Analýzy a trendy Volebné programy a ekonomika SR

Martin Vlachynský sa v rozhovore pre TA3 vyjadril k blížiacim sa voľbám a slovenskej ekonomike. 13. 02. 2020.

Daniel Horňák: „A Martin Vlachynský, analytik inštitútu INESS, takisto príjemný dobrý večer.“

Martin Vlachynský, analytik INESS: „Dobrý večer.“

Daniel Horňák: „Páni, na úvod diskusie by som bol rád, aby ste povedali, aký váš názor na to, čo potrebuje slovenská ekonomika do najbližších rokov, aby bola zdravá, konkurencieschopná a úspešná, inými slovami načo by sa mali politické strany, ktoré sa po blížiacich sa voľba dostanú do vlády, mali vo svojom programe a pôsobení prioritne zamerať. Aké sú tie kľúčové oblasti pán Páleník, na úvod.“

Viliam Páleník: „Tak, ja myslím, že v horizonte tých 4 rokov pravdepodobne bude nejaké hospodárske spomalenie, recesia. Vo volebných programoch by mali vlády, tie budúce vládne strany povedať, ako ako budú konať v prípade recesie, lebo sú tu jasné signály. Druhá oblasť je, že naša ekonomika starne a neprestane v najbližších desiatkach rokov starnúť. Cítime to v zdravotníctve, v dôchodkovom systéme, to je druhá oblasť, kde všetky programy politických strán majú predostrieť nejaký jasný program. A samozrejme, je to dlhodobá nezamestnanosť, rómske segregované komunity, klimatické zmeny, ale tie dve základné otázky vidím v starnutí a ich dôsledkoch a v črtajúcej sa hospodárskej recesii alebo spomalení.“

Daniel Horňák: „Rovnaká otázka aj na vás, pán Vlachynský.“

Martin Vlachynský: „Ak sa na to pozriem tým užším pohľadom, cez podnikateľské prostredie, tak rozumná daňová politika, aby nám tu nevznikali rôzne ad hoc z večera do rána dane. Efektívny boj proti byrokracii a kvalitná tvorba legislatívy. Zase, aby tá legislatíva neprichádzala skrátenými procesmi, cez poslanecké návrhy, v rôznych dátumoch počas roka a podobne. A do tretice, kvalitnejšia spravodlivosť, to znamená efektívnejší súdny systém, najmä teda pri obchodných sporoch. Ale ak trošku rozšírim tento pohľad, tak samozrejme, patria tam aj veci, ako školstvo, keďže tam Slovensko trvalo zaostáva, ale samozrejme, aj kvalita verejných financií, kde práve v posledných dňoch až týždňoch vidíme, že tá situácia sa pomerne rýchlo môže meniť. Takže, to je taký trošku bežiaci cieľ, ak mám odpovedať na to, že čo bude najdôležitejšie v nasledujúcom roku alebo dvoch.“

Daniel Horňák: „A teraz, ktoré strany podľa vás, keď ste si pozreli volebné programy, s ktorými idú do týchto volieb plnia tie témy, ktoré, o ktorých ste teraz povedali, prinášajú dajme tomu konkrétne riešenia v týchto oblastiach, naopak, ktoré strany dajme tomu sú vágne, zostanú len na povrchu. Alebo dajme tomu ani neprinášajú vôbec nejaké konkrétne riešenia v tých oblastiach, ktoré ste spomenuli.“

Viliam Páleník: „Tak, treba povedať, že do parlamentných volieb kandidujú desiatky politických strán, niektoré majú veľmi rozsiahle programy. A určite citlivo vnímajú, čo o tých programoch povieme. Preto chcem povedať, že naozaj všetko sa nedá obsiahnuť, všetky strany všetky témy, ale predsa len v tej verejnej diskusii sa rozlišujú vládne strany, ktoré voliči aj odborníci poznajú z ich činnosti a ten program je určitý doplnok k tomu. Ale opozičné strany a mimoriadne nové opozičné strany sú vlastne neznáme a tam tie programy sa aj podrobnejšie študujú, aj komentujú, lebo vlastne tie programy dávajú jasnú predstavu, čo od tých nových politických strán možno čakať. V tomto treba vnímať, že sa viac hovorí o tých politických programoch opozičných strán, a hlavne, hlavne tých nových. No ale vieme, že, že nie všetky koaličné strany vôbec urobili nejaký konkrétny program. A tiež vieme, že nie všetky opozičné strany vôbec majú program.“

