INESS - 20.03.2017
Ľudí oberajú o peniaze (Sme)
Martin Vlachynský 9.3.2017 kritizoval štátnu podporu malých vodných elektrárni v článku od denníka Sme
Malé vodné elektrárne síce neprodukujú veľa energie, ale zato vyrábajú veľa problémov.
BRATISLAVA. Únia dodá eurofondy, štát vybaví povolenie a neskôr na 15 rokov garantuje nákup vyrobenej energie. Stačí o tom vedieť.
Takto dlhé roky vyzeral biznis plán malých vodných elektrární, ktoré priehradami čoraz viac rozsekali slovenské rieky.
K obchodom sa dostali obyčajní podnikatelia, ale aj ľudia blízki ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi.
Povolenia na výstavbu získali často za zvláštnych okolností. Zo zistení ombudsmanky Jany Dubovcovej vyplýva, že úrady niekedy namiesto objektívneho posúdenia situácie často hľadali skôr zámienky, ako povolenie vydať.
"Akoby zákon dodržali, ale jeho účel a zmysel naplnený nebol," povedal jeden z autorov prieskumu Pavol Žilinčík.
Z pohľadu celkového množstva energie, ktoré Slovensko vyrába, sú pritom malé vodné elektrárne zbytočné, tvrdí Ondrej Matej z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo. Ich podiel na spotrebe energie bol v roku 2013 len 2,3 percenta.
Matej dodal, že ich energeticky prínos je malý a naopak ešte aj ohrozujú rieku či okolitú prírodu.
"Zásahy do prírody zato nestoja. Tieto elektrárne tu máme len preto, že niekoľko úradníkov zistilo, že tadiaľ potečú eurofondy," povedal Matej.
Toky blízke Smeru
Príkladom, ako sa obchádza zmysel zákona, je podľa správy ombudsmanky malá vodná elektráreň MVE Tekov medzi obcami Starý a Nový Tekov. Napriek obavám z priveľkej koncentrácie rádioaktívneho trícia firma dostala povolenie na výstavbu bez toho, aby sa posúdil jej dosah na životné prostredie.
Ministerstvo hospodárstva za Juraja Miškova (vtedy SaS) v roku 2011 odkleplo firme dotáciu 3,8 milióna eur. Mala pokryť asi 40 percent nákladov na projekt.
MVE Tekov sa zaviazala, že najneskôr do roku 2019 bude vyrábať 49 837 MWh energie za rok a jej tržby budú aspoň 930-tisíc eur. V roku 2015 boli 619-tisíc.
Vo vlastníckej štruktúre sa opakujú mená Ľubomír Špaňúr a Marián Panáček, ktorí sú aj jej konateľmi.
Panáček je podľa obchodného registra aj v spoločnosti MVE Šášovské Podhradie.
Ani v prípade tejto malej vodnej elektrárne neprebehol celý proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. Pritom samotný zámer poukazoval na riziká pre prírodu, keďže je na rieke viac elektrární vybudovaných za sebou.
V tejto firme do decembra 2016 pôsobil právnik Marek Turčan. V minulosti sa v nej objavil aj Daniel Fundárek. Vo firme bola spoločníkom aj firma X-Invest, v ktorej sedel Jaroslav Šusta.
Všetci traja sa opakovane objavovali vo firmách, kde pôsobil Kaliňák a bývalý minister dopravy za Smer Ján Počiatek.
V štruktúre vlastníkov sa podľa portálu aktuality.sk objavila aj firma, ktorú kedysi ovládal oligarcha Jozef Brhel.
Biznis s riekami
Na Slovensku je v súčasnosti 203 funkčných malých vodných elektrární. Takýto vysoký počet spôsobili dotácie z eurofondov, ale najmä skutočnosť, že štát im garantuje výkup energie na pätnásť rokov, hovorí Martin Vlachynský, analytik z inštitútu Iness.
"To motivuje podnikateľov, aby stavali elektrárne aj na vodných tokoch s malým potenciálom, ktoré nedávajú ekonomický zmysel," povedal Vlachynský.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v máji 2015 rozhodol, že výkupná cena za energie bude 90,12 eura za MWh až do konca marca 2029. V súčasnosti je pritom cena na trhu tretinová, približne 30,35 eura.
Pôvodná koncepcia z čias Radičovej vlády počítala s ďalšími 375 lokalitami, kde by sa dali elektrárne postaviť. Ficova vláda tento plán prehodnotila a vytýčila 58 miest ako podmienečne vhodných na výstavu elektrární. To by mohlo stavebný boom na tokoch spomaliť.
Investorov obmedzí aj nedávne rozhodnutie štátu nepripájať obnoviteľné zdroje energie do siete. Dôvodom sú technické komplikácie, ale neoficiálne sa podľa Vlachynského hovorí o politicky motivovanom kroku nezvyšovať cenu energií pre domácnosti.
Výkup tejto energie sa totiž započítava do koncovej ceny pre domácnosti, vysvetľuje Matúš Zelený z portálu Krotitelia Energií.
"Slovenské domácnosti majú jedny z najvyšších koncových cien elektriny v Európe. Príčinou sú, žiaľ, aj spomínané dotácie na obnoviteľné zdroje energií," povedal Zelený.
ocenenia
