Zrušiť minimálnu mzdu? Pomôcť by to mohlo nezamestnaným (Aktualne.sk)

Už dnes sme v situácii, že minimálna mzda v Krompachoch je vyššia ako v Prahe či Budapešti, konštatoval na margo situácie na slovenskom trhu práce 21.7.2015 Martin Vlachynský.

Ak máme produktivitu na úrovni 80 percent najvyspelejších európskych štátov, nemôžeme mať minimálnu mzdu na úrovni 30 alebo 40 percent, zasadzujú sa tvrdo odborári. Podľa viceprezidenta Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Slavomíra Mangu by mala minimálna mzda ešte rásť.

„Minimálna mzda na Slovensku by mala byť minimálnou mzdou európskeho štátu,“ hovorí Manga. Dlhodobo známy návrh odborárov prekračujúci vládny plán o desať eur sa opiera o dve kritéria.

    Ak sa minimálna mzda očistí od odvodov, mala by byť vyššia ako hranica chudoby - ak očistíme 380, dostaneme 339, čo je o dve eurá menej než je hranica chudoby.
    Minimálna mzda by mala byť 60 percent priemernej mzdy, navrhovaných 410 je stále len 45 percent, v dlhodobom horizonte KOZ chce aspoň 50 percent

Odborári argumentujú viac ako trojpercentným rastom HDP, čo umožňuje ekonomike robiť systémové opatrenia. Zvýšením minimálnej mzdy by sa podľa Mangu mal rozbehnúť aj vnútorný trh, kde domáca spotreba je podľa neho otázkou rastu miezd. Tretím argumentom je, že slovenské náklady na prácu sú viac ako trojnásobne nižšie než napríklad v Nemecku.
Migrujúci špekulanti

„Je nemorálne vytvárať zisk na úkor pracujúcich. Sme európsky štát, musíme mať nejaký rešpekt. Zoberte si závod Volkswagen u nás a v Nemecku - naši ľudia robia tú istú prácu, ešte lepšie a mzdy sú rôzne,“ vysvetľuje Manga.

Nebojí sa ani toho, že po zvýšení minimálnej mzdy by zahraničné firmy odišli do lacnejších krajín.

„Slovensko nemôže stále fungovať na princípe najlacnejšej pracovnej sily v Európe. Už musí začať fungovať aj EÚ a prijímať legislatívu, aby takíto špekulanti nemigrovali po Európe a nezdierali ľudí donekonečna,“ dodáva.

Prístup zamestnávateľov, ktorí podali kompromisnú ruku v podobe výšky minimálnej 399 eur odborári kvitujú a nazývajú posunom v poznaní a prístupe, no radi by videli sumu ešte vyššiu. Možnosť, že by sa tak zvýšili podnikateľom náklady odmietajú – takýto argument dokonca nazývajú zavádzaním.
Zamestnávatelia argumentujú logikou

Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) vidí zvýšenie nákladov ako základný argument proti zvyšovaniu minimálnej mzdy. RÚZ zastupuje viac než 1,3-tisíc firiem, od malých podnikateľov cez celý bankový sektor, až po tri veľké automobilky - všetky firmy zhodne tvrdia, že minimálna mzda má negatívny vplyv na ich podnikanie.

„Ak ju zvýšite, tak to má vplyv na náklady a rozpočet firmy, a teda firma musí tento zvýšený náklad niekde premietnuť,“ objasňuje Hošták.

Problém vyšších nákladov kvôli valorizácii minimálnej mzdy môže firma riešiť dvojako. Buď to bude na úkor zvyšovania miezd iných, alebo to premietne do konečnej ceny tovaru - ten však stráca konkurencieschopnosť oproti ostatným tovarom. Vláda i odbory však naďalej razia rovnakú rétoriku - aj napriek zvýšeniu minimálnej mzdy na 380 vznikli nové pracovné miesta - minimálna mzda a jej rast nemá vplyv na podnikanie.