Daniel Horňák: „Pán Vlachynský, ako vy to vnímate? Reflektujú podľa vás politické strany vo svojich volebných programoch tie priority, či už tie užšie, alebo širšie, o ktorých ste hovorili?“

Martin Vlachynský: „Ja by som to rozdelil na také 3 skupinky, minimálne, ak sa bavíme o tých stranách, ktoré majú nejakú reálnu šancu dostať sa do parlamentu. Dve strany prakticky nemajú žiaden program. Ďalšie 2 strany majú veľmi, veľmi stručný a povedal by som rovno odfláknutý program. Zvyšok strán predstavil objemovo také programy, kde si môžem povedať, že áno, môže byť. Dá sa tam obsiahnuť, čo treba. Na druhej strane, okolo niektorých tém prakticky všetky alebo skoro všetky strany len tak veľmi opatrne našľapujú. A zároveň sú to veľmi dôležité témy. Čiže napríklad dôchodkový systém, ktorý zásadným spôsobom ovplyvňuje to, ako v najbližších rokoch až dekádach bude vyzerať, budú vyzerať verejné financie na Slovensku. Tak veci, ako minimálny dôchodok alebo vek odchodu do dôchodku, ktoré sú kľúčové, kľúčové veci, tak mnohé strany sa ich len veľmi opatrne dotknú. Podobne tak napríklad zdravotníctvo, ktoré istým spôsobom vplýva na to, ako funguje ekonomika, tak skoro žiadna zo strán sa nechce púšťať do nejakých rozsiahlejších reforiem.“

Daniel Horňák: „Poďme teraz už konkrétnejšie, podrobnejšie k jednotlivým oblastiam v súvislosti s ekonomikou, dajme tomu tá prvá je kvalita podnikateľského prostredia. Tam často počujeme od zamestnávateľov, podnikateľov, že volajú po zmenšení, znížení byrokracie, a takisto po stransparentnení legislatívneho prostredia alebo predvídateľnosti, aby sa tak často a veľmi nemenili zákony. Pán Páleník, vidíte v tých volebných programoch dajme tomu nejakú tendenciu, aktivitu politických strán, že by chceli tento problém nejak reflektovať?“

Viliam Páleník: „Tak súhlasím s pánom Vlachynským, že strany sú opatrné, nechcú deklarovať nejaké nepopulárne opatrenia, krátkodobo nepopulárne a dlhodobo aj veľmi, veľmi potrebné. Ale na druhej strane, nevidel som v tých programoch niečo hrubo nerealizovateľné, nejaké diletantské. Myslím, že všeobecne tá kvalita programov stúpla. Je to určitá vizitka tých politických strán. A zároveň, aj tá politická profilácia strán je väčšinou v strede alebo okolo stredu, to je taká, aká si všeobecná tendencia. Typicky sa SaS deklaruje, ako liberálna strana, a tá má veľa o podnikateľskom prostredí. Odpovedá to jej charakteru, je to veľmi správne, ale aj tie stredové strany, ako Za ľudí alebo alebo PS/Spolu majú niektoré prvky. Most-Híd má dobrú stranu, dobrú, celkom dobrý program, ale na druhej strane tie vládne strany majú nevýhodu v tom, že sú vnímané cez tie výsledky vlády. A samotný ten program napríklad Mostu-Híd nie je tak diskutovaný, lebo viac sú diskutované tie reálne kroky v politike, podobne Slovenská národná strana, diskutujú sa tie reálne kroky viac, ako ten ich ich nejaký detailný program. Takže, z hľadiska podnikateľského prostredia je prirodzené a myslím, že dosť automatické, že s SaS sa tomu najviac venuje. Tak to vyplýva aj z ich profilácie, to je v poriadku.“

Daniel Horňák: „Inštitút INESS sa dlhodobo venuje aj práve podnikateľskému prostrediu. Je to jedna z tých kľúčových tém. Čiže ako vy vnímate ten vývoj podnikateľského prostredia na Slovensku a to, či politické strany reflektujú možno tie témy, na ktoré dlhodobo upozorňujete.“

Martin Vlachynský: „Ten vývoj podnikateľského prostredia, ja väčšinou používam slovo stagnácia. Nezažii sme tu nejaké veľmi prudké, dramatické zhoršenie oproti tomu, čo bolo 3 alebo 6 alebo 7 rokov dozadu. Na strane druhej, vidíme to aj na medzinárodných rebríčkoch, že okolité štáty nás predbiehajú tým, že niečo robia, kdežto u nás prebieha ako hovorím, istá, istá stagnácia. Zároveň vláda nikdy neprijala podnikateľský sektor, ako nejakého svojho partnera, vždy to bolo vnímané, ako sektor, ktorý má zabezpečovať príjmy do štátneho rozpočtu a zároveň treba chrániť, či už zamestnancov, alebo spotrebiteľov pred tými podnikateľmi. Ale nikdy tam nebola vnímaná nejaká synergia. Čo sa týka tých programov, mňa osobne potešilo, že už pomerne veľa programov obsahuje také opatrenia, o ktorých sa dlhšie hovorí, sú také ideologicky nie sú nejak veľmi problematické, nemusia byť ani ani drahé a väčšinou sa teda týkajú byrokracie, či už je to pravidlo jedna za jedna, pravidlo sunset close, vytváranie rôznych zoznamov a prehľadov povinností a podobné veci, čo teda tam úplne nebolo napríklad 4 roky alebo nebodaj 8 rokov, 8 rokov dozadu. Samozrejme, všetci si uvedomujeme, že to, čo je napísané na papieri je jedna vec, akým spôsobom strany dokážu tieto veci pretaviť do života, kde častokrát treba prekonať niekoľkonásobný odpor nielen koaličných partnerov, nielen opozície, ale aj napríklad na ministerstvách a samotných štruktúr na úradoch, kde mnohé veci sú proste vo vyjazdených koľajach mnohoročných. A zmeniť, zmeniť to smerovanie si vyžaduje investovanie značného politického kapitálu.“

Daniel Horňák: „Áno?“

Viliam Páleník: „Ja by som chcel doplniť, že určite k podnikateľskému prostriedku to odbúravanie byrokracie a tak ďalej patrí, ale chcem pripomenúť, že v súčasnosti pre podnikateľské prostredie je kľúčový ten problém, ktorý je kľúčový v celej predvolebnej kampani a to je vymožiteľnosť práva, korupcia, klientelizmus. Ak niekto podniká a stane sa mu niečo také, ako tá diskutovaná téma tých zmeniek alebo nejaké veľké úniky DPH a vražda, ktorá tu nastala, tak jednoducho to sú veci, ktoré likvidujú podnikanie. Keď jednoducho niekto podniká, zarobí a zrazu príde o všetko, lebo jednoducho niekto to podplatil, niekto vyhral súd neoprávnene, to je základ podnikateľského prostredia. Vymožiteľnosť práva a je to aj hlavná téma volebnej kampane. A je dôležitá aj pre podnikateľské prostredie. Nielen pre bezpečnosť a pocit, pocit, že žijú v dobrom štáte.“

Daniel Horňák: „Ďalšia dôležitá a kľúčová oblasť je výška daňovo-odvodového zaťaženia. Videli sme to v podstate celý minulý rok, kedy firmy, zamestnávatelia bili na poplach, že príliš sa im zvyšujú náklady a strácajú konkurencieschopnosť. Pán Vlachynský, keď ste si prešli volebné programy, reflektujú toto politické strany? Tento vývoj na Slovensku vo svojich volebných programoch? Alebo stále vnímate tú tendenciu, že majú skôr chuť vyberať viac a viac a prerozdeľovať?“

Martin Vlachynský: „Nemyslím si, že je tam strana, ktorá by vyslovene povedala, že ideme frontálne zvyšovať dane. Skôr takou tendenciou sú rôzne zmeny daňového mixu. To znamená, mnohé strany chcú nejakým spôsobom znižovať daňovo-odvodovú záťaž práce, na druhej strane, veľmi veľa strán chce zavádzať napríklad digitálnu daň alebo rôzne energetické dane a podobné veci. Čiže chcú si ako keby to vyskladať podľa, podľa seba. Čo je na jednej strane v poriadku, na strane druhej, treba si uvedomiť, že ten tie rozpočtové čísla, deficitové čísla, ktoré vidíme, ako sa menia na najbližší rok, dva, tri znamenajú, že vláda, ktorá nastúpi v marci, apríli alebo niekedy, možno veľmi čoskoro bude musieť riešiť rozpočtové problémy a tam sa naozaj ukáže, že či majú svaly na to, aby skutočne tie dane nezvyšovali a dokázali prípadné problémy v rozpočte vykryť úsporami alebo zvýšenou efektívnosťou.“

Daniel Horňák: „Ak chcete reagovať.“

Viliam Páleník: „Chcel by som reagovať. Ak hovoríme o dane z príjmu fyzických osôb a odvodov, to znamená daňovo-odvodové zaťaženie práce, tak kvôli starnutiu populácie z toho sa financuje zdravotný systém, dôchodkový systém, tam ani nie je reálne nejaké znižovanie odvodov, ani nik nejaké masívnejšie nesľubuje. To, to treba skôr oceniť. To je veľmi správne. Samozrejme, skôr na strane zdanenia enviro, energie, majetku a podobne, nejakým spôsobom bude treba aj posilniť tie daňové príjmy. Možno výnimka je, čo ma napadá, PS/Spolu sľubuje zníženie odvodov v najzaostalejších regiónoch, ale iné také sľuby zníženia odvodov alebo daňového zaťaženia som nevidel, lebo naozaj v procese starnutia by to ani nebolo, nebolo veľmi seriózne.“

Daniel Horňák: „Samozrejme, politické strany prichádzajú s rôznymi návrhmi. Ale aký je váš názor dajme tomu na nastavenie toho daňového mixu? Teda na jednej strane je zaťaženie práce, na druhej strane zaťaženie majetku, spotreby alebo, ako ste povedali, ekologické dane a ďalšie. Je na mieste na Slovensku dnes uvažovať o výraznejšej zmene toho daňového mixu?“

Martin Vlachynský: „Za prvé si myslím, že toto nie je vec, nad ktorou politici v ostatných rokoch nejak veľmi hlboko premýšľali. Mnohé z daňových zmien, ktoré sa tu odohrali, boli vymyslené na základe, či už nejakých emócií, alebo marketingových kalkulácií a podobne. Hlavne teda rôzne sektorové dane a ich predĺženia, ktoré, ktoré sa tu zjavujú. Je to napríklad odporúčanie OECD zmeniť ten mix smerom viac k tým majetkovým daniam. Na strane druhej, akékoľvek majetkové dane, najmä teda dane na kapitál sú veľmi problematické, keďže vieme, že ten kapitál je mobilný a napríklad aj tie ambície zaviesť digitálnu daň len na Slovensku, ja vnímam veľmi, veľmi skepticky a nemyslím si, že to prinesie nejaké zaujímavé rozpočtové príjmy, skôr to prinesie ďalšie problémy do toho sektora. My, našim hlavným problémom je katastrofálne nastavený v súčasnosti trajektória dôchodkového systému. A celkovo prístup k verejným financiám, ktorý akože dokážeme sanovať najbližších pár rokov takýmto hraním sa s daňami, ale ak sa bavíme o výhľade na 15-20 rokov, tak myslím si, že tam budú potrebné výraznejšie zmeny v tom samotnom fungovaní toho sociálneho systému.“

