Keď neviete reformovať, aspoň znížte dane

Radovan Ďurana napísal komentár pre SME o podnikateľskom prostredí. 07. 05. 2019.

Podnikateľské prostredie je už lepšie aj v Azerbajdžane.

Bola jedna krajina, ktorá bola v roku 2016 v rebríčku Doing Business na slušnom 20. mieste. Jej vláda si stanovila odvážny cieľ, dostať sa do prvej pätnástky. Byrokrati a politici s pomocou podnikateľov analyzovali, reformovali, menili zákony. Už minulý rok bola krajina v rebríčku 16., tento rok si polepšila na 14. miesto. Táto krajina sa volá Litva. Potom tu máme príbeh inej krajiny. Pri nástupe novej vlády k moci v roku 2016 bola krajina na 29. mieste. Vláda sa tiež prihlásila k odvážnemu cieľu dostať sa do prvej pätnástky. V krajine sa prijímali antibyrokratické balíčky, analyzovalo sa, pomáhali špecializované agentúry.

Súboj s Azerbajdžanom

Na jar 2019 prišlo ministerstvo financií tejto krajiny s dokumentom, v ktorom odvážny cieľ zmizol, pribudla len poznámka: „Časté zmeny metodiky Doing Business neumožňujú konzistentné porovnávanie poradia krajín medzi rokmi.“ Cieľ zmizol v roku, keď krajina klesla na 42. miesto. Asi tušíte, že píšem o Slovensku. Niežeby sa v slovenskom podnikateľskom prostredí nič nedialo. V niektorých oblastiach došlo k zlepšeniu. Samotná hodnota indexu pre Slovensko stúpla. Akurát menej ako v iných krajinách. A tak nás predbehli krajiny ako Thajsko či Azerbajdžan. Isteže, rebríček Doing Business nie je nositeľom absolútnej pravdy. Hodnotenie lehôt v zákone nie je to isté ako dodržiavanie lehôt v praxi. Diskutovať sa dá tiež o váhach jednotlivých oblastí. Existencia nedostatkov je však nutným dôsledkom požiadavky, aby bol rebríček použiteľný na porovnávanie krajín. Aj keď Doing Business treba brať s primeraným odstupom, musíme zaň byť vďační. Predstavte si, že by neexistoval. Na základe čoho by sme porovnávali činnosť slovenských byrokratov v zlepšovaní podnikateľského prostredia? V troch antibyrokratických balíčkoch bola stovka opatrení. Do života sa ich podarilo uviesť 40. Je to dobrý výsledok alebo nie? Aj vďaka rebríčku Doing Business vieme, že úsilie bolo nedostatočné. Aj preto premiér ohlásil zostavovanie štvrtého balíčka. Veľké očakávania však nemáme. V našej analýze Keď byrokrati škrtajú byrokraciu sme našli viacero neduhov reformného snaženia.

Dlhé analyzovanie

Hlavným je rezortizmus. Ministerstvo hospodárstva nedokáže efektívne presadzovať zmeny v oblastiach podnikania, kde vládnu iné ministerstvá. Debyrokratizácia sa nestala plošnou politickou prioritou. Ďalším je byrokratizmus. Absencia reformného ťahu na bránku sa premieňa na nekonečné analyzovanie a komplikovanie procesu odstraňovania regulácií. Verejná správa ďalej trpí neefektivitou. Štát nedokáže využívať voľné kapacity úradov v regiónoch s nižšou mierou podnikateľských aktivít, pričom v ekonomických centrách musia podnikatelia zbytočne čakať. Vyliečiť treba slovenských úradníkov aj z posadnutosti kontrolou. Je nám jasné, že odstraňovať tieto neduhy je náročné a vyžaduje si to odvážnych politikov. Dovtedy by politici mohli podnikateľskému prostrediu pomôcť jednoduchším spôsobom – znížením sadzby dane z príjmov. Pri pohľade na realitu podnikateľského prostredia, zvyšovanie príplatkov k mzde, komplikácie pre poukazy či vymožiteľnosť práva tento štát jednoducho tvorcom hodnôt v ekonomike dlhuje pätnásťpercentnú, sedemnásťpercentnú alebo aj devätnásťpercentnú sadzbu.

SME
07. 05. 2019