Pochybná nerovnosť v príjmoch (SME)

Štatistický úrad zverejnil správu o desaťročnom
vývoji miezd v podnikoch. I napriek tomu, že správa neobsahuje bombastické
údaje, médiá sa nevyhli použitiu expresívnych termínov ako „rast nerovnováhy“
či „otváranie nožníc“. Pritom práve ďalšie údaje zo Štatistického úradu dokážu
z časti objasniť „nespravodlivosť“ na mzdách občanov, ktorá vedie novinárov aj
politikov k používaniu týchto termínov.

Často uvádzaný býva rozdiel medzi priemernou mzdou a
mediánovou mzdou na Slovensku, a to nielen v podnikoch. Mediánová mzda je výška
mzdy, pod ktorou (alebo nad ktorou) sa nachádza polovica zamestnanej populácie.
Absolútny rozdiel medzi priemernou a mediánovou mzdou za posledných desať
rokov vzrástol. Ten, kto si chce analýzu dát zjednodušiť povie, že ľuďom s
nízkymi mzdami rástli platy menej ako zamestnancom s vysokými platmi. Že rastie
nerovnováha medzi chudobnými a bohatými. Pritom pohľad do štatistiky
klasifikácie zamestnaní ponúka vysvetlenie. Počet zamestnancov na pozíciách
vyžadujúcich vyššiu kvalifikáciu vzrástol, zatiaľ čo počet zamestnancov v
kategóriách s najnižšími požiadavkami mierne klesol. Oproti stavu pred
desaťročím teda viac ľudí pracuje na lepšie platených miestach, čo spôsobuje
tlak na rast priemernej mzdy a teda aj rast rozdielu výšky miezd medzi týmito
dvomi skupinami.

V nijakom prípade sa nedá povedať, že súčasný stav na
Slovensku je extrémny. Práve naopak, akékoľvek vyhlásenia o potrebe rýchlych
zmien tohto pomeru by boli zavádzajúce, nakoľko zotrvačnosť týchto faktorov sa
počíta na desaťročia a nie volebné obdobia.

Zložitejší je problém rozdielnych platov mužov a žien a
rastu tohto rozdielu za posledných desať rokov. Ale aj tu štatistické údaje
poskytujú vysvetlenia.

Stačí sa pozrieť na počet mužov a žien zamestnaných v
sektoroch, kde je priemerná mzda nižšia ako hodnota priemernej mzdy v
hospodárstve. Kým pred desiatimi rokmi pracovalo v týchto sektoroch o osem
percent viac žien ako mužov, dnes je to o 22 percent viac. Navyše podiel žien
zamestnaných v týchto sektoroch dosahuje 55 percent, kým u mužov to je 39
percent. Za posledných desať rokov sa väčšiemu počtu mužov na rozdiel od žien
podarilo získať nové, lepšie platené miesta, prípadne sa stali podnikateľmi a
živnostníkmi. Počet žien zamestnaných vo verejnom sektore síce klesol, stále je
však takmer každá druhá žena platená z daní. Nižšie mzdy žien vysvetľuje aj
počet odpracovaných hodín, muži v priemere odrobia v podnikoch o 5 percent
hodín viac, majú tiež viac nadčasov. Takisto porovnávanie miezd mužov a žien na
riadiacich pozíciách je možné do istej miery vysvetliť zamestnaním v
rozdielnych sektoroch. Veľká časť žien „riaditeliek“ šéfuje vo verejnom
sektore. Manažéri v súkromnom sektore dosahujú v priemere vyššie mzdy.

Otázku, prečo je v súkromných firmách menej žien na vedúcich
pozíciách, nevysvetlí nijaká štatistika. Až pri tomto bode vzniká priestor na
uvažovanie o prípadnej diskriminácii, ale to už presahuje rámec komentára
štatistickej správy.

Radovan Ďurana (Autor je analytikom INESS)

SME, 7. 6. 2007