„Niekedy až rozum stojí nad argumentáciou, že nemá vplyv - veď zvýšenie nákladov je zvýšenie nákladov,“ vysvetľuje Hošták. Dodáva, že ak firma pôsobí v danom prostredí, má nejakú štruktúru nákladov. Navyše, už teraz trápi firmy komplex vysokých cien energií. A nielen to - minimálna mzda predstavuje prekážku pri zamestnávaní nezamestnaných a nezamestnateľných.
Prekážka pre nezamestnaných

„Nikto sa nepýtal nezamestnaných. Ak by mali svoje odbory, bojovali by za zrušenie minimálnej mzdy. Práve jej rast im bráni nájsť si prácu,“ tvrdí Hošták.

Ako príklad uvádza slovenskú firmu na východnom Slovensku, ktorá poskytuje služby s nízkou pridanou hodnotou za minimálnu mzdu. Ak by sa tá zvýšila, nemohlo by sa vytvoriť ďalšie miesto. Minimálna mzda navyše nezohľadňuje, čo znamená 410 eur na západe, strede a východe Slovenska.

„Už dnes sme v situácii, že minimálna mzda v Krompachoch je vyššia ako v Prahe či Budapešti,“ hovorí analytik INESS Martin Vlachynský.

Pri hrubej mzde 410 predstavujú celkové náklady firmy na zamestnanca 522 eur. To v prípade niektorých regiónov Slovenska predstavuje už privysoké číslo. Ide o prekážku v zamestnávaní pre určité skupiny obyvateľstva - dlhodobo nezamestnaných, ľudí s nižšou produktivitou, ale aj absolventov či ľudí s nízkym vzdelaním po celom Slovensku.

„Nezamestnaným by skôr pomohlo odstránenie minimálnej mzdy alebo aspoň regionalizácia minimálnej mzdy podľa výkonnosti jednotlivých regiónov,“ dodáva Vlachynský. Zrušenie minimálnej mzdy takisto predstavuje jednu z možností vyriešenia sporu odborárov a zamestnávateľov.
Zrušiť minimálnu mzdu

V rámci EÚ nie je minimálna mzda povinnosťou – má ju iba 22 štátov. Nenájdeme ju v Dánsku, Taliansku, Rakúsku, Fínsku, Švédsku či na Cypre. Navyše, podľa amerického ekonóma Paula Wolfsona z Tuck School of Business v Darthmouthe nie je štatisticky jasné, čo robí minimálna mzda so sociálnou nerovnosťou - tento problém nebol dostatočne skúmaný.

„Zvýšením nominálnej minimálnej mzdy sa tí, ktorí sú pod hranicou chudoby, nedostanú nad jej hranicu,“ uviedol v rozhovore pre International Labour Organisation (ILO).

Zrušiť minimálnu mzdu môže pomôcť zamestnať sa tým, ktorí sa pre nízku kvalifikáciu nedokážu zamestnať, alebo je príliš nákladné platiť ich prácu, ale aj mladým. Zamestnávatelia by sa navyše mohli adaptovať na regionálne platové rozdiely. Mzdy ľudí vyplácané zo súkromných firiem do súkromných rúk by však nesmeli byť predmetom vládnych opatrení. Stačí diskusia medzi tými, ktorých sa to týka.
Platy ľudí slúžia vláde ako argument

„Minimálna mzda nemusí existovať, ak sú zamestnanci a ich odbory v súkromnom sektore schopní dohodnúť sa so zamestnávateľmi. Nepotrebujú vládu a vychádzajú z toho, že tento vzťah stačí,“ vysvetľuje ekonóm Vladimír Bačišin z Paneurópskej vysokej školy.

Minimálna mzda by nemala byť predmetom politického boja, stačili by silné odbory. Ohraničenie platov by mohlo platiť iba v štátnej sfére.

„Vláda by sa mala zaujímať o vzťah k vlastným zamestnancom. Kvôli tomuto vzťahu nepotrebuje súkromný sektor,“ dodáva Bačišin.

Zrušenie minimálnej mzdy predpokladá diskusiu, najmä medzi odbormi a podnikmi, ale aj v rámci celej spoločnosti. Zatiaľ, ako tvrdí Hošták, by to z politického hľadiska nebolo možné.

„Ak spoločnosť nie je pripravená na diskusiu o zrušení minimálnej mzdy, tak ju nezvyšujem minimálne do doby, kým miera nezamestnanosti na Slovensku neklesne aspoň na priemer Európskej únie,“ dodáva Hošták.

Radovan Kopečný

Aktualne.sk, 21.7.2015