Slovenská vs slovinská minimálna mzda

Denník N uverejnil komentár Róberta Chovanculiaka k minimálnej mzde. 11. 10. 2019.

Je správne naviazať minimálnu mzdu na 60 percent priemernej?

Nedávny ekonomický vývoj zvádza ku klasickému omylu zamieňania korelácie s kauzalitou. Rýchlo rastie minimálna mzda a zároveň máme historicky najnižšiu mieru nezamestnanosti. Problém je, že tento rekord máme napriek, a nie vďaka minimálnej mzde. Navyše tento úspech nie je všade rovnomerne distribuovaný. Aj v období rýchleho rastu máme tri okresy s 15-percentnou mierou nezamestnanosti, kde desiatky ľudí čakajú na jedno voľné pracovné miesto. Máme druhý najvyšší podiel dlhodobo nezamestnaných v Európskej únii. Porovnateľný s Gréckom alebo Talianskom. Naši susedia z krajín V4 majú tento podiel o polovicu nižší. Problém je to hlavne pre východné Slovensko, kde deväť z desiatich nezamestnaných patrí medzi znevýhodnené skupiny, teda ide o absolventov škôl, ľudí s nízkym vzdelaním, starších ľudí alebo spomínaných dlhodobo nezamestnaných. Títo ľudia sú zároveň tou najohrozenejšou skupinou z pohľadu chudoby. A toto sú neprekvapivo ľudia, na ktorých má podľa ekonomického výskumu minimálna mzda najhoršie negatívne dôsledky – odrezáva ich z oficiálneho/legálneho trhu práce. SLOVINSKÝ (NE)PRÍKLAD V takejto situácii rástla minimálna mzda počas posledných šiestich rokov dvakrát rýchlejšie ako priemerná mzda. Slovensko sa tento rok dostalo na druhé miesto vo výške podielu minimálnej mzdy na priemernej. Predbehli sme aj takých dlhoročných rekordérov ako Španielsko alebo Francúzsko. A pritom je Slovensko jedna z krajín s najväčšími regionálnymi rozdielmi. To znamená, že môžeme očakávať, že plošná a rýchlo rastúca minimálna mzda tu má najväčšie negatívne následky. A to práve v najchudobnejších okresoch, o ktorých bola reč. Obhajcovia zvyšovania minimálnej mzdy sa zvyknú odvolávať na úspešný príklad zo Slovinska. V roku 2010 tam skokovo zvýšili minimálnu mzdu o rekordných 23 percent. Lenže keď sa pozrieme na dlhšie časové obdobie, tak sa celé čaro okolo Slovinska rozplynie a rekordérom sa stane Slovensko. V Slovinsku od roku 2010 dodnes vzrástla minimálna mzda o 48 percent. Na Slovensku v tom istom období vzrástla o 69 percent. Teda vôbec nie je pravda, že na Slovensku zvyšujeme minimálnu mzdu pomalšie ako v Slovinsku. Len sa to deje salámovou metódou. Navyše skokovité zvýšenie minimálnej mzdy v Slovinsku z roku 2010 malo dokázaný negatívny vplyv na zamestnanosť mladých a málo vzdelaných ľudí. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že Slovinsko nemá také problémy s regionálnymi rozdielmi. Len na porovnanie – Slovinsko má skoro dvakrát menšie regionálne rozdiely z pohľadu ekonomickej výkonnosti a dvakrát menšie z pohľadu miery nezamestnanosti. Aký by bol teda ideálny spôsob stanovovania minimálnej mzdy? Ponechať toto rozhodnutie na rokovanie zamestnancov a zamestnávateľov. Každý človek má inak stanovenú vlastnú minimálnu mzdu, pod ktorú nie je ochotný pracovať. Každý človek sa totiž nachádza v inej situácii, v inej oblasti, v iných podmienkach, ktoré ovplyvňujú to, za koľko je ochotný nastúpiť do práce. NÁJDIME UKAZOVATEĽ No ak už majú politici potrebu centrálne a plošne určovať, koľko bude minimálna mzda pre všetkých, je dôležité, aby toto rozhodnutie nemohlo byť využívané na politický marketing. A stopli sa tak preteky v politickom populizme, kto má väčší návrh na zvýšenie minimálnej mzdy. Najlepší spôsob, ako toto dosiahnuť, je naviazať rast minimálnej mzdy na nejaký makroekonomický ukazovateľ alebo ich kombináciu. Takýmto ukazovateľom môže byť napríklad rast produktivity práce v hospodárstve. Ten plus-mínus koreluje s vývojom ekonomiky, a preto zabráni tomu, aby sa v období ekonomického spomalenia plánovalo ďalšie výrazné zvýšenie minimálnej mzdy, ako sme toho svedkami teraz. Podľa produktivity práce by minimálna mzda vzrástla budúci rok o štyri percentá.