Firmy znížili počet nových dohodárov (Hospodárske noviny)

Podľa Radovana Ďuranu z INESS zamestnávanie na dohodu totiž okrem vyšších odvodov sprevádza aj administratívna záťaž a práve to neumožňuje vznik časti pracovných kontraktov, ktoré sú tak často vytláčané do sivej ekonomiky, prípadne sa neuskutočnia, povedal pre Hospodárske noviny dňa 23.10.2014.

Stavebná firma Ferzastav SK z Belej pri Žiline patrí k tým, ktorých pravidelne ovplyvňuje sezóna. V určitých etapách roka preto siahala po dohodároch, ktorí boli v porovnaní so zamestnancami flexibilnejší. Avšak vlani prišla zmena. Za dohodárov museli všetky firmy začať platiť viac, čím sa takmer vyrovnali štandardným zamestnancom, pribudla aj byrokracia. A tak sa rozhodli pre zmenu. Namiesto vlaňajších približne 10 dohodárov dali tento rok prácu dvom až trom. "Dohoda je zvláštna forma a v porovnaní s plným pracovným pomerom úplne zbytočná," uviedla Mariana Mravcová z účtovného oddelenia firmy.

Podobne postupovali zrejme aj ďalší podnikatelia. Ako ukázali najnovšie štatistiky Sociálnej poisťovne, v septembri oproti vlaňajšku zamestnali o 5,5 percenta dohodárov viac. To je najmenší nárast v tomto roku. Oproti augustu ich počet dokonca klesol.

Dozvuky odvodov
V prepočte, kým v septembri 2013 firmy nahlásili štátu 435-tisíc dohôd, tento rok ich bolo takmer 460-tisíc. Dôvody spomalenia rastu sú podľa odborníkov jasné - vysoké odvody, ktoré za týchto "dočasných zamestnancov" musia platiť podnikatelia. Tie sa vyrovnávajú takmer odvodom za regulárneho zamestnanca. Podľa šéfa Asociácie zamestnávateľských zväzov Rastislava Machunku na takúto zmenu nedoplatili len firmy, ktoré prišli o časť zamestnancov, ale aj ľudia. Tí si totiž mohli na vedľajší pracovný úväzok privyrobiť pár eur navyše, ale zvýšením odvodov tu už táto možnosť nie je. Naopak, šéf Odborového zväzu KOVO Emil Machyna vidí pozitívum v istote a ochrane zamestnancov. Tým je, že si platia odvody, sú totiž riadne poistení a v prípade, že pôjdu na dôchodok, PN-ku alebo invalidný dôchodok, budú mať nárok na dávky.

Zbytočná administratíva
Fakt je, že dohodári zrejme z trhu práce nezmizli úplne. Časť z nich mohla prejsť na pracovný pomer, sčasti sa stali živnostníci. Takýto postup bol napríklad aj v prípade Ferzastav. "Povie nám, že chce zarobiť a dokedy a za koľko nám urobí to, čo potrebujeme," vysvetlila Mravcová.

Časť ľudí však mohla začať pracovať aj načierno - upozorňujú odborníci. Ako vysvetlil analytik INESS Rasovan Ďurana, zamestnávanie na dohodu totiž okrem vyšších odvodov sprevádza aj administratívna záťaž. Podľa neho práve to neumožňuje vznik časti pracovných kontraktov, ktoré sú tak často vytláčané do sivej ekonomiky, prípadne sa neuskutočnia.

Martina Chudá

Hospodárske noviny, 23.10.2014