Dekarbonizácia zhltne tri miliardy eur. Firmy sú skeptické, realita bude iná, ako tvrdí Brusel

Týždenník TREND uverejnil komentár analytika Radovana Ďuranu k dekarbonizácii priemyslu na Slovensku. 

Radovan Ďurana, INESS odpovedá na novinárske otázky: 

Veľa sa v súčasnosti hovorí o dekarbonizácii priemyslu na Slovensku. Čo na túto novinku z dielne EK hovoríte z pohľadu teórie a  praxe? Na čo sa majú firmy reálne pripraviť v ďalšom období?
RD: Dekarbonizácia priemyslu nie je novinka. Zníženie emisií CO2 znamená zníženie spotreby primárnych palív a teda zníženie nákladov. Firmy na SLovensku dlhodobo investovali do efektívnejšieho využívania energií aj pred sprísňovaním dekarbonizačných cieľov. Dlhodobým nástrojom motivujúcim na efektívnejšie využívanie energií je napríklad systém klesajúceho počtu povoleniek. Nové dekarbonizačné ciele sú však pomerne prísne nastavené, a už nebude stačiť robiť zmeny v efektivite, inštalovať najmodernejšie vybavenie, ale pristúpiť k štrukturálnym zmenám vo výrobe. To znamená kombinácia elektrifikácie výroby, či využívanie zeleného vodíka vo výrobných procesoch. Toto je samozrejme nesmierne nákladný proces, pričom ciele sú stanované politicky, nie analýzou návratnosti investícií. Pochopiteľne, firmy odkladajú takéto investície a čakajú na štátne dotácie, ktoré chýbajúcú návratnosť vyrovnajú.

Na Vašej nedávnej konferencii (v apríli 2023) odzneli viaceré názory firiem na dekarbonizáciu. Skúste zhrnúť, v čom sa zhodujú ich názory a čo bude pre nich najťažšie?
RD: Existuje svetový trh a európsky trh. Všetky európske firmy majú vplyvom rýchlej dekarbonizácie konkurenčnú nevýhodu oproti dovozcom do EÚ, ktorí nepoznajú vysoké náklady za emisie uhlíka, či tak rýchle a prísne dekarbonizačné ciele. Ale zároveň prebieha aj súťaž v EÚ, kde jednotlivé vlády ovplyvňujú svojim rozhodovaním konkurencieschopnosť firiem. Ide napríklad o spôsob dotácií OZE, či sa premietajú do ceny elektriny pre priemysel, o dotácie nových investícií, alebo o kompenzácie na nepriame náklady uhlíky. Slovenská vláda je v poslednom prípade dosť skúpa, čo komplikuje situáciu slovenských vývozcov. Na porovnaní cien elektriny pre stredných podnikateľov zas vidíme, že cena elektriny je jedna z najvyšších, čo zvyšuje bariéry ďalšej dekarbonizácie. CBAM, uhlíkové clo na dovoz má fungovať až o pár rokov, a to tiež len na vybrané tovary.

Ministerstvo životného prostredia na zelené investície rozdelí z plánu obnovy 317 miliónov eur trom podnikom. Vysoké investície čakajú aj stovky ďalších veľkých podnikov, je tento postup štátu správny, alebo to treba riešiť z vášho pohľadu inak a ako?
RD:Neexistuje spravodlivé rozdelenie dotácií, tak ako neexistuje spravodlivá daň. Politici rozhodujú o tom, komu sa prostriedky zoberú a komu prerozdelia. Politická ekonómia nás učí, že aj politici sa rozhoduju ekonomicky, hľadajú také rozdelenie prostriedkov, ktoré najviac posilní ich postavenie. V tomto prípade ide o dobrý výsledok v plnení dekarbonizačných cieľov. Ich voľbu je pomerne jednoduché pochopiť. Je jednoduchšie sa zamerať na troch veľkých emitentov, kde sa dosiahne v podstate celá požadovaná úspora priemyselných emisií SR, ako riešiť dotačný program pre stovky firiem s polovičným výsledkom. Otázkou však je, či 317 mil. eur na tieto obrovské investície bude skutočne stačiť.

Kde vidíte najväčšie problémy, ktoré tuzemské firmy čakajú v rámci dekarbonizácie? Skúste vymenovať pár hlavných...
RD: Predovšetkým je to návratnosť a plánovanie investícií. Ak by tieto investície boli návratrné, firmy by nemali problém získať úverové financovanie na ich realizáciu. Zároveň agenda Fitfor55 je veľmi široká a naraz prebieha viacero procesov, z ktorých vyplývajú pre firmy nové povinnosti. Pripravuje sa napríklad nové zdaňovanie vykurovania či fosílnej prepravy, zdražejú dovozy materiálov kvôli CBAM, zdražie produkcia odpadov, firmy budú musieť stavať nízkoemisné budovy. Tieto povinnosti sa v posledných rokoch často menili a pridávali, navyše COP24 prinesie pravdepodobne ďalšie sprísňovanie dekarbonizačných cieľov. Toto všetko sa odohráva v inflačnom prostredí s nedostatkom pracovných síl. Plánovanie investícií v takomto prostredí je komplikované a rizikové a pochopiteľne zosilňuje požiadavky firiem na dotácie.  

Celý článok zo dňa 3.8.2023 si môžete prečítať tu.