Naše verejné financie sú naozaj vo veľmi zlom stave, zhoduje sa väčšina ekonómov v paneli expertov

Denník N uverejnil komentár analytika Radovana Ďuranu k aktuálnemu stavu slovenských verejných financií. 

Naše verejné financie sú naozaj vo veľmi zlom stave, zhoduje sa väčšina ekonómov v paneli expertov

Radovan Ďurana, INESS:

"Slovenskí politici sa k udržateľnosti verejných financií správajú ako pacient s vysokým krvným tlakom, ktorý si odmieta svoju chorobu priznať. Takýto pacient si naďalej dopriava kačku a panáky, lebo sa vďaka tabletkám cíti v poriadku. Aj politici neváhajú zvyšovať dávky a zavádzať nové či rozdávať obedy zadarmo. Vďaka členstvu v eurozóne a aktivistickej ECB majú k dispozícií tabletky – nízke úroky, odkupy štátnych dlhopisov. Kupujú si zahraničné investície, ktoré potom exportom zvyšujú HDP, a tým opticky znižujú veľkosť dlhu či deficitu. Lenže vysoký tlak postupne ničí cievy a tento pacient raz skončí v nemocnici. Nikto nevie, či Slovensko bude mať problém požičať si pri dlhu 60 percent, 70 percent alebo 80 percent. Ale vieme, že starnutie populácie bude znamenať veľkú záťaž, na ktorú sa oplatí pripraviť preventívne, pretože ďalšie tabletky budú veľmi horké: Znižovanie dôchodkov, vysoké dane a nezamestnanosť.

Marcel Klimek hovorí o krátkodobom horizonte, kým Michal Horváth o dlhodobom výhľade. Argumentácia auditom je síce pravdivá, aktuálne Slovensko nemá problém si požičať či splácať úroky, ale krátkozraká a čiastočne zavádzajúca. Po prvé, neodpovedá na otázku, prečo má SR o stupeň horší rating ako ČR. V čom predchádzajúce vlády zlyhávali? Prečo Slovensko nepodniká kroky, aby sa rating zlepšil? Európska komisia očakáva, že Slovensko bude mať v 2023 najvyšší deficit v celej EÚ, ako takýto stav zmení vyhliadky na lepší rating? Po druhé, popiera problém vysokého dlhu v budúcnosti, nárastu zadlženia vinou starnutia. Úspechom nie je prijateľný rating dnes, to je povinná jazda aspoň trochu zodpovednej vlády, ale stav verejných financií, ktorý smeruje k dobrému ratingu aj o 20 rokov.

Predpokladám, že reálne úradnícka vláda veľa vody nenamúti. Reálne bude o rozpočte rozhodovať nová vláda a parlament. Úlohou tejto vlády je verejne hovoriť o súčasných problémoch, že žijeme nad pomery, vysoké dávky sú na pôžičku, to znamená budúce vyššie dane. Že riešenie sa musí opierať najmä o škrtanie výdavkov. Ešte v roku 2019 dosahovali výdavky 40,5 percenta HDP, minulý rok 42,3 a teraz by aj vďaka europeniazom mali vyskočiť na 47,7 percenta HDP. Nová vláda sa bude správať veľmi pravdepodobne ako predchádzajúce vlády. Bude sa spoliehať na „liečenie“ ekonomickým rastom, na vyšší rast menovateľa v podiele dlh/HDP. Bude sa spoliehať na to, že fiškálne limity sa „dosiahnu“ samy. Lenže ekonomické oživenie môže byť slabé, problémy Nemecka sa môžu preniesť na Slovensko. V takom prípade budeme musieť čakať na budíček, na moment, kým si vláda skutočne nedokáže požičať a k reštriktívnym opatreniam ju donútia okolnosti.

V ideálnom svete sa politici zodpovedajú daňovým poplatníkom a každé utratené euro sa snažia ospravedlniť. Dokážu preukázať, prečo je lepšie to euro minúť ako štátny výdavok a nie ako súkromnú spotrebu. V takom svete ale nežijeme. Politici vedia, že voličov zaujímajú skôr hodnoty, symboly a postoje ako čísla. A podľa toho sa správajú. Preto máme neefektívnu rodinnú politiku, štedrý priebežný dôchodkový systém, plošné obedy zadarmo, preto dostávajú dotácie na energie všetky domácnosti. Vzhľadom na tieto nedostatky je na jednej strane vysoké daňové zaťaženie, na druhej strane nedostatok prostriedkov na veci ako pomoc núdznym či zdravotníctvo.

Tento rok má mať slovenský štát vyššie príjmy v pomere k HDP ako Česko, výrazne vyššie príjmy ako Pobaltie. Má o 2 % HDP viac ako v roku 2019, o 4,5 % viac ako v rokoch 2009 – 2013. Problém nie je v príjmoch, naopak, slovenská ekonomika potrebuje znižovanie daní. Diskusia o majetkových daniach je len ukazovanie pávieho chvosta bez reálneho vplyvu. Problém je vo výdavkoch. Šetriť treba v sociálnych transferoch. Zamerať sa na adresnosť, sústrediť sa na solidaritu. Druhým krokom by malo byť zníženie počtu zamestnancov štátu. Trvalé zníženie sa dá dosiahnuť len dereguláciou a dôslednou elimináciou činností, ktoré prinášajú dobrý pocit, ale žiadny úžitok."

Celý článok zo dňa 30.5.2023 si môžete prečítať tu. 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards