Nerovnosť príjmov: Pozornosť treba venovať chudobným, nie bohatým

Podľa bežne používanej metriky bola v roku 2018 príjmová nerovnosť na Slovensku najnižšia v EÚ, a za rok 2016 najnižšia aj v OECD.

I napriek tomu v jednoducho položených otázkach Slováci odpovedajú, že príjmové rozdiely sú veľké a vláda by ich mala opatreniami znižovať.

Aj z tohto dôvodu sme sa rozhodli predstaviť verejnosti našu štúdiu s názvom „Nerovnosť príjmov“, ktorá pojednáva nielen o ekonomických aspektoch tohto spoločenského fenoménu. Upozorňujeme, že nerovnosť príjmov je žiadúci stav, naopak, problémom je snaha o vymáhanie rovnosti. Pozornosť tak treba venovať nadmernej nerovnosti príjmov a sociálnej mobilite.

Publikáciu  si môžete stiahnuť TU.

Nadmerná nerovnosť príjmov sa vyskytuje najmä ako symptóm rozvíjajúcich sa ekonomík, kde nefunguje vláda práva, dodržiavanie vlastníckych práv, nefunguje súdnictvo, krajinu ovládajú oligarchovia, chýbajú stabilné politické inštitúcie.

Ekonomická veda ukazuje, že je náročné dosahovať zmeny v nerovnosti príjmov cielenými politikami, pretože každá politika, ktorá má za cieľ ju znižovať, zároveň limituje hospodársky rast. V skutočnosti je to hospodársky rast, ktorý vyťahuje ľudí z absolútnej chudoby a zvyšuje ich životnú úroveň. Problémom súčasného Slovenska nie je nerovnosť príjmov, ale nedostatok majetku, najmä finančného.

Treba poctivo rozlišovať medzi príčinou a dôsledkom. Nerovnosť príjmov je žiaduca, možnosť vyššej odmeny motivuje k aktivite a vzdelávaniu, a ako taká nepredstavuje zásadný problém, pokiaľ je dôsledkom prirodzených ekonomických procesov. Problémom sa stáva vtedy, keď je dôsledkom kombinácie neuvážených vládnych zásahov a lobistického vplyvu vláde naklonených podnikateľov.

Úlohou vlády by malo byť primárne odstraňovanie všemožných prekážok, ktoré sú výsledkom aj verejných politík. Príliš prísna regulácia trhu práce, ktorá bráni vzniku legálnych pracovných miest. Neprimeraná ochrana spotrebiteľa, ktorá predražuje tovary či obmedzuje prístup nízkopríjmových skupín k úverom. Požiadavky na certifikácie, povinné členstvá v komorách a nadmerná byrokratizácia, komplikované stavebné procesy, ktoré tlmia vznik nových firiem a živností.

Sociálna mobilita, teda možnosť prepracovať sa do vyšších častí príjmového rebríčka, je na Slovensku problémom hlavne v prípade veľmi chudobných regiónov, špecificky rómskych komunít. Aj v tomto prípade sa ukazuje, že nestačí mať vzdelávací systém financovaný z verejných zdrojov. Na vytváranie ekonomických príležitostí pre všetkých je potrebná decentralizácia tohto systému a možnosť vytvárania špecifických, ale komplexných vzdelávacích prístupov.

Slovenská vláda, ako vlastne všetky vlády, by sa nemala dnes riadiť ukazovateľom nerovnosti príjmov, nevzrušovať sa majetkom 1 %, ale riadiť sa parametrami ekonomickej aktivity, zamestnanosti najnižších príjmových skupín a absolútnej chudoby. To by mali byť merateľné ciele, na ktoré by mala vláda sústrediť svoje ekonomické a sociálne politiky. Zároveň by mala čo najviac pozornosti venovať odstraňovaniu renty a neoprávnených výhod, ktoré sama svojou činnosťou ekonomickým subjektom vytvára.

Tlačenú publikáciu môžete získať v kancelárii INESS.

Vydanie publikácie podporil grantom Archbridge Institute