Ficova vláda chce obmedziť vlastníctvo a umelo znížiť ceny poľnohospodárskej pôdy (Plus sedem dní)

Jeho skutočným cieľom je koncentrovať pôdu v rukách dnešných poľnohospodárskych veľkopodnikateľov a nikoho iného na trh už nevpustiť. Jestvujúcim malým podnikateľom sa má zabrániť narásť, komentoval dňa 17.3.2014 zákon o poľnohospodárskej pôde Radovan Ďurana z INESS.

Ministrovi Jahnátkovi sa v agrosektore páči. Najradšej by však mal všetku pôdu pod kontrolou. Podľa neho patrí totiž všetkým.

Zdedili ste alebo kúpili pôdu, ktorú už neplánujete využívať? Mali by ste zbystriť pozornosť. Vláda sa chystá zakázať vám robiť si so svojím majetkom to, čo je pre vás najvýhodnejšie.

Podľa návrhu zákona, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť 1. mája tohto roku, nebudú môcť vlastníci predať svoju ornú pôdu, vinice, sady a trvalé trávne porasty mimo zastavaného územia obce len tak hocikomu.

Najskôr ju musia ponúknuť „osobe oprávnenej nadobúdať poľnohospodársku pôdu do vlastníctva“, teda takej, ktorá najmenej tri roky vykonáva poľnohospodársku výrobu v tej istej obci. A to za „cenu v mieste obvyklú“.

A ak sa v obci záujemca nenájde, môžete ju ponúknuť niekomu zo susednej obce. A ak ani tam nebude záujemca, môžete ju predať inému, ale aj to iba „oprávnenej osobe“, teda poľnohospodárovi.
Spoločné dedičstvo?

Keby vám záujemca, ktorý nie je farmár, ponúkal desaťnásobok toho, čo je ochotný zaplatiť sused, máte jednoducho smolu. Pôda je „spoločným bohatstvom občanov štátu a dedičstvom budúcich generácií“.

Trochu v kontraste s týmto ochranárskym inštinktom štátu však stojí, že Ficova vláda neváhala vyvlastňovať a brať pôdu malým farmárom kvôli diaľniciam, v roku 2004 vyvlastňovala druhá Dzurindova vláda pôdu pre automobilku Kia a na poľnohospodárskej pôde dnes stoja desiatky logistických a priemyselných parkov.

Niektoré z nich, mimochodom, ešte aj dostali štátne dotácie na to, aby - podľa dnešnej logiky štátu - zničili „spoločné bohatstvo občanov a dedičstvo budúcich generácií“. Podľa ekonomického analytika Radovana Ďuranu z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) nie je zákon v poriadku.

„Významne zasahuje do vlastníckych práv obyčajných ľudí, ktorí vlastnia pôdu. Tí ju nebudú môcť predať za najvýhodnejšiu cenu, ale za cenu, ktorú im ponúkne sused,“ krúti hlavou Ďurana.

Pre veľkopodnikateľov?

Podľa ich analýz iba minimum ornej pôdy sa za posledných desať rokov zmenilo na stavebné pozemky. „Tento zákon je zbytočný,“ tvrdí Ďurana s tým, že vzbudzuje podozrenie, či nie je výhodný iba pre vybrané subjekty v poľnohospodárskom sektore.

„Jeho skutočným cieľom je koncentrovať pôdu v rukách dnešných poľnohospodárskych veľkopodnikateľov a nikoho iného na trh už nevpustiť. Jestvujúcim malým podnikateľom sa má zabrániť narásť."

"Je to teda typický lobistický paškvil, ktorý predkladá akože socialistická strana. Je to zrada na voličoch Smeru, ktorí si myslia, že bude podporovať prostých ľudí,“ hodnotí zákon poslanec za SaS Ľubomír Galko. Ako ďalej tvrdí, zákon bude brániť konkurencii, podnikaniu a vzniku nových pracovných miest.
Boja sa nevôle?

Už keď v septembri ministerstvo pôdohospodárstva predložilo na vládu ideový legislatívny návrh, zožalo búrku námietok o protiústavnosti. Možno aj preto sa zatiaľ nedostal do parlamentu. Mohol by totiž vyvolať naozaj vášnivé diskusie a tie by sa Smeru pred prezidentskými voľbami nemuseli veľmi páčiť.

„Riadne pripomienkové konanie bolo ukončené v decembri, pričom zákon je relatívne krátky a jednoduchý. Nevidíme objektívne prekážky predloženia tohto zákona vláde. Zdá sa, že ministerstvo má svoje vlastné, nie obvyklé dôvody,“ vraví Ďurana z INESS.

„Odhadujem, že Robert Fico vyhodnotil tento zákon, že by ho mohol poškodiť pri jeho snahe ujsť pred zodpovednosťou do Prezidentského paláca,“ myslí si Galko. Podľa ministerstva pôdohospodárstva všetko ide podľa plánu. „Termín na predloženie návrhu zákona do vlády je koniec mesiaca marec,“ dozvedeli sme sa od tlačového odboru. Až potom môže ísť zákon na schválenie do parlamentu, kde sa o kontroverzných návrhoch zväčša dlhšie diskutuje.

A to si zväčša všimne aj široká verejnosť. Práve na posledný marcový víkend je naplánované druhé kolo prezidentských volieb. Dovtedy sa zákon do Národnej rady takmer isto nedostane.

Juliána Bieliková

Plus sedem dní, 17.3.2014