Od montážnej dielne Západu k skutočne vyspelej krajine. Ako sa to Slovensku môže podariť? (HN)

Róbert Chovanculiak komentoval vývoj miezd a štruktúru ekonomiky na Slovensku pre HN. 7.4.2018 

Vlády východoeurópskych krajín začínajú po troch dekádach narážať na hranice ekonomického modelu, ktorý
lákal západných investorov na nízke mzdy a menej kvalifikovanú pracovnú silu.
S rastom miezd a klesajúcou nezamestnanosťou začíname strácať svoju komparatívnu výhodu.
Je to obrat z deväťdesiatich rokov minulého storočia, kedy kolaps komunizmu priniesol súkromné
západoeurópske a americké spoločnosti, ktoré profitovali z lacnej pracovnej sily a neskôr bezcolného prístupu
Európskej únie.
V Nemecku Volkswagen kúpil v roku 1991 spoločnosť Škoda Auto, Slovensko víta výrobcu spotrebičov
Whirlpool a neskôr sa premenilo na najväčšieho výrobcu automobilov na jedného obyvateľa na svete. Región sa
stal dôležitým prepojením v dodávateľských reťazcoch, ktoré udržujú nemecký priemysel v prevádzke, píše portál
bloomberg.com
V súčasnosti rastúce mzdy začínajú posielať továrenskú výrobu do lacnejších krajín. Príkladom je napríklad
japonská spoločnosť Yazaki, ktorá premiestňuje výrobu z Česka do Srbska, kde sú mzdy v priemysle takmer o 60
percent nižšie.
Analytikov sme sa spýtali dve otázky:
1. Je tento ekonomický model udržateľný a výhodný?
2. Ako sa môžu ekonomiky východnej Európy dostať z pozície montážnej dielne Západu?
Róbert Chovanculiak, analytik INESS:
1. Procesom zvyšovania miezd a s tým spojeným rastom nákladov pre továrenskú výrobu si prešli všetky
vyspelé krajiny. Nie je na tom nič neobvyklé a ani si to nevyžaduje extra manažment “zhora”. To platí za
predpokladu, že štát si plní tie úlohy, ktoré zobral na svoje plecia.
To znamená, že nevytvára zbytočné prekážky podnikateľom, má zdravé verejné financie a poskytuje kvalitné
služby v oblasti zdravotníctva a predovšetkým školstva a spravodlivosti. Ak tak niekde existuje nejaké ohrozenie
plynulého prechodu Slovenska k ekonomike založenej na vyššej pridanej hodnote, tak je to v zle riadenom štáte.
2. Treba však dodať, že obraz utekajúceho priemyslu zo Slovenska do rozvojových krajín na východe je
prehnaný. Napr. spoločnost Coca Cola odišla zo Slovenska do Rakúska. Taktiež netreba zabúdať, že v
niektorých oblastiach Číny sú už dnes vyššie mzdy ako u členov EÚ.
A zároveň automobilky na Slovenskú majú problém s tým nájsť dostatok zamestnancov za ich nadpriemerné
mzdy. Navyše ani rozvinuté krajiny ako Nemecko sa zďaleka nezbavili všetkého svojho priemyslu. Ten tvorí okolo
30 percent Nemeckého HDP, pričom u nás je to o pár percentuálnych bodov viac.
Jiří Cihlář, analytik finančných trhov Next Finance:
1. Jednoducho nemôžeme chcieť a ani čakať, že s rastom ekonomickej sily krajiny bude výroba v tejto istej
krajine stále rovnako výhodná. To sa ale netýka len Európy. Stačí sa pozrieť na čínskeho robotníka, ktorému v
úvodzovkách stačilo pár dolárov a trocha vody na deň a montoval od tmy do tmy. To už jednoducho neplatí.
Globálne spoločnosti sa prirodzene obzerajú po nových krajinách, kde je pre nich lacnejšie vyrábať.
Ale pozor - v dlhom období bude platiť niečo iné. Štvrtá priemyselná revolúcia už búši na dvere. Tej budú
vládnuť roboti. A tu budú platiť úplne iné pravidlá. Robot totiž bude vyrábať s podobnými nákladmi v Nemecku, v
Českej republike alebo na Slovensku. Presun výroby do krajín s nižšími nákladmi tak už nebude dávať zmysel.
2. Bude to znieť možno jednoducho, ale ja by som nechal priemyselné podniky dýchať. Vytvoril by som pre
nich priaznivé ekonomické podmienky so stabilným daňovým systémom. Tým by som vytvoril podhubie pre to,
aby do krajiny prichádzali firmy, ktoré budú vyrábať produkty s vyššou pridanou hodnotou.
Medzi tým sa štát môže sústrediť na ciele, ktoré tomu napomôžu. Investovať do kvalitnejšej dopravnej
infraštruktúry alebo do toho, aby školstvo produkovalo budúcich odborníkov. To je oveľa zmysluplnejšie, ako

investičné stimuly pre firmy, ktoré budú v danej krajine prevádzkovať montovne alebo sklady. Tu je totiž pridaná
hodnota veľmi nízka.
Peter Bukov, hlavný analytik TopForex:
1. Osobne som presvedčený, že ochota pracovať za 3-4 násobne nižšiu mzdu na rovnakých pozíciách v
porovnaní s Rakúskom a Nemeckom je skôr pre Slovensko negatívum. Aj keď parametre ako efektivita práce
hovoria pri porovnaní so zahraničím v neprospech Slovenska, rozdiel, ktorý ukazuje napríklad podiel mzdových
nákladoch na HDP, jednoznačne ukazuje na podhodnotenú cenu práce na Slovensku. Zatiaľ to však nevyzerá na
to, že by sa tento trend vo veľkom obracal.
Ak sa pozrieme na reakciu firiem na nárast miezd na Slovensku, ukazuje sa, že motivácia niektorých z nich
bola výlučne v úspore nákladov. Čiže aj rast miezd vo výške niekoľko málo percent už dokáže spôsobiť odchod
niektorých investorov do ešte lacnejších krajín. Pritom v nominálnom vyjadrení je rast o päť percent ročne
napríklad pri mzde 800 EUR veľmi malý, čiže sa nejedná o sumy, ktoré by veľké firmy reálne mohli priviesť k
finančným problémom. Toto platí obzvlášť dnes, počas obdobia silného ekonomického rastu.
2. Myslím si, že Slovensko sa aj naďalej bude radiť medzi „montážne dielne Západu“ s ekonomickým
modelom, ktorý je výhodný pre firmy, avšak nie pre samotných zamestnancov. Ak sa to má zmeniť, musí svoju
časť práve urobiť aj vláda. Napríklad znížiť odvodové zaťaženie, ktoré je na Slovensku veľmi vysoké, a preto
logicky limituje výšku platov v našej krajine.

HN, 7.4.2018