INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Zdravie rómskej populácie na Slovensku je dlhodobo horšie v porovnaní so všeobecnou populáciou. Jedným z indikátorov, na ktorých je tento rozdiel možné pozorovať, je dojčenská úmrtnosť.

Rozvoj obnoviteľných zdrojov na Slovensku síce pomaly naberá dych, ale je stále pod svojím potenciálom. Verejná diskusia sa často stáča k otázke dotácií, ale málo sa diskutuje o odstraňovaní prekážok jeho prirodzeného rozvoja.

https://doi.org/10.70016/NXYB1340

Vláda vo svojom programovom vyhlásení oznámila zámer zvyšovať progresivitu zdanenia fyzických osôb. V rozpočtovom pláne už konkrétne hovorí o zámere od roku 2025 „zaviesť 3. a 4. sadzbu dane z príjmu fyzických osôb, čo má zvýšiť verejné príjmy o 78 mil. eur. Pre ročné príjmy fyzických osôb nad 80-tisíc eur má platiť 3. sadzba vo výške 30 %. Najvyššou 4. sadzbou vo výške 35 % majú byť zdaňované ročné príjmy nad 100-tisíc eur.

O nedostatku lekárov na Slovensku sa veľa hovorí, predovšetkým v kontexte ich celkového nedostatku, a to hlavne následkom starnutia populácie. Tento nedostatok však nie je rovnomerný. Koncom roka 2023 chýbali endokrinológovia, neurológovia a diabetológovia, a v posledných rokoch aj reumatológovia, imunoalergológovia a pľúcni lekári. Výpovede aktérov v oblasti zdravotníctva pritom naznačujú, že záujem medikov a medičiek o rôzne špecializácie sa mení. Celkový nedostatok lekárov  a lekárok preto vysvetľuje len časť problému, významným faktorom je aj zmena preferencií pre jednotlivé špecializácie.

Pri príležitosti 20. výročia členstva SR v EÚ je vhodné si pripomenúť, čo je ekonomicky najdôležitejšia súčasť členstva v EÚ. Je ním prístup slovenských podnikateľov na bezcolný jednotný trh.

Zložitosť administratívnych procesov a rýchlo sa meniaca legislatíva sú na Slovensku najvýznamnejšími problémami pri podnikaní. Tieto dve oblasti sa viac ako 10 rokov v meraniach Eurobarometra umiestňujú na prvých 2 priečkach, pred problémami s vymáhaním dlhov, daňovými sadzbami, infraštruktúrou, či korupciou.

Vo svete sa v médiách čoraz častejšie spomína nové hnutie menom degrowth. Po slovensky by sme ho mohli nazvať nerast. Cieľom tohto hnutia je riešiť aktuálne environmentálne výzvy prostredníctvom opustenia „paradigmy ekonomického rastu“.

Ceny potravín na Slovensku začiatkom roka 2023 dosahovali medziročný rast cez 20 %, čím sa zaradili na najvyššie miesta v rámci štátov EÚ. Tento vývoj viedol k oživeniu diskusie o rôznych regulačných zásahoch do trhu s potravinami, najmä v kontexte parlamentných volieb 2023. Takéto zásahy majú na Slovensku bohatú históriu a sú postavené výhradne na anekdotických príkladoch, mylných predstavách politikov a chýbajúcich faktoch.

Pred 10 rokmi v reakcii na poslednú ekonomickú krízu viaceré krajiny zaviedli aj jednu z tzv "daní z hriechu" - daň z cukru. Dnes tento návrh opäť leží aj na pracovných stoloch politikov, je aj súčasťou viac ako 100 konsolidačných návrhov končiacej úradníckej vlády premiéra Ódora.