Daniel Horňák: „Presuňme sa na ďalšiu dôležitú oblasť, a to je trh práce. Samozrejme, máme tu politikov, ktorí hovoria, že treba čo najflexibilnejší Zákonník práce, aby firmy vedeli pružne reagovať na vývoj v ekonomike. Ďalej tu máme politikov, ktorí hovoria, že treba posilňovať garancie pre zamestnancov, pretože často sú v znevýhodnenom postavení voči podnikateľom. Pán Páleník, ako vy vnímate dajme tomu takéto rozdielne pohľady na túto problematiku? Čo podľa vás je momentálne dôležitejšie pre Slovensko?“

Viliam Páleník: „Tak, je to v rámci toho, čo som hovoril, že môžeme očakávať určité hospodárske spomalenie, tak tá súčasná, veľmi dobrá situácia na trhu práce nebude večná. Čiže tam treba počítať aj s určitými aj nepriaznivými tendenciami. Na druhej strane, aj strany zaujali stanovisko k príchodu cudzích pracovníkov na naše územie, čo naozaj sme dlhé roky vôbec nevideli a nejakým spôsobom sa s tým musíme žiť. Ale patrí to aj k podnikateľskému prostrediu skrz skvalitnenie ja neviem služieb zamestnanosti, skvalitnenie Inšpektorátu práce, ktorý vlastne v reále dohliada na fungovanie tých vzťahov medzi zamestnancom, zamestnávateľom. Sú tam aj návrhy na zrýchlenie tých právnych sporov, pracovnoprávnych. Čiže skôr ja vidím priestor v tých konkrétnych krokoch, ako v nejakom úplne inom nastavení. Ale samozrejme, každá politická strana sa nejakým spôsobom vyjadruje aj k tým horúcim témam, ako je napríklad minimálna mzda, či má byť sektorová, regionálna, v akej výške, či ju máme naviazať na nejaké európske princípy, to, to všade zaznieva. Je to, je to závažná téma. K tej problematike, ako sa bude správať trh práce, keď nastane nejaké hospodárske spomalenie, tam som nejaké konkrétne predstavy nevidel.“

Daniel Horňák: „Pán Vlachynský, aké opatrenia podľa vás sú v súčasnej situácii pre slovenskú ekonomiku dôležité v oblasti pracovného trhu, aby sme reflektovali ten vývoj.“

Martin Vlachynský: „Ono v tých programoch zase nejaké radikálne návrhy na väčšiu flexibilitu Zákonníka práce nenájdete. Či by sa týkali napríklad, že regionalizácie minimálnej mzdy, to mala SaS-ka ešte minulé voľby. Teraz napríklad aj oni sa ukotvili k tej priemernej mzde, akurát teda o niečo, o niečo nižšie, ako, ako je v súčasnosti. Čiže tam nie sú nejaké radikálne zmeny. Ľudia si pod tým často predstavia, že flexibilnejší Zákonník práce je ako nejaké jeho úplne vymazanie, ale my nemusíme pozerať ďaleko, my sme teraz robili na takom medzinárodnom projekte, ktorý meral vlastne flexibility zákonníkov práce v jednotlivých európskych štátoch. A napríklad susedná Česká republika, ktorá má v podstate najnižšiu nezamestnanosť v Európskej únii, zároveň jej pracovný trh priťahuje obrovské množstvo zamestnancov aj z iných krajín, tak ich zákonník práce patrí medzi jeden z najflexibilnejších v Európe, úplne najflexibilnejšie vychádza dánsky zákonník práce. Čiže ono to zase nie je úplne, úplne nejaké, nejaké veľké čáry-máry. U nás veľký problém narobilo hlavne veľmi prudké zvýšenie minimálnej mzdy a na to všetky naviazané príplatky, kde doslova zo dňa na deň z 31. decembra na 1. januára poskákali nákladové položky v mnohých, mnohých spoločnostiach. A zase, tá trajektória je nastavená tak, že ak príde k nejakému ochladeniu, bude veľmi ťažké z tohto nastavenia aj pre tých nových politikov vycúvať, a pre ekonomiku Slovenska to bude znamenať problém.“

