Rozpočet 2018 ovplyvnila letná koaličná kríza

Analytik Iness Radovan Ďurana poukazuje na to, že štátny rozpočet na rok 2018 je vizitkou vládnutia, ktoré preferuje krátkodobé politické body pred dlhodobými cieľmi.

BRATISLAVA. "Niekedy si už pripadám ako papagáj alebo pokazená platňa, ktorá dokola opakuje tie isté tóny. Za posledné obdobie som totiž mnohokrát zdôraznil, že v dobrých časoch treba šetriť a vytvoriť si vankúš na nepríjemnosti, ktoré skôr či neskôr prídu," napísal na jeseň na svojom blogu uznávaný slovenský ekonóm a člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovít Ódor.

Ódor svoj blogový príspevok zverejnil niekoľko dní potom, ako ministerstvo financií zverejnilo prvý návrh štátneho rozpočtu. V ňom minister financií Peter Kažimír naplánoval pokles deficitu z tohtoročného 1,63 na 0,83 percenta. Rozpočet v stredu schválil parlament. Za návrh štátneho rozpočtu bolo 82 poslancov, proti prijatiu hlasovalo 59 poslancov.

Chaos pri schvaľovaní rozpočtu

Je síce vynikajúce, že deficit z roka na rok klesá, avšak vyrovnané hospodárenie (keď sa príjmy a výdavky rovnajú) sme na Slovensku už mohli mať, myslí si Ódor.

Na príliš pomaly klesajúci deficit upozorňujú analytici už niekoľko posledných rokov. Tvrdia, že Kažimír dostatočne nevyužíva to, že sa ekonomike Slovenska darí a rastie. V budúcom roku sa napríklad očakáva rast 4,2 percenta.

"Nevyužitie dobrých časov na rýchlejší pokles deficitu aj verejného dlhu sa nám môže vypomstiť pri najbližšej kríze. Vláda totiž bude mať menší priestor na tlmenie negatívnych dosahov," hovorí šéf Ineko Peter Goliaš.

To, že nulový deficit by sme mohli mať už teraz, priznal v parlamente v rozprave aj samotný Kažimír. Zároveň však dodal, že v takom prípade by štát nemohol urobiť nič pre ľudí. Pripomenul napríklad súbor zmien, ktorý koalícia nazýva sociálny balíček a ktoré by mali byť v súhrnnej hodnote 250 miliónov eur. Koalícia s tým prišla potom, ako v lete prekonala krízu, počas ktorej si predseda SNS Andrej Danko a premiér Robert Fico posielali odkazy cez médiá.

Otázkou je, či je suma sociálneho balíčka reálna. Pri viacerých opatreniach balíčka totiž vláda doteraz nepredstavila verejnosti presné parametre či legislatívne znenie návrhov. Nejasné je napríklad aj to, či sa 13. a 14. plat reálne dotknú štátnych zamestnancov.

Pri príplatkoch za prácu v noci či cez víkendy sa do parlamentu síce už dostal legislatívny pozmeňujúci návrh, no po rokovaní s odborármi a zástupcami zamestnávateľov ho dal minister práce Ján Richter prerobiť. "Dohodli sme sa, že najprv predložíme naše konkrétne návrhy, na ich prípravu sme si dali týždeň, dva. Potom sa stretneme, bude to organizovať ministerstvo práce," povedal v rozhovore pre Denník N prvý viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Roman Karlubík.

V rozpočte sa nerátalo napríklad ani so zrušením odvodovej odpočítateľnej položky pre zamestnávateľov, čo na poslednú chvíľu pretlačil minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru).

Chaos, ktorý tento rok vládne okolo schvaľovania rozpočtu, len znovu vyvoláva otázku, či sa v budúcom roku skutočne podarí dodržať naplánovanú výšku deficitu 0,83 percenta, alebo sa zase (ako v minulosti už veľakrát) odchýlime od plánovaného cieľa. Kažimír však už viackrát deklaroval, že deficit určite nebude vyšší, aj keď parlament schváli ďalšie opatrenia.

Naposledy sa Ficovej vláde podarilo dodržať rozpočtový sľub v roku 2013. Napríklad v minulom roku mal byť deficit na úrovni 1,93 percenta, nakoniec skončil vyššie, a to na úrovni 2,19 percenta.

Pre tento rok sa zase počítalo s deficitom 1,29 percenta a rozpočet podľa Komisie nakoniec skončí so schodkom 1,6 percenta. Na to, že sa čísla ministerstvu rôznia vo vlastných dokumentoch, poukázala v nedávnom hodnotení aj Európska komisia.

"V snahe zvýšiť vlastnú popularitu vláda zvyšuje výdavky a cieľ vyrovnaného rozpočtu sa tak odsúva na neskoršie obdobie. V tomto roku vláda navyše prišla s celým radom opatrení na poslednú chvíľu cez poslanecké novely bez oficiálneho prepočtu dosahov, čo ešte sťažuje odhad stavu ku koncu roka," tvrdí Goliaš.

Rezervy bez kontroly

Analytik INESS Radovan Ďurana poukazuje na to, že štátny rozpočet na rok 2018 je vizitkou vládnutia, ktoré preferuje krátkodobé politické body pred dlhodobými cieľmi.

"Vláda stále bojuje s rezortizmom, to znamená, že rozpočet nie je synergickým financovaním strategických cieľov štátu, ale súčtom rozpočtov ministerstiev, ktoré veľmi nespolupracujú," hovorí Ďurana.

Na potrebu štrukturálnych reforiem najmä v školstve či v oblasti vedy a výskumu, upozorňujú analytici už dlhšie.

Šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko v rozhovore pre SME tvrdí, že poslednou významnou štrukturálnou reforma s pozitívnym vplyvom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií bola zmena dôchodkového systému v roku 2012. "Odvtedy reformy s takýmto vplyvom v dôležitých oblastiach neboli," dodáva Šramko.

Podobne ako po minulé roky aj na budúci rok si ministerstvo financií do rozpočtu naplánovalo takzvané rezervy, dokopy v hodnote 600 miliónov eur. Rezervy majú pomôcť vykryť prípadné výpadky napríklad v príjmoch.

Napríklad pre prípad zhoršenia daňových a nedaňových príjmov má rezervu v hodnote 140 miliónov eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však upozornila, že použitie rezerv nie je často viazané na konkrétny účel a je tak mimo kontroly parlamentu.

Jednou z vecí, ktorú treba na rozpočte pochváliť, je to, že sa v ňom spomínajú aj niektoré odporúčania tímu Hodnoty za peniaze. Dokopy ide o opatrenia za 111 miliónov eur do roku 2020. Klesnúť majú napríklad výdavky na lieky či zdravotnícke pomôcky.

 Michaela Štalmach Kušnírová link