Ekonomike sa bude dariť, zamestnanosti nie. Ľudia nechcú pracovať (Sme)

Zamestnávatelia musia prijímať aj ľudí, u ktorých môže byť problematickejšie zaradenie do pracovného pomeru, konštatoval pre Sme 26.7.2015 Róbert Chovanculiak.

Nové pracovné miesta budú pribúdať pomaly. Firmám chýbajú na výber ľudia nezamestnaní len krátkodobo.

BRATISLAVA. V budúcom roku by mala zamestnanosť na Slovensku vzrásť o 0,8 percenta. To znamená, že nové pracovné miesta by sa mali vytvárať pomalšie ako tento rok či vlani.

Tento fakt však nekorešponduje s rastom slovenskej ekonomiky, ktorý by mal byť najrobustnejší za posledných päť rokov. Hrubý domáci produkt by mal totiž vzrásť až o 3,7 percenta. Ráta s tým vláda vo východiskách štátneho rozpočtu na roky 2016 až 2018.

Ide o paradox, pretože práve rast ekonomiky nad tri percentá sa dlhodobo považoval za jeden z najdôležitejších faktorov pri vytváraní nových pracovných miest. Ukazuje sa, že v súčasnosti táto poučka už neplatí.
Roky na úrade práce

„Medzi rozhodujúce okolnosti, ktoré budú mať negatívny vplyv na zamestnanosť v roku 2016, patrí predpokladaný pokles počtu zamestnancov vo verejnom sektore o 0,4 percenta a znižujúci sa počet krátkodobo nezamestnaných,“ objasňuje analytička Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií Lucia Šramková.

Jedným z najdôležitejších faktorov, pre ktorý pracujúcich nebude pribúdať rýchlejšie, je teda fakt, že firmy si medzi nezamestnanými nevedia nájsť takých, akých by potrebovali.

Viac ako polovica z nich je na úrade práce evidovaných dlhšie ako rok. Viac ako tretina, teda približne 135-tisíc ľudí, je dokonca bez práce dlhšie ako dva roky. To je už dlhodobo oveľa horšie, ako predstavuje priemer Európskej únie.

„Zamestnávatelia musia prijímať aj ľudí, u ktorých môže byť problematickejšie zaradenie do pracovného pomeru,“ opisuje situáciu na trhu práce analytik INESS Róbert Chovanculiak.

O väčšine dlhodobo nezamestnaných totiž platí, že im chýbajú pracovné návyky.
Ľudí práca neláka

Okrem toho, že s dlhodobo nezamestnanými majú firmy viac starostí, prax ukazuje aj to, že mnohí pracovať ani nechcú.

Dokazuje to aj nedávna skupinová ponuka práce v Komárne. Firma z odvetvia autopriemyslu z priemyselného parku v Lozorne prišla do okresu s 15–percentnou nezamestnanosťou ponúkať prácu za 850 eur mesačne v hrubom. Zo 60 pozvaných prijali ponuku traja. Mnohým sa nepáčilo, že musia pracovať až 12 hodín, často postojačky. Pritom podľa miestnych pracovníčok úradu práce išlo po veľmi dlhom čase o najlepšie platenú ponuku za veľmi dobrých podmienok. Ľudia by pracovali štyri dni a ďalšie štyri dni by mali voľno.

Približne 15 nezamestnaných si ani nevypočulo, čo im firma ponúka. Vstali a odišli z miestnosti hneď po výzve, že ak niekto nechce pracovať, môže okamžite odísť a nestrácať čas.

„Je to ďaleko. Chcela by som skôr niečo v okolí,“ hovorí Olívia Kmeťková, ktorá je už dva roky nezamestnaná. Privyrába si len ako brigádnička. Niekedy si pozrie ponuky práce cez internet.“
Lenivosť či apatia

V podstate negatívna reakcia ľudí na ponuku práce v Komárne podľa odborníkov nie je ničím výnimočná. Situácia sa opakuje bez ohľadu na región či ponuku práce.

„Nízka mzda, cestovanie, zdravotný stav, starostlivosť o deti – to sú asi najčastejšie argumenty. Ale stretol som sa aj s takými extrémnymi dôvodmi, že 'ja už robím, ale načierno, kto by dával tomuto štátu'. Alebo 'mne stačí to, čo mám, nemám úvery, na dohodu zarobím, to mi stačí'. Je to akási životná apatia, žiadne ďalšie plány, zvyk,“ uvádza príklady z praxe manažér personálnej agentúry McROY Branislav Holík.

A tak ľudia radšej ostávajú na úrade práce či pracujú načierno.

Michaela Kušnírová

Sme, 26.7.2015