Za vyvlastnený dom bude možné dostať iný (Sme)

Denník Sme spomína v článku z 20.1.2015 hromadnú pripomienku, ktorej iniciátorom je aj INESS.

Vyvlastňovať domy a pozemky v prospech súkromnej firmy, ktorej investíciu bude štát považovať za významnú, sa bude môcť zrejme aj naďalej.

BRATISLAVA. Stavia dom, ale nevie, či ho stihne postaviť skôr, než mu zoberú starý. Jozefovi Latkovi z Čadce pre výstavbu diaľnice D3 štát vyvlastnil dom.

V čase, keď mu štát zobral dom, nebolo možné zaň dostať inú nehnuteľnosť, iba peniaze. To by sa však v krátkom čase mohlo zmeniť.

Ministerstvo výstavby v utorok v rozporovom konaní k návrhu zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb súhlasilo s hromadnou pripomienkou, ktorá žiadala, aby náhradou za vyvlastnenie mohli byť nielen peniaze, ale aj iná nehnuteľnosť.

Pripomienku podpísalo 940 ľudí, medzi nimi aj mnohí aktivisti. Napríklad Juraj Smatana či Eva Kováčechová. Ak zákon schváli parlament, mal by platiť od 1. júla.
Dom alebo menej peňazí

„Ministerstvo súhlasilo s tým, aby sa zachovala možnosť, že za vyvlastňovanú nehnuteľnosť nebude poskytnutá iba finančná náhrada, ale aj náhradná nehnuteľnosť,“ hovorí Ondrej Dostál z OKS, ktorý sa na stretnutí zúčastnil.

Rezort výstavby v tejto súvislosti však hovorí len o alternatívnej možnosti.

„Náhradu za vyvlastnenie bude možné poskytnúť aj formou náhradnej nehnuteľnosti,“ vysvetľuje jeho hovorca Martin Kóňa.

„Problém je, že oni majú možnosť, nie povinnosť,“ reaguje na to Jozef Latka.

Znamená to podľa neho, že vyvlastňovaný stále bude môcť dopadnúť ako on a za štátom odobratú nehnuteľnosť môže dostať len peniaze. Tie však nemusia postačovať na výstavbu nového domu, čo je aj Latkov prípad.

„Keby sme si mali všetko zadovážiť tak, ako máme, tak to je na nejakých 50 až 60 percent,“ odpovedá na otázku, nakoľko mu peniaze, ktoré dostal za starý dom, pokryjú náklady na výstavbu nového. Ten potrebuje, lebo má päťčlennú rodinu. Má 53 rokov a na stavbu nového domu si možno bude musieť požičať.

„Človek môže ochorieť alebo prísť o prácu,“ približuje svoju situáciu. „Keby mal človek pozemok, tak povedzme, že sa nový dom za peniaze, ktoré dostal od štátu za starý, dá postaviť,“ počíta Kysučan.

Keďže nemá dostatok peňazí, výstavba domu, ktorá by trvala rok, sa môže podľa neho predĺžiť aj na rok a pol. Dovtedy mu však môže štát zobrať pre stavbu diaľnice starý dom, v ktorom býva. Úsek, kde sa nachádza, by mal byť postavený do roku 2018.

„Nemáme žiadnu alternatívu, kde by sme šli, keby nám zobrali dom. Budeme musieť ísť do podnájmu,“ hovorí Latka.
Vyvlastnenie pre firmu

Hoci ministerstvo výstavby súhlasilo s náhradou za vyvlastnenie v podobe ďalšej nehnuteľnosti, podporovateľom hromadnej pripomienky sa na stretnutí nepodarilo presadiť, aby štát nemohol vyvlastňovať v prospech súkromnej firmy, ktorej investíciu považuje za významnú.

Ide o prípad, keď by na Slovensko prišla veľká súkromná investícia, napríklad ako v minulosti automobilka Kia do Žiliny, a firme by sa pre nový závod nepodarilo vykúpiť potrebné pozemky od ľudí, ktorí ich vlastnia. Vtedy by ju vláda podľa Dostála mohla vyhlásiť za významnú a pozemky ľudí vyvlastniť.

„Tu sme, žiaľ, neuspeli,“ hovorí o neúspechu v rokovaní o tomto bode.

„Takáto pripomienka je nad rámec nášho zákona a rozsahu pôsobnosti ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja,“ vysvetľuje Kóňa. Zákon o významných investíciách je podľa neho v gescii ministerstva hospodárstva. To do uzávierky neodpovedalo, či je otvorené akceptovať pripomienku podporovateľov hromadnej pripomienky.

Ministerstvo odmietlo aj požiadavku zrušiť zákony, ktoré upravujú vyvlastňovanie v zrýchlenom režime pri výstavbe diaľnic.
Plne prijali 17 z 28 bodov

Napriek tomuto neúspechu ministerstvo výstavby prijalo väčšinu pripomienok, ktoré vzniesli aktivisti k návrhu zákona o vyvlastňovaní, hovorí po utorkovom stretnutí Ondrej Dostál.

„Ministerstvo plne akceptovalo 17 z 28 bodov hromadnej pripomienky,“ píše sa v tlačovej správe podporovateľov tejto hromadnej pripomienky.

Akceptovalo napríklad požiadavku, aby všetky účely vyvlastňovania vo verejnom záujme boli vymenované priamo v zákone, nielen prostredníctvom odkazu na osobitné zákony.

Rezort prijal aj požiadavky týkajúce sa predĺženia lehôt na procesné úkony počas vyvlastňovania.

Schválil aj pripomienky súvisiace s požiadavkou väčšej informovanosti verejnosti o vyvlastňovacom konaní uverejňovaním informácií na úradných tabuliach a webových sídlach obcí.

Ján Krempaský

Sme, 20.1.2015