Sabatikal: Sociálne poistenie nie je vaše sporenie

Radovan Ďurana uverejnil blog o sociálnom poistení v SME. 19. 08. 2019.

Na vašom účte v Sociálnej poisťovni nie je nič. Ani euro. To, čo vám ôsmeho v mesiaci zamestnávateľ strhne z odmeny za prácu a pošle do poisťovne, je následne prvého v ďalšom mesiaci odoslané dôchodcom. Každé štvrté euro ide poberateľom ostatných dávok. Politici tento základný fakt vytrvalo ignorujú. Občanov podporujú v ilúzii, že zaplatené odvody sú ich „úsporami“. Výsledkom sú nemocenské dávky pre pracujúcich otcov, dávky vyplácané v dobrovoľnej nezamestnanosti či najnovšie návrh na sabatikal.

Prietokový mechanizmus

Poisťovňu v skutočnosti nezaujíma, aké vysoké odvody ste dokopy zaplatili. Nikde to neeviduje. Systém priebežného poistenia je priebežný práve preto, že priebežne platíte dávky iným. Súčasným dôchodcom. A rovnako vám budú platiť dávky a dôchodky iní vrátane vašich detí a pracujúcich, ktorí sa ešte nenarodili. To je zásadný rozdiel oproti druhému pilieru, ktorý je skutočným sporením. Váš majetok, ktorý sa pred politikmi snaží chrániť ústava. Sociálnu poisťovňu pred politikmi nikto nechráni. Ona je len prietokový mechanizmus, ktorý eviduje len váš vymeriavací základ. Podľa aktuálneho vzorca na výpočet vám potom pošle dávky. Je jasné, že za šesťdesiat rokov nedobrovoľnej zmluvy s poisťovňou sa môže tento vzorec kadejako zmeniť. Aj vo váš neprospech. Môžete dostať nižšie dávky alebo vám zvýšia DPH. Tvrdiť, že pri sabatikale si vopred vyčerpáte zaplatené odvody, alebo že potom ich doplatíte rok pred dôchodkom, je z pohľadu logiky sociálneho poistenia nezmysel. Už názov „poistenie“ predpokladá, že dávky by mali slúžiť pri neočakávanej udalosti, ochorení, úraze, nedobrovoľnej nezamestnanosti alebo invalidite. Žiaľ, už zaradením starobných dôchodkov do tohto systému vznikol precedens, že do systému poistenia možno zaradiť aj očakávané udalosti. K nim sa pridali aj udalosti vyslovene plánované. Príkladom je dávka v nezamestnanosti pri dobrovoľne ukončenom pracovnom pomere. A dnes aj materské, keďže tehotenstvá sú už hlavne plánované. Dávka pre otcov, ktorí ani nemusia mať výpadok príjmu, je tak pomyselným vyvrcholením krivenia systému sociálneho poistenia. Niežeby politici nemali mať právo vymýšľať nové dávky, demokracia nezakazuje voľbu dávkovačov. Len by to mohli robiť fiškálne transparentne. Tie dávky totiž do nákladov sociálneho poistenia nedávajú náhodou.

Hlavné riziko sabatikalu

Sociálne poistenie si vyberá 26 percent z odmeny každého pracujúceho a vie veľmi rýchlo zvyšovať príjmy, keď rastie zamestnanosť a mzdy (ale aj klesnúť, keď príde kríza). Toto sa udialo na Slovensku v posledných rokoch, keď príjmy sociálneho poistenia stúpli o dve miliardy, a tak nečudo, že sabatikal sa ocitol práve tam. Predstavte si však, že by poslanec, ktorý ctí vyrovnaný rozpočet, navrhol platiť sabatikal alebo predĺženie materskej na 52 týždňov za rádovo 300 – 500 miliónov zo štátneho rozpočtu. Zrazu by musel šetriť alebo zvýšiť dane. A to by bolelo, to by bolo vidieť, to je neobľúbená vlastnosť fiškálnej transparentnosti. Navrhnutý sabatikal je z pohľadu poisťovne neutrálny len vtedy, ak ignorujeme rozdielnu hodnotu peňazí v čase (päťtisíc eur dnes má vyššiu hodnotu ako päťtisíc eur o dvadsať rokov). Ale to nie je hlavný dôvod, pre ktorý by sabatikal nemal patriť do poistenia. Dôležité je riziko, že z dobrovoľnej dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa stane povinnosť. Podobne ako rekreačné poukazy, pred ktorými boli zamestnávatelia do 49 zamestnancov chránení, ale táto výnimka sa má skončiť. Povinnosť držať a neobsadiť pracovné miesto je veľmi drahá a môžu si ju dovoliť len zamestnávatelia dobre platených zamestnancov s vysokou maržou. To otvára jednoduchú otázku – fakt sú títo zamestnanci, ktorým má pomôcť sabatikal, takí krátkozrakí a neschopní, že si na predpokladaný sabatikal nemôžu začať sporiť sami?