Daniel Horňák: „Dve politické strany, ktoré sa dlhodobo umiestňujú na tých popredných priečkach v predvolebných prieskumoch v podstate nezverejnili nejaký komplexný volebný program Strana Smer-SD a Ľudová strana Naše Slovensko. O čom podľa vás vypovedá tento fakt?“

Viliam Páleník: „Tak, v prípade teda tej strany Kotlebovej môžu byť 2 dôvody. Jeden, že možno nemajú tie odborné kapacity a vedeli by, že ich program bude aj odborne diskutovaný. Alebo v duchu ho vedia, ale nechcú ho zverejniť. Ktorá z tých možností je pravda, či nemajú odborníkov, alebo alebo nechcú otvorene povedať o svojom vnútornom programe, aby nesklamali svojich voličov a zároveň sa nevystavili nejak všeobecnému pobúreniu. To už je naozaj otázka na nich. Iná otázka je strana Smer - sociálna demokracia. Tam naozaj, ako vládna strana, ktorá dlhé roky vládne, zároveň má veľké odborné kapacity, má v podstate k dispozícii štátny aparát, veď naša krajina pravidelne robí plány reforiem, stratégiu teraz Úrad vlády vytvoril. Čiže v podstate tie vládne dokumenty mohli pretaviť do programu a dať odtiaľ veci, s ktorými ich terajší koaliční, v ktorých ich ich koaliční partneri brzdia, a mohli predniesť svoj jasný program. Nespravili to, priniesli 3-4 opatrenia, z toho napríklad to vracanie peňazí od medikov, no tak to nie je ani realizovateľné. To na tak skúsenú, veľkú politickú stranu je opatrenie, ktoré, ktoré nie je realizovateľné, akým spôsobom by tí študenti vracali 60 000. Na základe čoho, to vôbec nie je popísané. Okrem toho, tá samotná výška je diskutabilná, je tak vo výške tých poplatkov, ktoré platia medici, ktorí sa učia v anglickom jazyku. To sú niekde z Nórska alebo odkiaľ 300 medikov. Platia za výuku v anglickom jazyku, ale zároveň školné primerané v medicíne nejaké 2-3 000 ročne a nie 10 000 ročne. Takže nemá to ani ekonomicky to nie je jasné a vôbec nie je jasná tá realizovateľnosť. Takže, to je povedal by som jedno z mála opatrení, ktoré človek číta vo volebných programoch a povie si, že toto ako by sa realizovať v súlade s európskymi princípmi, v súlade s našou ústavou a podobne. Inak naozaj, v tých iných programoch nevidieť také, také veci, ktoré by sa človek rovno zastavil, že toto je nedomyslené. Takých som veľa nenašiel. Možno, možno vy áno, ale, ale.“

Martin Vlachynský: „Ja si myslím, že oni našľapovali veľmi opatrne, väčšina, väčšina strán. K tej vašej otázke, podľa mňa kotlebovci ani nemajú nejaké ambície robiť nejaký komplexný program, oni pracujú s emóciami a aj oni zverejnili teraz nedávno nejaké desatoro, čo vlastne asi by mala byť nejaká forma programu, čo sú teda skôr billboardové heslá. Pri Smere, no vezmite si, že ste pri moci 12 rokov a teraz vy predstavíte nejaký komplexný program, kde poviete toto spravím, toto spravím, toto zlepším, toto zmením. Akože prvá otázka od každého lucidného človeka bude, že prečo ste to nespravili doteraz? Čiže ja tú absenciu programu beriem skôr, ako také taktné mlčanie, aby sa vyhli, vyhli proste ten konfrontácii s realitou. A toto, že tam mali tých medikov, to už sú skôr, to už je taký ten prechod k tej, k tej emocionálnej politike, že niekde to niekoho napadlo, vyslovil to a už z toho zrazu sa stalo slovo božie.“

