Naša minimálna mzda vzrástla skokovo. Ako sme na tom v porovnaní s Európou? (Aktualne.sk)

Portál Aktualne.sk cituje 1.3.2015 INESS v otázke minimálnej mzdy.

Mesačná minimálna mzda na Slovensku v porovnaní s januárom minulého roka vzrástla bezmála o osem percent. Konkrétne z 352 na 380 eur. Ide o jeden z najvyšších percentuálnych rastov v celej Európskej únii. Výraznejší rast zaznamenali v porovnaní s vlaňajškom len Litva, Estónsko a Rumunsko. Keď si porovnáme momentálnu najnižšiu mzdu s januárom 2008, čiže so začiatkom svetovej finančnej krízy, sme v európskom rebríčku ešte vyššie. Mesačná minimálna mzda na Slovensku vzrástla celkovo o 58 percent, vyšší rast si pripísali už len Bulhari. Informácie vyplývajú z najnovších údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.

 Zvýšenie minimálnej mzdy o 7,95 percenta od 1. januára 2015 odhlasovala vláda premiéra Roberta Fica na svojom zasadnutí ešte v októbri 2014. Najnižší možný hrubý hodinový zárobok tak v súčasnosti dosahuje 2,184 eura, v porovnaní s 2,023 eurami v minulom roku.

"Budeme neustále vytvárať tlak na zvyšovanie minimálnej mzdy. Musí sa viac oplatiť pracovať, ako sedieť doma na sociálnych dávkach," obhajoval toto rozhodnutie Fico a neskôr prisľúbil, že najnižší možný zárobok porastie aj v roku 2016. Výrazné zvýšenie minimálnej mzdy však kritizovala opozícia, zamestnávatelia aj viacerí odborníci.

 Osempercentné navýšenie totiž okrem iného znamená aj podstatne vyššie náklady pre firmy. Ak by boli neúnosné, zamestnávatelia by boli nútení prepúšťať. Aby rast najnižších platov neviedol k úbytku pracovných miest, Ficova vláda schválila úľavu na zdravotných odvodoch. Urobila tak však až po kritike odborníkov. Na úľavu majú pritom nárok všetci zamestnanci, ktorí zarobia do 570 eur mesačne.
Bariéra alebo falošná stopa?

Zamestnávateľom aj niektorým analytikom však vadí nielen rast minimálnej mzdy, ale aj jej samotná existencia. Tvrdia, že prináša len rast nezamestnanosti. Napríklad štúdia z dielne INESS hovorí, že "odstránenie tejto bariéry by podporilo tvorbu pracovných miest, a to najmä pre sociálne najohrozenejšie, a menej kvalifikované skupiny."

Ekonómovia INESS zároveň odporúčajú podporiť toto opatrenie postupným znižovaním odvodov, pretože ich úroveň je neprimerane vysoká. "Cena práce zamestnanca s minimálnou mzdou je dnes o 56 percent vyššia ako jeho čistá mzda," tvrdia.
Firmy vraj trápia iné veci

Nepopulárnosť zvyšovania najnižších platov v očiach zamestnávateľov a mnohých ekonomických expertov potvrdil aj šéf Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií Martin Filko. Problém minimálnej mzdy však na rozdiel od analytikov z INESS označil za "falošnú stopu," pretože podľa jeho názoru nepatrí k najväčším prekážkam, ktoré obmedzujú zamestnanosť.

"Keby sme zvýšili minimálnu mzdu o desať percent a nijako to nekompenzovali, bol by to problém. Inak však podnikateľov pri vytváraní pracovných miest trápia iné veci," povedal v decembrovom rozhovore pre Aktuálne.sk.

Minimálnu mzdu nepoznajú všetky členské krajiny Európskej únie. Dánska, talianska, cyperská, rakúska, fínska či švédska ekonomika fungujú aj bez hranice, ktorá určuje minimálny možný zárobok.

Donedávna k nim patrila aj tá nemecká. Od januára 2015 sa však hrubá minimálna hodinová mzda vo všetkých jej spolkových krajinách pohybuje na úrovni 8,50 eura.

Jozef Rybár

Aktualne.sk, 1.3.2015