Šrotovné je ekonomický hoax

Martin Vlachynský napísal komentár pre SME o šrotovnom. 29. 03. 2019.

S nemalým prekvapením som si prečítal, že vláda koketuje s myšlienkou na šrotovné. Toto bizarné ekonomické opatrenie sme tu mali v časoch hlbokej ekonomickej krízy v roku 2009. Dnes sa o ňom bavíme vo vrcholiacom boome. Bez ohľadu na to, kde sa nachádza ekonomický cyklus, je šrotovné ekonomickým nezmyslom, ba priam hoaxom. Vychádza z pomýlenej, ale hlboko zakorenenej predstavy, že zdrojom rastu je spotreba. Nie, spotreba nie je zdrojom rastu. Spotrebúvať dokáže každý a neobmedzene. Je to tá najľahšia vec v živote. Argument šrotovným je podľahnutím takzvaného klamu rozbitého okna, ktorý popísal v 19. storočí na príklade nezmyselnosti cieleného vytĺkania okien francúzsky ekonóm Frederic Bastiat.

Peniaze minieme aj tak

Šrotovné dosiahne dve veci. Tou prvou je umelé preskupenie spotreby. Ľudia, ktorí sa rozhodnú kúpiť auto pre šrotovné, by svoje eurá nezašili do podušky (zvlášť pri financovaní lízingom), ale minuli by ich inak. Teda týchto niekoľko tisíc eur nie je vytvorených zo vzduchu alebo vytiahnutých z kredenca, ako sa to snažia prezentovať niektorí politici – prídu o ne desiatky iných firiem a spoločností, ktoré svoju prácu robili dobre a ich produkty sú medzi ľuďmi žiadanejšie ako autá.

Tou druhou je zničenie aktív s hodnotou – starých automobilov. Autá, ktoré budú zošrotované, by často mohli slúžiť ďalej a obnovená mohla byť iná časť rodinného kapitálu, napríklad kuchyňa – ak by to záležalo na rozhodnutí jednotlivca. Ekonomika tak nezíska nič, naopak, stratí. Tisíce vozidiel, ktorých trhová hodnota bola niekde okolo tisícky či dvoch.

„Prečo nedať šrotovné na domy a pomôcť stavebnému priemyslu?“

Vláda však rozhodla, že treba obnovovať autá. Budete počúvať reči o tom, aký vysoký je priemerný vek vozidiel na Slovensku. Ale ten vek je vysoký z konkrétneho dôvodu – preto, lebo slovenskí spotrebitelia majú vo svojich košíkoch iné, dôležitejšie produkty.

Rozbaľme to vo veľkom

Budete počúvať, ako sa znížia emisie a zvýši bezpečnosť. Áno, ale za milióny si kúpime len posunutie tohto efektu o pár mesiacov dopredu. Väčšina kupujúcich by si novšie auto kúpila aj tak, len o trochu neskôr. V roku 2008 bolo na Slovensku 70 000 nových registrácií, v „šrotovnom“ roku 2009 ich bolo 75 000, no v roku 2010 už len 64 000. Len tak mimochodom, v roku 2018 to bolo aj bez šrotovného 98 000 nových registrácií, najviac v histórii. Ak je riešenie krízy také jednoduché, prečo sa do toho neoprieť poriadne? Prečo nedať šrotovné na domy a pomôcť stavebnému priemyslu? Ak zbúrate aspoň 50 rokov starý dom, dostanete 25-tisíc eur! Alebo textilnému priemyslu? Ak každý týždeň zahodíte jedno tričko, dostanete tri eurá. A tak môžeme pokračovať a postupne ničiť všetko – veď nám to dá prácu, nie? Zidealizovaným symbolom ekonomického pokroku by sa mohlo stať malé dieťa, ktoré po kuchyni rozsype raňajky v momente, keď rodičia práve povysávali. Alebo symbolom zmýšľania vlády, teraz sám neviem.

Minulé šrotovné stálo 55 miliónov. Na porovnanie, aktuálna finančná diera len v neštátnych nemocniciach v dôsledku sociálnych balíčkov je zhruba 65 miliónov eur. Nedajte si nahovoriť, že šrotovné je ekonomické perpetuum mobile, lebo „veď sa vráti na zaplatených daniach“. Samozrejme, že nevráti, pretože je to hra s nulovým súčtom – z tých istých miliónov by boli zaplatené dane aj pri inom použití.

Ale keď už sme pri tých daniach, prečo namiesto šrotovného vláda nenavrhne radšej zrušiť registračnú daň, ktorá predražuje nové automobily?

SME
29. 03. 2019