Daniel Horňák: „Každopádne, pri Smere sme svedkami turbulentného vývoja. V stredu zasadla vláda, ktorá v podstate neočakávane schválila zvýšenie tých rodinných prídavkov a takisto aj vyplácanie 13.dôchodku v oveľa vyššej výške. Čo boli v podstate dva z tých sľubov, ktoré sa už predčasne mali teda dajme tomu splniť. Ako si vysvetľujete alebo vnímate takýto postup? Pretože sme zachytili takisto vlnu kritike na takýto postup.“

Martin Vlachynský: „No, ja som si to pracovne nazval už, že kamikadze mód.“

Daniel Horňák: „Aké môžu byť dôsledky?“

Martin Vlachynský: „No, dôsledky minimálne budú akútne rozpočtové, že nová vláda v podstate dostane do rúk rozpočet, ktorý mal byť vyrovnaný už 4 roky dozadu. Kde bude možno mínus 2 %? Vidíme Nemecko, Taliansko, Francúzsko posledné kvartáli ekonomické výsledky nič moc, takže to spomalenie, ako už trošku ho zažívame a ešte zdá sa, že bude ďalej intenzívnejšie. No a teraz v podstate nová vláda dostane do rúk ekonomiku, ktorú dosiaľ sme vnímali, že sa nám darí, všetko nezamestnanosť dole, mzdy hore. A ona ju dostane v momente, keď vlastne ten kôň sa poktýňa a padá k zemi. A zase budeme v situácii, keď tá nová vláda, nech už bude akákoľvek, ako keby bude musieť začínať od nuly.“

Daniel Horňák: „Pán Páleník, čo si vy myslíte o samozrejme, ešte nevieme, či parlament schváli tieto návrhy, ale v prípade, že áno?“

Viliam Páleník: „Tak, tie detské prídavky, proti tomu nič, to je vec naozaj, že či na ne máme peniaze. Ale obsahovo v poriadku. Pokiaľ ide o ten 13. dôchodok, tak to je vec starnutia. Starneme, vieme, že dôchodky budú v napätí, je to nezodpovedné ich sľubovať. A je to aj drahé, ale aj obsahovo to nie je ono, lebo do budúcna ich nebude možné len tak zrušiť. Ale to zrušenie diaľničných známok, tomu naozaj nerozumiem. Lebo zdôvodnené to je, že budeme platiť za diaľničné známky, lebo nie je dobudovaná diaľničná sieť. No, tak tá nie je dobudovaná už desiatky rokov a platili sme. Tak to až teraz zbadali? Na druhej strane, doteraz diaľničné známky platili aj zahraniční, ktorí cez nás prechádzali, čiže tým, že my prestaneme vyberať diaľničnú známku, tak prestaneme vyberať aj od zahraničných. Ale my, keď ideme do Rakúska alebo na dovolenku cez Slovinsko do Chorvátska, v Čechách platíme diaľničné známky. A oni u nás nebudú platiť, tak to neviem prečo. A na druhej strane, staneme sa zaujímavou tranzitnou krajinou. Keď niekto pôjde z Rakúska do Poľska, tak pôjde cez Slovensko a môže sa naša cestná sieť aj preťažiť, zápchy a aj zodrať. Čiže odpustiť diaľničné známky zahraničným cestujúcim, to neviem, na čo je dobré, komu je dobré. A či to je spravodlivo voči našim ľuďom, ktorí v zahraničí musia platiť. Jednoducho tam to je naozaj nepochopiteľné.“

