Minimálna mzda: firmy chcú vzorec, nie rokovania (HN)

 Hospodárske noviny publikovali 28.4.2017 článok o návrhu Konfederácie odborových zväzov na medziročné zvýšenie minimálnej mzdy o 13%, ktorý komentoval Róbert Chovanculiak

 TRIPARTITA

Odborári žiadajú zvýšenie hranice o 13 percent.

Bratislava – Zamestnávatelia možno ani nezasadnú za rokovací stôl o výške minimálnej mzdy. Tá by v budúcom roku mala vzrásť zo 435 na 492 eur. To je predstava Konfederácie odborových zväzov, ktorá presadzuje až 13-percentný nárast. Firmy nesúhlasia.

Na 60 percent priemeru

"Vychádzame z odporúčania Európskeho výboru pre sociálne práva, ktorý hovorí, že minimálna mzda by mala dosahovať aspoň 60 percent z priemernej mzdy," vysvetlila hovorkyňa odborárov Martina Némethová. V prípade nimi požadovaného zvýšenia by sa dostali na približne 50 percent. Zástupcovia zamestnávateľov zvažujú, či má vyjednávanie zmysel, odvolávajú sa na zlé skúsenosti z minulosti. "O minimálnej mzde je rozhodnuté dávno pred tým, než si niekto s nami sadne za rokovací stôl," upozorňuje viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Luboš Sirota. Ministerstvo práce oponuje, že vždy uprednostňuje dohodu sociálnych partnerov. Čas majú do 15. júla. "Keďže však k ich dohode počas pôsobenia ministra Jána Richtera zatiaľ nikdy nedošlo, zakaždým navrhol také razantné zvýšenie minimálnej mzdy, že sme sa stali za pár rokov európskym skokanom," píše tlačový odbor a pripomína slová ministra, aby sa minimálna mzda v roku 2019 začínala číslicou päť. Podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení by bolo najlepším riešením skončiť s každoročným vyjednávaním. "Požadujeme dohodu na mechanizme, ktorý bude predvídateľný a nebude znamenať každoročné doťahovanie sa," hovorí viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Vzorec by mohol zahŕňať napríklad výšku priemernej mzdy a infláciu. Nápad sa pozdáva aj opozičnému poslancovi a exministrovi práce Jozefovi Mihálovi: "Všetci by vedeli, čo ich čaká, a napríklad zamestnávatelia by sa na to mohli pripraviť z hľadiska zvyšovania mzdových nákladov."

Problém nájsť dohodu

Návrh nezavrhujú ani odborári, problémom by však podľa nich bolo dohodnúť sa s partnermi, ako by mal konkrétny výpočet vyzerať. Naopak, ministerstvo práce nesúhlasí, vláda by podľa hovorcu rezortu Michala Stušku prišla o jednu z mála možností, ako ovplyvňovať mzdy v národnom hospodárstve. "Vláda pri určovaní výšky minimálnej mzdy vždy prihliada na ekonomickú kondíciu krajiny," vysvetľuje s tým, že napríklad v čase ekonomickej krízy by bolo náročné zabezpečiť nárast minimálnej mzdy. Zamestnávatelia už tradične opakujú, že zvýšenie minimálnej mzdy podľa návrhu odborárov ohrozí nízkopríjmové skupiny. Predovšetkým v chudobnejších regiónoch môže spôsobiť odchod firiem a rušenie tisícov pracovných miest, upozorňuje riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Kremský: "Napríklad textilný a obuvnícky priemysel tým veľmi trpí, keďže už teraz je pre nich Slovensko veľmi drahé." Odborári však oponujú, že ide iba o strašenie a k odchodu firiem z dôvodu zvyšovania minimálnej mzdy nedochádza. "Nikdy sa tak nestalo, realita je iná," odkazuje Martina Némethová. Podľa odborárov je na razantnejšie zvyšovanie priestor najmä vďaka dobrému hospodárskemu vývoju, s čím súhlasí aj analytik MESA 10 Tomáš Meravý. "Pri klesajúcej nezamestnanosti a rastúcej produktivite práce je to v poriadku," vysvetľuje. Analytik INESS Róbert Chovanculiak však upozorňuje, že napriek dobre vyzerajúcim ekonomickým ukazovateľom sa nedarí všetkým rovnako. "Napríklad veľkým zahraničným investorom sa darí viac a iným, napríklad malému podnikateľovi, ktorý vlastní reštauráciu niekde na východe Slovenska, zase menej. Minimálna mzda však negatívne vplýva predovšetkým na toho druhého," dodáva.

Vývoj platov od zavedenia eura

PRIEMERNÁ MZDA MINIMÁLNA MZDA
2009 745 296
2010 769 308
2011 786 317
2012 805 327
2013 824 338
2014 858 352
2015 883 380
2016 912 405
2017 435

FOTO:

Minister práce Ján Richter sa častejšie prikloní na stranu odborárov.

Redakcia,
HN, 28.4.2017