Bohatým hrozia vyššie odvody

Radovan Ďurana pre TA3 komentoval zmenu maximálneho vymeriavacieho základu odvodov. 11. 09. 2018.

Marek Mašura, moderátor: "Na zmeny, ktoré by bohatším znamenali vyššie odvody, sa teraz pozriem podrobnejšie s Radovanom Ďuranom, analytikom inštitútu INESS, ktorý prijal pozvanie k nám do štúdia. Pán Ďuraňa, prajem príjemný dobrý deň."

Radovan Ďurana, analytik INESS, (hosť v štúdiu): “Dobrý deň prajem.”

Marek Mašura: “Vysvetlime najprv našim divákom, musím touto otázkou začať, čo je to ten maximálny vymeriavací základ na platenie poistného, aby sme ich, takpovediac, uviedli do celej tej problematiky, o ktorej budeme hovoriť.”

Radovan Ďurana: “Každý zamestnanec, alebo pracujúci, živnostník, musí platiť sociálne a zdravotné odvody zo svojich príjmov na mesačnej báze, a sociálne odvody sa platia len po istú hranicu, dnes je to ten sedemnásobok priemernej mzdy, zhruba 6 300 eur mesačne. To znamená, že kto má mesačný príjem 8-tisíc, tak z toho rozdielu, z tých 1 700 eur už sociálne odvody neplatí.”

Marek Mašura: “Čiže zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu znamená vyššie sociálne odvody.”

Radovan Ďurana: “To znamená, že aj ľudia, ktorí zarábajú teraz mesačne, povedzme, 10-tisíc eur, budú platiť z celej sumy, a budú teda platiť vyššie, výrazne vyššie odvody, ako platili doteraz.”

Marek Mašura: “Spýtam sa ešte raz a trochu konkrétnejšie. Ak by sa tento maximálny vymeriavací základ zvýšil zo súčasného sedemnásobku na jedenásťnásobok, čo to bude konkrétne znamenať?”

Radovan Ďurana: “Podľa nejakých dostupných informácií, alebo medializovaných informácií tak by mali príjmy Sociálnej poisťovne vzrásť možno o 40, možno 50, nie je to celom presné číslo, ale rádovo sa bavíme o takýchto číslach, 50 miliónov eur.”

Marek Mašura: “A z pohľadu toho zarábajúceho, toho pracujúceho, ako by ho to zvýšenie tohto maximálneho vymeriavacieho základu postihlo, takpovediac?”

Radovan Ďurana: “No, tak je to výrazná zmena, pretože do toho sa samozrejme nepočítajú len odvody zamestnanca, ale aj odvody zamestnávateľa, obidvaja ich budú musieť platiť z vyššej sumy, a sociálne odvody, ktoré dosahujú takmer 26 percent, tak to je, ako keď vám niekto zoberie štvrtinu z čistého príjmu.”

Marek Mašura: “Tak verím, že sme tú tému divákom priblížili. Poďme už na tie aktuálne zmeny, s ktorými prišiel poslanec Smeru Ľubomír Vážny na dnešné rokovanie sociálneho výboru. Ako sme spomínali už opakovane, navrhol tento maximálny vymeriavací základ zvýšiť zo sedemnásobku na jedenásťnásobok, o tom sme si tiež povedali. Zdôvodňuje to meškaním ročného zúčtovania sociálnych odvodov. Poďme si vypočuť jeho slová.”

Ľubomír Vážny, (Smer-SD), poslanec NR SR: “Má sanovať určitý výpadok príjmov, circa 50 miliónov eur ročne, za to, že ročné zúčtovanie ako také sa bude môcť implementovať do praxe až po uplynutí circa dvoch rokov, pretože je to veľmi zložitý, rozsiahly systém, a v podstate podľa tohto pripravovaného zákona bude nevyhnutné pre Sociálnu poisťovňu urobiť circa 2,4 milióna ročných zúčtovaní, a to sa jednoducho nedá manuálne, treba to robiť cez informačné technológie, a je to taký rozsiahly zásah do informačných technológií, že uplynie určitá doba, ktorá trvá circa 20, 21 mesiacov, aby sa to dalo zabezpečiť.”

Marek Mašura: “Toľko poslanec Smeru Ľubomír Vážny. Rozumiem teda jeho slová správne, že pre posúvanie ročného zúčtovania sociálnych odvodov vzniká v rozpočte akási diera, ktorú treba sanovať?”

Radovan Ďurana: “Vôbec nie. Síce bol, vláda by schválila nejaký projekt ročného zúčtovania, ale tak v zásade tento argument môžme používať od roku 2006, keď sme sa prihlásili k projektu UNITAS, ktorý by mal zlúčiť odvody a dane na jednom mieste, a to ročné zúčtovanie je vlastne predpokladom UNITAS. Čiže ako toto je vyslovene vymyslený argument, a zvlášť, ak si ho dáme do kontextu, posledný daňový výbor, ktorý odhaduje, koľko štát zoberie občanom na daniach a odvodoch, zvýšil príjmy štátu o 400 miliónov eur oproti tomu, na základe čoho bol postavený rozpočet v roku 2018. Takže dnes má vláda o 400 miliónov eur viacej, a nemôže argumentovať, že máme výpadok 50 miliónov eur.”

