Každý Slovák pošle štátu 6157 eur

Denník Sme publikoval 20.6.2017 článok o projekte INESS, Cena štátu, ktorého súčasťou je i vystavenie špeciálneho bločka ilustrujúceho ročné náklady občana na beh štátu

Účet za štát: viac ide na rodiny, nezamestnaných, školy, ale aj armádu alebo divadlá a múzeá

Vo väčšine oblastí štát zvyšuje svoje výdavky, účet za služby štátu sa medziročne zvýšil o päťsto eur.

BRATISLAVA. Slováci štátu posielajú čoraz viac peňazí. Tento rok poslal v priemere jeden človek na odvodoch a daniach štátu za rok v priemere 6157 eur. Oproti minulému roku je to viac o 500 eur. Vyplýva to zo špeciálneho bločka (takzvaný účet za služby štátu), ktorý každému občanovi vystavil inštitút INESS v spolupráci s denníkom SME.

Ľudia platia viac

Spomínaných 500 eur, o ktoré medziročne vzrástla suma, ktorú ľudia štátu odvedú, je najvyššia od roku 2011. Teda od roku, keď Iness bločky vydáva. Na porovnanie: medzi rokmi 2015 a 2016 vzrástla suma o 405 eur. "Je to spôsobené tým, že štát vyberá na daniach čoraz viac. Nielen pre posledné legislatívne zmeny, ale aj pre zmeny v minulých rokoch, ako je rast dane z príjmu pre firmy či nové dane pre regulované subjekty," vysvetľuje analytik Iness Radovan Ďurana. Okrem toho sa pod vyššie príjmy podpísalo aj to, že na Slovensku rastie zamestnanosť a teda čoraz viac ľudí dostáva mzdu a z nej odvádza povinné poplatky do štátnej kasy. A v neposlednom rade sú štátne príjmy vyššie aj vďaka čerpaniu eurofondov, ktoré bolo v minulom roku v podstate v útlme. Najväčšia časť z peňazí, ktoré má štát k dispozícií, už tradične ide na starobné dôchodky. Každý na ne prispeje v prepočte za rok sumou 1042 eur. V porovnaní s minulým rokom to je viac o 45 eur. Rok predtým narástli tieto výdavky dokonca až o 60 eur. To, že práve výdavky na penzie sú najvyššie a neustále rastú, nie je nič neobvyklé či neočakávané, dôvodom je demografický vývin. Počet penzistov každý rok rastie a s nimi rastú aj výdavky na dôchodky. Na druhej strane, počet ľudí, ktorí by na nich dokázali zarobiť, klesá. V súčasnosti má Sociálna poisťovňa v evidencii 1,044 milióna starodôchodcov. Vlani ich bolo o 6-tisíc menej. Aj preto odborníci neustále upozorňujú na to, že časom štát nebude mať dostatok peňazí na to, aby dokázal ľuďom vyplácať penzie v súčasnej výške. Časom bude musieť vláda pristúpiť k reformám, k znižovaniu dôchodkov či naopak k zvyšovaniu daní. Minister práce Ján Richter v tejto súvislosti už v minulosti povedal, že by si ľudia mali na dôchodok sporiť aj sami, vlastnou cestou a nespoliehať sa len na štát. "Som presvedčený, že o 20 rokov bude nevyhnutné, aby si každý človek hľadal popri štátnej penzii aj dobrovoľné pripoistenie. Napríklad životnú poistku," povedal.

Dlhujeme tisíce eur

Iness v bločku tiež poukazuje na to, že štát v roku 2017 minie o tri percentá viac peňazí, ako vyberie. Preto podľa nich vzrastie aj dlh každého človeka. A to o 411 eur na sumu 8151 eur. Zjednodušene povedané, v prepočte na hlavu každý Slovák dlhuje viac, ako dlhoval vlani. Vláda síce deklaruje, že dlh postupne znižuje. V tomto roku by mal dosiahnuť 52,7 percenta. Avšak vo väčšine prípadov hovorí o percentuálnom vyjadrení dlhu k hrubému domáceho produktu krajiny, ktorý skutočne klesá. V nominálnom vyjadrené dlh stále rastie. Podľa posledného schváleného štátneho rozpočtu by mal dlh pre tento rok dosahovať 43,1 miliardy eur. Za minulý rok mal dlh dosiahnuť 41,3 miliardy eur. Vysoký dlh je pritom podľa odborníkov veľkým problémom. Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko v rozhovore pre SME pred časom upozornil, že s vysokým dlhom môže v čase krízy Slovensku hroziť dokonca bankrot. V poslednej kríze v roku 2008 sa totiž dlh Slovenska v podstate zdvojnásobil. Vtedy sme to podľa Šramka zvládli, pretože sme do krízy vstupovali s pomerne malým dlhom (30 percent). "Aj z tohto pohľadu je dôležité čo najrýchlejšie konsolidovať a dlh znížiť na hranicu, ktorú očakáva zákon o rozpočtovej zodpovednosti, teda k 40 percentám HDP," povedal Šramko. V súčasnosti pritom vláda, čo sa dlhu týka, ide trochu iným smerom. Vraví, že nemá dosť peňazí na cesty a diaľnice a požaduje výnimku z takzvanej dlhovej brzdy. Chce, aby sa napríklad výstavba diaľníc do výšky dlhu nezaratúvala a vládu by tak obišli sankčné pásma, ktoré pre vládu platia v prípade, že dlh vzrastie nad isté percento.

