Platiť plnú mzdu počas karantény firma vydrží mesiac

Radovan Ďurana sa pre Hospodárske noviny vyjadril k situácii s koronavírusom. 18. 03. 2020.

Analytik Inštitútu pre ekonomických a spoločenských analýz Radovan Ďurana v rozhovore vysvetlil aj to, ako môže štát pomôcť zamestnávateľom so mzdami.

Negatívnym efektom na ekonomiku sa už nevyhneme, je však podľa vás už teraz jasné, že svetová, ako aj slovenská ekonomika v tomto roku upadne do recesie?

Väčšina pre Slovensko dôležitých krajín bola na hrane recesie alebo významného spomalenia už pred vírusom. Ten to len urýchli a zvýrazní.

Vlády rôznych krajín pripravujú rôzne opatrenia, ktoré majú znížiť negatívne dosahy. Merkelová hovorí o bazuke, Macron sa vyjadril, že nedovolí zbankrotovať žiadnej firme. Aké odvetvia sú najviac ohrozené?

Najviac sú ohrozené sektory služieb. Kde nie je zákazník, tam nie je služba. Väčšina služieb sa spotrebúva lokálne, nedá sa exportovať. Cestovný ruch, súvisiace služby sú prvé na rane. Nákup tovarov sa dá odložiť na neskôr, ale pivo s langošom si za mesiac viackrát nedáte. Ak bude karanténa trvať dlhšie, výpadky tržieb dopadnú aj na priemyselných producentov. A potom aj na ostatné sektory v ekonomike.

V akej pozícii je Slovensko? Zasiahnu našu ekonomiku negatívne dosahy viac ako napríklad tú nemeckú?

Opäť sa vrátime k prirovnaniu o nemeckom kýchnutí. Áno, totálne otvorená ekonomika je do značnej miery závislá na exporte. Kde nebude dopyt po autách, tam bude výpadok HDP, daní, pokles miezd, či rast nezamestnanosti.

Aké opatrenia sú teda najviac potrebné v slovenskom kontexte?

Aktuálne vláda prijala stratégiu eliminácie vírusu, na rozdiel od Veľkej Británie či Holandska, kde idú skôr cestou nadobudnutia kolektívnej imunity. V súlade s touto stratégiou je kľúčové masívne testovanie, ktoré, zdá sa, brzdí sám štát. To považujeme za zlyhanie. Dočasné opatrenia na podporu produktívneho sektora sú nevyhnutné. V prvom kole by to malo byť odpustenie, zníženie či odloženie povinných platieb, akými sú odvody a dane. Diskutovať treba o tom, kto bude znášať náklady pracovnej sily, ktorá nemôže pracovať. Zákonník práce nám naivne tvrdí, že aj ohrozenie verejného zdravia je prekážka na strane zamestnávateľa. Požiadavka Zákonníka práce na 100-percentnú náhradu mzdy od zamestnávateľa, ktorý nemá tržby kvôli karanténnym opatreniam, sa dá vydržať možno mesiac, ale potom sa určite skončí nezamestnanosťou zamestnanca, ktorému zbankrotovaný zamestnávateľ ani nebude môcť vyplatiť odstupné. Vláda by mala čo najskôr rokovať o opatrení kurzarbeit, ktoré znamená dočasnú dotáciu mzdových nákladov, tak ako v Nemecku či v Holandsku.

Môže si slovenská vláda dovoliť masívnu podporu firiem podobnú tej, čo sa chystá v Nemecku či vo Francúzsku?

Vláda, ktorá už pred koronavírusom pripravila verejné financie s 2,4-percentným schodkom, to bude mať ťažké. Obávam sa, že vzhľadom na celosvetový rozmer tejto krízy môžeme čakať veľké napätie na dlhopisových trhoch. Požičať si budú chcieť všetci, a to malé ekonomiky, pochopiteľne, znevýhodní. Predpokladám, že nás opäť čaká riešenie natlačenými peniazmi z Európskej centrálnej banky. To do značnej miery ovplyvní, koľko budeme môcť na podporu podnikov použiť.

Má zmysel znižovanie úrokových sadzieb centrálnymi bankami na podporu spotreby? Ľudia sú zatvorení doma, čo spotrebu nepodporuje.

Predpokladáme, že banky budú zhovievavejšie v požadovaní splátok tak podnikom, ako aj domácnostiam. Nižšie sadzby by mohli pomôcť najmä podnikateľom a bankám. Znižovanie už tak nízkych sadzieb však zázraky neurobí. (VOT)

Môžeme čakať veľké napätie na dlhopisových trhoch. Požičať si budú chcieť všetci, a to malé ekonomiky, pochopiteľne, znevýhodní.

Celý rozhovor vyšiel v tlači.