Marek Mašura: “Čiže vy teda nesúhlasíte s týmito slovami?”

Radovan Ďurana: “No, to nie je otázka, či súhlasím, alebo nesúhlasím, to je v podstate nezmysel.”

Marek Mašura: “Zaujíma ma ešte aj ten druhý argument, ktorý spomínal Ľubomír Vážny, hovoril, že zvýšenie by malo byť iba dočasné, v rokoch 2019 a 2020, aj z toho dôvodu toho ročného zúčtovania sociálnych odvodov, ktoré sa posúva. Ako vnímate tieto slová?”

Radovan Ďurana: “Tak v rozhovore niekedy v roku 2012 to hovorila vtedy aj pani Dana Meager, ktorá je dnes štátna tajomníčka na ministerstve financií, o odvode pre regulované subjekty, že ten odvod je dočasný, kým sa nezlepšia verejné financie, a tie už sa zlepšili, a odvod máme. Na Slovensku máme veľmi dobrú tradíciu v zachovávaní dočasných opatrení, nech je to zvýšená DPH, nech sú to dane pre banky, takže keď sa na to pozrieť čisto pragmaticky, tak na jednej strane je Sociálna poisťovňa, ktorá má za mnoho miliónov eur vytvoriť zložitý systém zúčtovania, a na druhej strane tu už bude nástroj, ako dostať tie peniaze, to znamená, ten vyšší vymeriavací základ, prečo by to vlastne tá Sociálna poisťovňa robila, ak by z toho už nič nemala dostať, ak by štát nemal mať vyššie príjmy. Takže je veľké riziko, že z tohto dočasného opatrenia sa z pragmatických dôvodov stane trvalé.”

Marek Mašura: “Nedá sa na toto zvýšenie pozerať aj z toho princípu solidarity, teda, že bohatší platia viac, aby sa chudobnejší mali lepšie?”

Radovan Ďurana: “Najväčšie riziko tohto návrhu je, že už konečne skončí na Ústavnom súde, ktorý bude musieť rozhodnúť, že či to ešte je primerané, alebo nie, pretože náš sociálny systém je charakterizovaný a popisovaný ako poistný sociálny systém. Poistný sociálny systém by mal obsahovať prvky zásluhovosti, to znamená, kto platí viac, by mal dostať vyššie dávky. Lenže my už tento systém mnoho rokov porušujeme, pretože aj človek, ktorý dnes zarába 6-tisíc eur, to znamená šesťkrát viac, ako je priemerná mzda, dostane maximálne 2,4-krát vyšší dôchodok ako ten, čo mal priemernú mzdu. A aj ten človek, ktorý bude mať 10-tisíc eur, aj on dostane maximálne 2,4-násobok ako ten, čo mal priemernú mzdu, čiže on de facto z dvoch tretín tých odvodov nezíska žiadny nárok. Pre neho je to čistá daň. A my sa vlastne dostávame do toho problému, že sociálny systém, ktorý by mal zabezpečovať nejaké dávky, sa mení na daňový systém, ktorý rieši solidaritu, a v takomto prípade už aj český Ústavný súd rozhodol, že toto je protiústavné, a česká vláda musela zvyšovať dávky, aby kompenzovala tú skutočnosť, že niektorí ľudia platia výrazne viacej ako druhí. Takže je dosť možné, že toto skončí na Ústavnom súde, a že o pár rokov neskôr sa buď tie odvody budú musieť znižovať, alebo dávky zvyšovať, aby sa zachoval ten princíp nejakej zásluhovosti. On to nemá byť jedna k jednej, to by nám finančne samozrejme nevyšlo, ale už dnes ten pomer je, ten rozdiel, tie nožnice sú roztvorené veľmi vysoko. A len pre zaujímavosť uvediem, 10 percent najlepšie zarábajúcich ľudí už dne zaplatí 30 percent odvodov. Štvrtina ľudí s najvyšším príjmom zaplatí polovicu odvodov. Takže argumentovať tým, chceme ešte viac solidarity, pričom ľuďom s vyšším príjmom sme už zobrali odvodovú, teda nezdaniteľnú časť základu dane, a už im uvaľujeme aj 25-percentnú sadzbu dane. Tak ako to je problém ľavicových, alebo sociálnej demokracie všeobecne, že vlastne neexistuje stopka na tú solidaritu, a my sa môžeme dopracovať k tej situácii, keď… odišiel z Veľkej Británie, pretože už čelil stopercentnému daňovému zaťaženiu. Čiže ten argument o tom, že tým zvyšovaním odvodov vyháňame kvalitnú pracovnú silu, tak ten je reálny, a skutočne to platí.”

Marek Mašura
TA3
Ekonomika