V hre je aj viac minimálnych miezd (Hospodárske noviny)

 Róbert Chovanculiak obhajoval regionalizáciu minimálnej mzdy  v článku, ktorý publikovali Hospodárske noviny dňa 26.8.2016

 Platy zamestnancov s minimálnou mzdou nemusia byť rovnaké. Tripartita začína diskusie o tom, že najnižší plat sa bude určovať podľa odvetvia. Minimálny plat zamestnanca v textilnej výrobe tak nemusí byť rovnaký ako výška mzdového minima v stavebníctve. Zmena by zasiahla približne 40-tisíc Slovákov. Taký je počet zamestnancov s minimálnou mzdou.

Iniciátormi sú zamestnávatelia
Prvý návrh o zavedení sektorovej minimálnej mzdy prišiel zo strany zamestnávateľských zväzov. Podľa nich vedie plošná valorizácia najnižších platov k úplnému zániku niektorých odvetví na Slovensku. "V tomto prípade môžeme spomínať textilný priemysel, ktorý bol kvôli vysokej minimálnej mzde u nás takmer úplne zdevastovaný. Valorizácia platov predražovala výrobu a slovenský textil stratil konkurencieschopnosť," vysvetľuje viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Podľa neho zasahuje výrazné zvyšovanie minimálnej mzdy najmä obchod, reštaurácie, poštové služby či hotelierstvo. Omnoho menej sa už dotýka informačných technikov či strojárstva. Podľa štatistického úradu je priemerná mzda v ubytovacích či stravovacích službách na úrovni 489 eur, kým priemerný plat v priemyselnej výrobe siaha nad 900 eur. Mzdové minimum by sa preto malo odvíjať od podmienok v sektore. S názorom sa zhoduje aj tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Michal Hošták.

Zmena možno už o rok
O sektorovej minimálnej mzde chce diskutovať aj ministerstvo práce, tvrdí však, že jej aplikácia nie je vôbec jednoduchá. "Najskôr si vyžaduje dôsledné analýzy a posúdenie všetkých prínosov a rizík," informoval komunikačný odbor rezortu. Sektorový platový limit neodmietajú ani odborári, na rozdiel od zamestnávateľov ich však láka rozdielny motív. Podľa predsedu odborového zväzu KOVO Emila Machynu môže sektorová minimálka zabezpečiť záruku aj pre zamestnancov v odvetviach s vyššími platmi. Stanoví sa totiž dolná hranica, pod ktorú ich plat neklesne. "Treba podotknúť, že v jednotlivých odvetviach budeme počítať so zachovaním piatich platových taríf podľa náročnosti práce, aby sa nestalo, že zamestnávatelia napríklad v strojárstve začnú všetkým zamestnancom ponúkať minimálnu mzdu určenú pre tento sektor," vysvetlil. Podľa Machynu sú okolo sektorovej minimálnej mzdy potrebné analýzy jej dosahu. Nevylučuje, že zmena by mohla prísť do platnosti už v roku 2018. Omnoho zdržanlivejší je predseda Konfederácie odborových zväzov Jozef Kollár. Tvrdí, že takáto razantná zmena môže nastať až o pár rokov. Pri nesprávnom postupe by totiž mohla zamestnancom skôr uškodiť, čo odborári nechcú dopustiť.

Bude mať zmysel?
Podnikateľov sektorová mzda nenadchla. Podľa viacerých totiž nemá význam. "Štát by sa mal usilovať znížiť náklady firiem obmedzením byrokracie, zjednodušením legislatívy a daňových predpisov. Firmy by potom ušetrené náklady mohli použiť na zvýšenie miezd," povedal výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Kremský. Nápad so sektorovou minimálnou mzdou neprinesie zmenu ani podľa podpredsedu spoločnosti Coop Jednota Slovensko Martina Katriaka. Tvrdí, že firmy momentálne riešia problém s hľadaním vhodných zamestnancov, preto by ocenili skôr riešenia tejto situácie. Analytik INESS Róbert Chovanculiak si naopak myslí, že sektorová minimálna mzda zmysel má. Dosah platového minima predstavuje väčšie riziko z pohľadu regiónov ako sektorov. "Iné podmienky sú akceptovateľné pre čašníčku v Bratislave a iné v Rožňave," vysvetlil. Diskusie o regionálnej mzde chcú presadiť aj predstavitelia zamestnávateľov, jej zavedenie však ministerstvo práce aj odborári odmietajú.

Hospodárske noviny, 26.8.2016