Obedy sú zadarmo, stačí ich zaplatiť

Róbet Chovanculiak napísal komentár pre SME o obedoch zadarmo. 07. 09. 2019.

Nepripravené opatrenie dopadlo podľa očakávaní.

Keď ekonómovia komentujú výmysly politikov, zvyknú sa zameriavať na širšie, makroekonomické dosahy. Rovnako to bolo aj pri obedoch zadarmo. Vyčítal som tomuto opatreniu, že je drahé, lebo je plošné. Plánovaných 120 miliónov eur by sa dalo použiť na pomoc chudobným deťom, ktoré ju naozaj potrebujú. Namiesto toho dotujeme obedy všetkým deťom, ktoré už na obedy chodia, alebo tam z dobrých dôvodov nechodili. Nehovoriac o tom, že chudobné deti mali nárok na obedy zadarmo aj predtým a z ich pohľadu sa nič nezmení. Okrem pocitu, že nie sú samy, kto dostáva dotáciu na obed.

Limity ekonómie

Čo však ekonóm nedokáže až tak dobre predvídať, sú dosahy na mikroúrovni. Teda ako obedy zadarmo ovplyvnia každodenné fungovanie škôl, jedální, detí a rodičov. Ale keďže išlo o nepripravené opatrenie od stola, ktoré zasiahne státisíce ľudí, mohli sme si byť istí, že nejaké budú. A budú často nezamýšľané. O to viac, keď návrh obedov zadarmo neprešiel celým legislatívnym procesom, neboli vypracované adekvátne štúdie dosahov, nevieme vlastne ani to, aký je cieľ opatrenia a analytici Útvaru hodnoty za peniaze nemali možnosť pripraviť alternatívy, ako ho dosiahnuť. Ešte v čase prijímania zákona sa ozvali mestá a obce, že nemajú dostatočné vybavenie kuchýň. Rýchlo sa vtedy hľadalo riešenie a minister práce Ján Richter prisľúbil mimoriadnu dotáciu na nákup hrncov a sporákov. Ani to nepomohlo a reformu sa od nového kalendárneho roka spustiť nepodarilo. Obedy zadarmo začali dostávať len deti v predškolských zariadeniach. Skutočný záťažový test reformy však prišiel až tento týždeň. A ukázal, že problémov na mikroúrovni je viac ako dosť.

Zadarmo, len drahšie

Rodičov najskôr prekvapilo, že aj napriek bezplatnosti obedov musia mnohí stále platiť. Niekto mesačne deväť eur, niekto pätnásť a niekto dokonca tridsať eur, čo je o päť viac, ako to bolo pred prázdninami. To však nie sú zďaleka jediné nezamýšľané dôsledky. Objavili sa prípady, kedy sa pre dlhé čakanie v radoch k obedu zadarmo nedostali deti, ktoré sa predtým v jedálňach stravovali. Jedálne a výdajne nie sú nafukovacie. Rodičia tak musia niečo uvariť doma, alebo platiť deťom obed mimo školy. Pre nevydané alebo neodhlásené obedy tiež hrozí zvýšené plytvanie jedlom, čo znamená vyšší odvoz organického odpadu a vyššie náklady pre školy. Do tohto zoznamu dosahov musíme pridať ešte jeden. Čas. Manažérsky a učiteľský personál sa nemôže venovať v plnej miere vzdelávaciemu procesu, lebo nakupuje hrnce a plánuje minútový harmonogram, podľa ktorého musí každá trieda odísť z jedálne. Zhrnuté a podčiarknuté – obedy zadarmo predstavujú prípadovú štúdiu o tom, ako nezvyšovať verejné výdavky. Spoločnosť nie je stroj, kde môžete otočiť páčkou a len tak pridať nové koliesko. Politické zásahy do chodu spoločnosti vždy vyvolajú mnoho nezamýšľaných dôsledkov a je preto dôležité, aby boli naozaj kvalitne pripravené. Nehovoriac o tom, že často ide o jednosmerný proces. Politici nevedia cúvať. Ťažko sa teraz bude hľadať politická vôľa buď na razantnú zmenu schémy obedov zadarmo, alebo jej úplne zrušenie. Najpravdepodobnejší scenár je ten, že časom sa za obedy skutočne v jedálňach platiť nebude. Platiť za ne sa bude pri podávaní daňového priznania.