Podnikateľ varuje, že vyššie príplatky budú ešte viac motivovať k čiernej práci (Denník N)

Denník N uvádza názor Radovana Ďurana na zvyšovanie príplatkov za nočnú prácu. 17.1.2018 

Minister práce Richter predpokladá opačný efekt. Argumentuje, že príplatky sú výsledkom kompromisu.

Podnikateľ Oto Kóňa prevádzkuje v centre Bratislavy vegetariánske bistro a street food stánok s hotdogmi. Momentálne zamestnáva dvanásť ľudí, no čoskoro chce ich počet minimálne zdvojnásobiť, lebo plánuje otvoriť ďalšiu prevádzku.

Problém mu však robí plánované zvýšenie príplatkov za prácu cez víkendy aj sviatky. Jeho prevádzky sú najviac vyťažené práve cez soboty, nedele a sviatky, a ak sa v máji zvýšia príplatky, zásadne mu to dvihne mzdové náklady.

"U mňa sú mzdové náklady niekde na úrovni 35 až 40 % z celkového obratu. Príplatky zvyšujú náklady o 3 až 5 %. Prepúšťať asi nebudeme, ale musíme sa lepšie zamyslieť nad tým, akí sú zamestnanci vyťažení. Hovorím o tom, že cez víkendy budú pre mňa asi viac pracovať brigádnici," vysvetľuje.

Ako sa zvýšia náklady

Bratislavský podnikateľ platí zamestnancom v priemere v čistom 3,50 eura na hodinu. Ak je dobrý obrat, zamestnanci dostávajú bonusy. "Vyššie príplatky ma nútia k tomu, aby som dal novým zamestnancom nižšiu hodinovú mzdu, aby som mal rezervu na zvýšené náklady," hovorí.

Smer trochu ustúpil podnikateľom a od mája sa nebudú príplatky zvyšovať v takej miere, ako pôvodne plánoval. Príplatok za prácu v noci sa pri všeobecnej práci zvýši z 25 % na 30 % minimálnej hodinovej mzdy a pri rizikovej práci na 35 %. Druhé zvyšovanie príde potom o rok v máji. Príplatok za prácu v noci sa pri všeobecnej práci zvýši na 40 % a pri rizikovej práci na 50 %.

Opäť sa zavedú príplatky za víkendovú prácu. Príplatok za sobotu bude teraz od mája 25 % a od budúceho roka 50 % minimálnej hodinovej mzdy. Príplatok za nedeľu bude najprv 50 % a potom o rok 100 %. Za sviatky sa bude priplácať 100 % priemerného zárobku zamestnanca.

Príplatky za prácu v noci pri všeobecnej práci a za prácu cez sobotu a nedeľu môžu byť nižšie, ak sa tak dohodne v kolektívnej alebo pracovnej zmluve.

Kóňa spolu s ekonómami z inštitútu INESS na modelovom príklade ukázali, ako môžu stúpnuť náklady podnikateľa v gastronómii, ktorý platí zamestnancom na hodinu 3,50 eura v čistom. Rátali s tým, že zamestnanec odpracuje v sobotu 6 hodín týždenne, v nedeľu 5,4 hodiny týždenne a hodinu týždenne pracuje v noci. Celkové náklady na zamestnanca by pri konečnom zvýšení príplatkov za prácu stúpli o 174 eur mesačne.

"V sektore gastronómie, kde je nízka kvalifikovaná sila, to zasiahne najmä zamestnávateľov, ktorí poctivo platia odvody a dane. A na druhej strane, ešte viac to prehĺbi čiernu prácu," hovorí Kóňa.

V gastronómii a nielen tam niektorí zamestnávatelia neplatia odvody a dane tak, ako majú. Pracovníkom dajú minimálnu mzdu alebo dohodu a niečo im vyplatia na ruku.

Richter si nemyslí, že bude viac čiernej práce

Minister práce Ján Richter odmieta obavy, že by bolo zrazu viac čiernej práce. Tvrdí, že aktuálna verzia príplatkov je výsledkom kompromisu so zamestnávateľmi. Oproti pôvodnému návrhu ich to bude stáť o štvrtinu menej. Pôvodný návrh mal podľa odhadov zobrať zamestnávateľom asi miliardu eur.

"Myslím si, že viacerých, ktorí možno doteraz riešili príplatky za noc a sobotu ‚kešovo‘, toto bude motivovať a zlegalizujú sa, pôjdu úplne oficiálne. Teda ja očakávam opačný efekt," dodal pre TASR Richter. Podotkol, že nelegálna práca sa dá odhaliť kontrolou.

Richter opakuje, že zvyšovanie miezd by malo byť aj v záujme samotných zamestnávateľov. "Dôležité je, aby v konečnej miere boli uspokojení tí, ktorí robia nočné, soboty a nedele, a vzhľadom na situáciu na trhu práce som presvedčený, že to je aj v záujme zamestnávateľov," povedal.

Upozornil na to, že viaceré firmy majú vyššie príplatky už aj v súčasnosti dohodnuté v kolektívnych zmluvách.

Iný pohľad na príplatky: zhoršujú pružnosť zamestnávania

Ekonómovia z inštitútu INESS sa s kolegami z ďalších krajín pozreli aj na to, ako vlády zákonmi, ktoré prijímajú, pomáhajú alebo komplikujú podnikateľom zamestnávať ľudí. Na základe údajov Svetovej banky zostavili index pružnosti zamestnávania.

Index porovnáva legislatívu krajín v oblasti vzniku pracovného miesta, jeho priebehu a ukončenia. Vyššia pružnosť zamestnávania umožňuje zamestnávateľom operatívne vytvárať a rušiť pracovné miesta, či upravovať pracovný čas. Vyššie príplatky pružnosť zamestnávania zhoršia.

Slovensko je momentálne v rebríčku 41 krajín EÚ a OECD na 26. mieste. Keď sa zvýšia príplatky za prácu, podľa INESS klesne na 36. miesto.

"Zvýšenie príplatkov komplikuje situáciu zamestnávateľov, ich biznis plány, zníži sa pružnosť zamestnávania, ich ochota vytvárať pracovné miesta a rozširovať výrobu," hovorí ekonóm Radovan Ďurana. Podľa neho sa to najviac prejaví v sektoroch, ktoré sú náročné na víkendovú prácu, nie sú také ziskové a kde zamestnanci nemajú takú silnú vyjednávaciu silu, ako sú reštauračné a hotelové služby.

Česká republika aj Maďarsko sú v indexe vyššie, ako je Slovensko. Poľsko má zase ešte prísnejšie pravidlá ako Slovensko.

Lídrom rebríčka je Dánsko, kde zákon neurčuje ani minimálnu mzdu, ani dĺžku pomeru na lehotu určitú, neukladá povinnosť vyplácať odstupné. Najnižšie sa umiestnilo Francúzsko, kde napríklad nie je možné uzavrieť kontrakt na lehotu určitú pre trvalé úlohy.

Nízka pružnosť zamestnávania podľa Ďuranu zhoršuje situáciu študentom, nízkokvalifikovaným a matkám. Pre nich bude vznikať menej pracovných miest alebo s nižšími mzdami. Hovorí tiež, že keď štát reguluje priveľa vecí zákonom, oslabuje to kolektívne vyjednávanie.

Denník N, Marianna Onuferová 17.1.2018