S novou vládou sa téma potravinovej sebestačnosti Slovenska opäť začala spomínať ako najdôležitejší cieľ agropolitiky, ktorý pomôže vyriešiť problémy v poľnohospodárstve a zabezpečí prežitie v krízových časoch. Je to však niečo, čo by sme mali sledovať, alebo ide skôr o formu potravinového nacionalizmu? Slovensko totiž s politikou sebestačnosti už skúsenosti má – a nepochádzajú len z čias socializmu. Žiaľ, tento úprimne mienený cieľ podporiť slovenskú produkciu v minulosti priniesol veľa negatívnych dôsledkov, no žiadne zázračné výsledky. Namiesto sebestačnosti by sa pozornosť mala preniesť na konkrétne reformy, ktoré pomôžu sektoru prosperovať.

Téma vzdelávania sa na Slovensku už dlhodobo spája s tvrdeniami o nedostatočnom financovaní. Chýbajúce zdroje a nízke platy učiteľov sú označované ako hlavné nedostatky súčasného školstva, ktoré bránia zvyšovaniu jeho kvality. Tento naratív sa dostal aj do Národného integrovaného reformného plánu.

V novej publikácii ukazujeme, že problém chýbajúcich zdrojov vo vzdelávaní nie je zďaleka taký výrazný, ako sa zvykne vo verejnej diskusii prezentovať. A platy učiteľov dosahujú porovnateľné úrovne s krajinami EÚ.

S cieľom podporiť debatu o kvalitatívnych výsledkoch zdravotníctva vytvoril INESS v roku 2019 nový index nazvaný Zdravie za peniaze. Teraz vám predstavujeme jeho verziu s dátami pre rok 2020.

Spracovali sme v ňom 23 ukazovateľov zo svetových databáz a porovnali 25 rôznych krajín (európski členovia OECD), vrátane Slovenska. V nominálnych výsledkoch najlepšie obstáli bohaté štáty ako štáty Nórsko, Island,  Švédsko, Dánsko či Holandsko. Dobré výsledky veľmi bohatých krajín nie sú prekvapením. Preto sme absolútne výsledky prevážili výdavkami na zdravotníctvo, upravenými o mzdy. Takto upravený index berie do úvahy bohatstvo jednotlivých krajín, ale aj rôzne výšky miezd, ktoré sú v zdravotníctve najvýraznejšou nákladovou položkou.

Od 60. rokov 20. storočia neoklasickí ekonómovia legitimizovali reguláciu a kolektivizáciu zdravotníctva pojmom „zlyhanie trhu“. Od tej doby je zdravotníctvo nekriticky používané ako príklad nemožnosti dosiahnuť „ideálny trh“ a symbol nevyhnutnosti štátnych zásahov. Tie majú napraviť zlyhania trhu, ako je najmä informačná asymetria.

INESS Inštitút ekonomických a spoločenských analýz a SOCIA - Nadácia na podporu sociálnych zmien dnes zverejnil spoločnú publikáciu s názvom Zvyšovanie dôchodkov na rast cien sociálnych služieb nestačí.

V publikácii upozorňujeme, že štandardné zvyšovanie starobných dôchodkov vedie počas života dôchodcu k nižšej dostupnosti sociálnych služieb. Napríklad v období 2015-2018 klesol počet hodín nedotovanej opatrovateľskej služby, ktorú si mohol dôchodca zaplatiť, zo 77 na 70 hodín mesačne.

INESS v reakcii na rozbiehajúcu sa diskusiu o trvalom uzavretí maloobchodných prevádzok v nedeľu pripravil novú publikáciu s názvom Proti zákazu nedeľného predaja.

Zníženie sadzby DPH na ďalšie skupiny potravín je formou daňového stimulu voči spotrebiteľom, aj výrobcom potravín. Je  však  nesprávne,  ba  priam  naivné  očakávať,  že  zníženie  sadzby  DPH  povedie  k alikvótnej zmene v koncových cenách dotknutých potravín.

Slovenské zdravotníctvo ročne spotrebuje viac ako 5 miliárd eur. Ako je na tom v porovnaní s inými krajinami a ako by na tom mohlo byť? Relevantných medzinárodných porovnaní je prekvapivo málo, preto sa INESS rozhodol prispieť vytvorením vlastného indexu nazvaného Zdravie za peniaze.

Tri byrokratické balíčky už prešli vládou. Zo stovky opatrení sa podarilo do sveta dostať 40, pričom Slovensko kleslo v rebríčku Doing Business od roku 2016 z 29. na 42 miesto.