Peniaze idú na cesty alebo rodiny

Samotné výdavky na cesty však naozaj stúpajú. Každý Slovák tento rok podľa bločka prispeje na cesty sumou 340 eur, vlani to bolo o 54 eur menej. Peniaze by mali smerovať do viacerých projektov, napríklad tento rok má Slovenská správa ciest dokončiť takzvaný malý obchvat Prešova za vyše 31 miliónov eur. Viac peňazí by malo ísť aj na železnice. Cena pre jedného občana je 204 eur, čo je medziročne nárast o 31 eur. Zmodernizovať by sa za peniaze mohla napríklad trať cez Trenčín, na ktorej Železnice Slovenskej republiky pracujú od roku 2012. Pri pohľade na bloček je zrejmé, že vo väčšine oblastí štát zvyšuje svoje výdavky. To znamená, že ide viac na rodiny, nezamestnaných, školy, ale aj armádu či divadlá a múzeá. Menej však každý občan o jedno euro prispeje na podporu bývania. V tomto roku to je 38 eur. "Sú tam zaradené hypotéky pre mladých aj prémia k stavebnému sporeniu, aj dotácia do rozpočtu Štátneho fondu rozvoja bývania na poskytovanie úverov," vysvetľuje metodiku Ďurana. Dodáva, že napriek tomu, že výdavky na dotácie mladým stúpajú, väčší pokles nastal v podpore náhradných nájomných bytov. Čo ďalej klesá, sú výdavky na podporu ľudí v hmotnej núdzi. A to preto, že počet ľudí v hmotnej núdzi neustále klesá. V apríli tohto roka bolo na dávku odkázaných 95-tisíc ľudí. Medziročne sa ich počet znížil o 16-tisíc. Od januára 2013 sa počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi dokonca znížil o 87 533 ľudí. Hovorca ministerstva práce Michal Stuška vysvetľuje, že za poklesom je množstvo opatrení. Ako príklad spomína súbeh mzdy, osobitného príspevku a dávky v hmotnej núdzi. "Toto opatrenie zvyšuje záujem u dlhodobo neaktívnych ľudí hľadať si zamestnanie aj za nižšiu mzdu. Považujeme ho za jeden z najúčinnejších nástrojov na podporu zamestnávania tejto skupiny, využilo ho už takmer 30,5 tisíca ľudí," dodáva Stuška.

O 20 rokov bude nutné, aby si každý človek hľadal popri štátnej penzii aj dobrovoľné pripoistenie. Ján Richter, minister práce

Účet občana za služby štátu

Koľko eur ročne zaplatí človek v priemere za služby, ktoré mu poskytuje štát? Graf ukazuje prepočet výdavkov štátu tak, ako keby ste si ich nakupovali v obchode. Môžete sa tak pozrieť, koľko sa prispieva napríklad na dôchodky či cesty.

Každý človek pošle tento rok štátu 6157 eur

Každý človek tento rok dlhuje 8151 eur 

Čo je oproti vlaňajšku viac o 411 eur.

Pomoc v hmotnej núdzi 39 eur

Starobné dôchodky 1042 eur

Zdravotná starostlivosť 795 eur

Invalidné dôchodky a pomoc hendikepovaným 213 eur

Trh práce a podpora nezamestnaných 78 eur

Členstvo v EÚ 156 eur

Úroky a správa štátneho dlhu 234 eur

Rodinné prídavky a príspevky 286 eur

Cesty 340 eur

Železnice 204 eur

Podpora bývania 38 eur

Materské školy 65 eur

Základné školy 237 eur

Stredné školy 97 eur

Vysoké školy 132 eur

Podpora poľnohospodárov 187 eur

Polícia 133 eur

Dopravné podniky 32 eur

Armáda 177 eur

Informatizácia spoločnosti 39 eur

Výber daní a ciel 38 eur

Podpora energetiky a inovácií 18 eur

Súdy a väzenstvo 81 eur

Divadlá, múzea, granty, RTVS 83 eur

Nemocenské poistenie 91 eur

Činnosť mestských úradov 166 eur

Ochrana živ. prostredia 148 eur

Rezerva vlády 91 eur

Iné 919 eur
 

Michaela Kušnírová

Sme, 20.7.2017