Daniel Horňák: „V tomto kontexte sa chcem ešte spýtať. Teda, keď ste vyčísľovali dôsledky, finančné dôsledky na verejné financie týchto opatrení, ako vnímate oblasť verejných financií? Či v tých volebných programoch vidíte nejaké ambície k vyrovnanému rozpočtu, alebo dajme tomu väčšina strán rezignovala na takúto ambíciu, alebo nepokladá to za niečo dôležité a aký je váš názor na to, pán Vlachynský?“

Martin Vlachynský: „Tak samozrejme, verbálne sa tam zjavujú záväzky, či už vyrovnaného rozpočtu, alebo nejakého zodpovedného hospodárenia. Ale to samozrejme sa uvidí v momente, keď dostanú do rúk dvojpercentný deficit a jednoducho buď budú musieť spraviť škrty za 500-700-1500 miliónov eur alebo naopak zvýšiť dane, aby dosiahli ten vyrovnaný rozpočet. Čiže, to si skutočne bude vyžadovať veľmi významnú politickú silu na to, aby dokázala takéto, takéto tvrdé opatrenia presadiť. Nehovoriac o tom, že celá táto diskusia, my zabúdame ešte na jeden, jednu technickú vec, že bol schválený výdavkový limit, takže ono, ak nebudú chcieť hneď v prvom roku porušiť výdavkový limit, tak aj to si bude vyžadovať veľmi zaujímavé presuny pešiakov v rámci jednotlivých rozpočtových kapitol, aby tieto nové sľuby, ak budú schválené sa vôbec podarilo naplniť.“

Daniel Horňák: „Pán Páleník.“

Viliam Páleník: „Tak, pri tom uvažovaní, čo bude, no tak musíme to rozlíšiť. Ak bude staronová vláda, tak tá zrejme nebude otvorene kritizovať svoje terajšie kroky. Ale bude musieť urobiť nejaké korekcie, zrejme nejaký nejak to zdôvodní. Nechcem povedať, že sa vyhovorí alebo vymyslí nejaké iné dane, niečo spraví. Ale nebude si úplne šliapať na jazyk. Ale nejak to na hrane noža uhrá. Ak bude úplne nová vláda, to znamená z opozície sa stane nejaká druh koalície, neviem akej. No tak tá bude postavená pred úlohu to stabilizovať, zároveň môže nastať to hospodárske spomalenie, čiže dva problémy naraz. Teraz tie opozičné strany nechcú hovoriť o tom, čo budú robiť alebo veľmi opatrne, ale budú musieť tieto, tieto veci korigovať. Alebo niektoré zrušiť alebo nejakým spôsobom odstrániť. Aj tie doterajšie sociálne balíčky, málo málo strán ako sľubuje zrušiť, myslím SaS povedalo, že napríklad vlaky zadarmo, tú sumu zanechá, presunie časť tých peňazí na autobusy, že budú veľmi zlacnené vlaky a autobusy a že vlastne tá celková dotácia zostane nezmenená. Čiže tie doterajšie sociálne balíčky vylepšiť, ale nabrať ich ľuďom, skôr takéto riešenia má opozícia. Ale, ak to bude vo veľkom rozsahu a príde hospodárske spomalenie, tak tak tá nová vláda bude musieť robiť zásadnejšie kroky. A asi ich bude robiť na začiatku toho 4-ročného volebného obdobia. Čiže ten budúci rok môžeme čakať nejaké, nejaké zásadnejšie kroky. Od staronovej, od novej vlády, len budú inak, inak komentované alebo inak prednášané. Iné príčiny alebo iné, iné zdôvodnenia tam budú.“

Daniel Horňák: „Uvidíme teda, čo prinesú parlamentné voľby a najbližšie mesiace. Každopádne páni, v tejto chvíli vám obom veľmi pekne ďakujem za diskusiu a prajem príjemný zvyšok večera. Dovidenia.“

Viliam Páleník: „Ďakujem za pozvanie.“

Martin Vlachynský: „Ďakujem za pozvanie. Dobrú noc.“

Celý článok si môžete prečítať tu.