Potraviny nezlacnejú

Martin Vlachynský napísal pre Hospodárske noviny komentár o vývoji cien potravín. 08. 04. 2019.

Odvod obchodných reťazcov sa končí. Musím priznať, že rýchlosť, akou politici zaradili spiatočku, ma prekvapila. V histórii slovenskej politiky nie je mnoho momentov, keď by autori zákona namiesto jeho zúrivého bránenia do posledného muža zvolili taktický ústup aj za cenu pošramotenej reputácie. Ale po hromadnej kritike nielen od biznisu a nás analytikov, ale aj odborárov po januárových dátach o cenách potravín, po informáciách, že odvod spôsobí vážne problémy jednej veľkej slovenskej mliekarni, ktorá prevádzkuje aj predajne, bolo predbežné opatrenie Európskej komisie už len ranou z milosti. Príležitosť preniesť vinu za zrušenie na niekoho iného. Ak má Komisia brať svoje pravidlá o hospodárskej súťaži vážne, nemohla rozhodnúť inak. Tak ako v podobných prípadoch v Maďarsku a Poľsku. Z dvoch predajní doslova oproti sebe cez ulicu s rovnakou veľkosťou a prakticky rovnakým sortimentom jedna odvod platiť musela a druhá nie. Len preto, že jedna nespĺňala účelovo vymyslenú podmienku o počte zastúpení v okresoch. Ministerstvo pôdohospodárstva nebude mať voľné dodatočné vrecúško peňazí, ale bude musieť o ne prosiť ministerstvo financií, tak ako doteraz. A to je dobre! Žiadne ministerstvo by nemalo mať „len tak“ voľné zdroje, ale každé použitie peňazí daňovníkov by malo byť prísne hodnotené a kontrolované na základe výsledkov. Ani po pol roku sme sa stále nedozvedeli, na aké konkrétne účely chcelo ministerstvo pôdohospodárstva zdroje z odvodu využiť. Nehovoriac o tom, že slávny marketingový fond neexistuje a peniaze z odvodu aj tak nateraz mali končiť v rozpočte. Druhá časť tlačovky o zrušení odvodu bola vážnejšia. Reči o tom, že oni si teda počkajú, ako o mesiac poklesnú ceny (dokonca vraj nakúpili akýsi košík potravín), sú hrubým zavádzaním voliča. Politici musia vedieť, že pokles cien potravín je málo pravdepodobný, zrušenie odvodu len spomalí ich rast. Príspevok odvodu k januárovému rastu cien potravín bol odhadovaný na zhruba jednu tretinu. Ďalšími dôvodmi rastu cien boli popri odvode rast miezd (príplatkov, minimálnej mzdy, rekreačné poukazy...), rast cien elektriny, sezónne zmeny cien potravín či zmena marketingovej stratégie po vianočnej sezóne. Nehovoriac o tom, že sa pridáva aj nový dôvod – zákon o neprimeraných podmienkach. Ten totiž v mnohých prípadoch zakazuje predajcom potravín poskytovať na tovar výrazné zľavy a zdražuje vstup menších výrobcov na trh. Preto ak o mesiac potraviny nezlacnejú, neťahajú vás za nos obchodníci, ale niekto iný...

Žiadne ministerstvo by nemalo mať „len tak“ voľné zdroje.

Hospodárske noviny
08. 04. 2019