Zámer štátu zbierať peniaze na kampaň za naše potraviny narazil (SME)

Ako povedal Radovan Ďurana z INESS pre denník SME dňa 15.3. 2013, niečo také ako odbytový fond má vzniknúť ako dobrovoľné združenie producentov, ktorým na tejto veci záleží a nemala by to byť vynútená daň pre všetkých podnikateľov v daných sektoroch.

Proti zákonu o odbytovom fonde sa postavili aj tí, ktorí slovenské potraviny vyrábajú a chcú ich podporiť. Uspeli, prípravu zákona ministerstvo pozastavilo.

Plány ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka vyberať od potravinárov po 0,06 percenta z ich obratu na propagáciu domácich výrobkov nateraz stopli. Ministerstvo sa tak rozhodlo po stretnutí s výrobcami potravín a obchodníkmi.

„Zúčastnené strany sa dohodli, že návrh zákona o odbytovom fonde, ako bol predložený v medzirezortnom pripomienkovom konaní, nebude predložený do ďalšieho legislatívneho procesu,“ povedala hovorkyňa rezortu Zuzana Gulová. Rolu zohralo aj 420 pripomienok k zákonu, z ktorých bolo 267 zásadných.

Informačné embargo

Štát nezverejňuje detaily o tom, kde je ochotný potravinárom ustúpiť. Mlčanlivosťou o rokovaniach zaviazal aj zástupcov potravinárov. Tí sa toho držia.

„Bola dohoda, že sa nebudeme vyjadrovať do médií, tak sa nevyjadrujem,“ povedala Jarmila Halgašová z Potravinárskej komory Slovenska. V podobnom duchu reagoval aj Milan Semančík, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory.

V zákulisí sa naznačuje, či sa vo veci nezačal angažovať Brusel, a to pre obavy, že by zákon mohol obmedziť voľný pohyb tovarov v Únii.

„Európska komisia má iniciatívu smerujúcu k zriadeniu odbytového fondu pod drobnohľadom. Za prekážku obchodu sa môže považovať aj účasť členského štátu na kampani, ktorá propaguje kúpu tuzemských výrobkov na úkor dovezených,“ povedal Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie u nás. Dodal však, že zatiaľ nemajú informácie o tom, aké parametre by mal mať zákon, najmä ako by sa delili výnosy z príspevkov potravinárov.

Fungovať má len istý čas

Kritiku si Jahnátkov odbytový fond vyslúžil aj preto, že sa naň majú skladať slovenskí výrobcovia a obchodníci, nie však zahraniční výrobcovia a distribútori.

„Fond počíta len s príspevkami z jednej strany, od slovenských výrobcov potravín. Znevýhodňuje ich v konkurencieschopnosti voči dovozcom a distribútorom, zvyšuje im náklady,“ dodáva Mikuláš Šranko, marketingový riaditeľ spoločnosti Hyza, ktorá je producentom slovenských mäsových výrobkov.

Niečo také ako odbytový fond má vzniknúť ako dobrovoľné združenie producentov, ktorým na tejto veci záleží a nemala by to byť vynútená daň pre všetkých podnikateľov v daných sektoroch, myslí si analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana.

Ministerstvu pôdohospodárstva radí, aby ustúpilo od odbytového fondu úplne, alebo aspoň v zákone ohraničilo, ako dlho bude fond fungovať. Treba doň dať aj merateľné ukazovatele, podľa ktorých možno vyhodnotiť, či odbytový fond naozaj pomáha presadiť cieľ, na ktorý je určený.

Širší okruh kritikov upozorňuje, že slovenské výrobky, ktoré majú byť z fondu podporované, dnes nie sú v zákone definované. Slovenský kód 858 na obaloch totiž môžu mať aj tovary, ktoré u nás napríklad len zabalili.

Daniela Krajanová

SME, 15.3.2013