Sen o stropoch výdavkov

Juraj Karpiš uverejnil v týždenníku Týždeň svoj pohľad na rozpočet. 05. 11. 2018.

Z vyrovnaného rozpočtu nerobme posvätnú kravu.

Tvrdil bývalý premiér ešte v roku 2017. A skutočne. V tomto roku by mali príjmy rozpočtu verejnej správy byť vyššie o 1 mld. eur, ako sa predpokladalo pri schvaľovaní rozpočtu, ale deficit hospodárenia štátu by mal klesnúť len o 200 mil. eur. Dodatočné príjmy budú z veľkej časti utratené. Ekonomika rastie, zamestnanosť stúpa. Rastú odvody a hlavne rastie HDP, a preto aj pri nečinnosti vlády automaticky klesajú relatívne ukazovatele dlhu aj deficitu. To je sen každej vlády.

Aby sa predchádzalo prejedaniu dobrých časov a trateniu eur už 45 krajín uplatňuje takzvané výdavkové stropy. Tie majú za cieľ brzdiť politikov v míňaní dodatočných príjmov. Nie je to pritom žiadna pokrízová novinka, viaceré krajiny so stropmi pracujú už 20 rokov. Dokonca to nie je ani novinka v slovenskom prostredí. Ľudo Odór so svojimi kolegami zmienku o výdavkových stropoch (limitoch) prepašoval aj do Ústavného zákona o dlhovej brzde. A už od roku 2011 čakáme na zákon, ktorý by zviazal politikom ruky v strednodobom horizonte, nielen v tom dlhodobom, ako to robí dlhová brzda.

Diskusia o takomto návrhu prišla až teraz, pritom zákon by sa nám zišiel už včera. Len nečakaný nárast daňových príjmov dnes dovoľuje vláde zvyšovať mzdy vo verejnom sektore, nakupovať armádne vybavenie nehľadiac na cenovky, či vytvárať stámiliónové rezervy na predvolebnú kampaň (sociálne balíčky).

Navrhované stropy výdavkov znamenajú malú revolúciu v rozpočtovaní. Hoci už dnes sa rozpočet predkladá s výhľadom na 3 roky, všetci politici vedia, že hlasujú len o tom jednom. Zrazu budú musieť ministri aj poslanci myslieť na 4 roky dopredu, strategicky, v prioritách. Čo sa im nepodarí presadiť do rozpočtu ministerstva v tomto roku, v tých ďalších to už možno nebude možné. Pretože rastúce výdavky nasledujúcich rokov obsadili iné lepšie plánujúce ministerstvá.

Ani výdavkové stropy nie sú ale dokonalou kazajkou na rozhadzovačného politika. Nezabránia tomu, aby výdavky nerástli nominálne do nebies cez vyššie alebo efektívnejšie vybraté dane. Návrh vychádza z výsledného dlhu a deficitu a preto viac daní umožní vláde aj viac výdavkov, ak ciele splní. V prípade takého rastu ekonomiky, ako zažívame teraz, podstatne viac výdavkov.

Aby bolo jasné, hovoríme len o diskusnej štúdii, nie o návrhu zákona. Tak ako pri dlhovej brzde, aj v tomto prípade bude schválený zákon len tak prísny, ako budú prísni poslanci, ktorí budú o ňom hlasovať. Paradoxne autori tohto návrhu, sediaci na ministerstve smeráckeho ministra financií Kažimíra, uvažujú o prijatí tohto zákona vo forme Ústavného zákona. Aby sa o udržateľnosti verejných financií viac nepochybovalo. Pričom tá istá politická strana bojuje v parlamente za prijatie stropu na dôchodkový vek s výrazne negatívnym vplyvom na udržateľnosť verejných financií.

Nasledovať má niekoľkoročné testovanie a ladenie stropov a potom snáď návrh zákona. Keď sa však pozrieme na zostavovanie rozpočtov v poslednom období, platí, že lepšie neskoro ako nikdy.

INESS