Vašim vzorom by malo byť Poľsko, nie Viedeň, hovorí rakúska ekonómka (Aktuality.sk)

Aktuality.sk 25.4.2015 prinieslo rozhovor s Barbarou Kolm, ktorá rečnila na konferencii Free Market Road Show, ktorú organizoval INESS.

Barbara Kolm je riaditeľkou Austrian Economic center a prezidentkou inštitútu F.A. Hayeka vo Viedni. V Bratislave sme sa s ňou stretli v rámci konferencie Free Market Road Show, ktorú v Bratislave organizoval INESS a na ktorej boli Aktuality.sk mediálnym partnerom.

    Rakúsko bolo dlhé roky vzorom pre Slovensko, no v poslednom čase to prestáva platiť- banky majú problémy, Korutánsko krachuje- čo sa pokazilo?

V prvom rade si myslím, že Rakúsko bolo vzorom najmä v rokoch 2006 až 2007. Potom sa kľúčové reformy, ktoré započala predošlá vláda, zastavili. Prestali sme si robiť domáce úlohy. Stopli sa reformy dôchodkového systému, zdravotníctva, nedokončila sa reforma armády, prestalo sa s odstraňovaním byrokracie a zastavila sa aj privatizácia. Toto sa kumulovalo do akejsi „finančnej krízy“ a začali sa objavovať problémy. Ak sa ale pozrieme na rozpočet, náznaky tu boli už predtým. Žili sme dosť nad pomery. Vláda v roku 2007 až 2008 nerobila reformy a poslednou kvapkou bolo zachraňovanie bánk. Situácia sa zhoršila a krajina nemala možnosť ekonomicky rásť. Mali sme dva prípady – Hypo Alpe Adria. A ja osobne si myslím- a nie som s názorom sama- že sme mohli daňovým poplatníkom ušetriť veľa peňazí, ak by sa Hypo Alpe Adria nezoštátnila. Z dnešného pohľadu to bol veľmi zlý krok. Iste, nechať ju skrachovať by tiež nebolo lacné, ale určite lacnejšie ako zoštátnenie. Daňovníkov toto stálo asi 18 miliárd eur. Tieto peniaze sme doslova spálili. Nechať banku skrachovať by stálo asi štyri miliardy. Ale my sme si vybrali tú najdrahšiu možnosť.

Druhý aspekt sú záruky Korutánska. Keď sa v roku 2004 v miestnom parlamente hlasovalo za tieto záruky, boli za všetci okrem jedného poslanca. Nikto vtedy nepredpokladal, že sa záruky niekedy použijú. Záruky Korutánska však boli vyššie ako rozpočet spolkovej krajiny. A to pôvodne mali byť až 40 miliárd, neskôr sa to znížilo na 11 miliárd. Ja tvrdím, že nie je dôvod stoj čo stoj zabraňovať tejto spolkovej krajine zbankrotovať. Napríklad susedné Maďarsko, ale aj Nemecko či Švajčiarsko majú mechanizmy, ktoré umožňujú skrachovať mestám či celým regiónom. V USA je takéto niečo úplne prirodzené. V Rakúsku sme nejako zabudli na to, že všetko sa nám raz vráti. Vy na Slovensku ste v reformách pokračovali a šetrili ste. My sme sa na reformy vykašľali a míňali sme viac, ako sme si mohli dovoliť.

    Ktorá krajina by teda mala byť novým idolom v Európe? Ktorou by sme sa mali inšpirovať, keď už nie Rakúskom?

Ak by sme to mali brať z pohľadu rastu ekonomiky a počtu a rozsahu reforiem, bolo by to určite Poľsko. To je klasická veľká krajina, no je tu mnoho malých, ktoré síce majú problémy, ale riešia ich kreatívne a darí sa im- napríklad Čierna Hora. Tu je problém s vládou zákona, je tu vysoká korupcia, s ktorou sa nebojuje tak, ako by sme si predstavovali, ale domáce úlohy si robia. Potom sú tu krajiny ako Lichtenštajnsko. Majú malú a obmedzenú vládu a veľmi silný priemysel a kreatívne sektory. A, samozrejme, nízke dane, vysoká konkurencieschopnosť a mena, ktorá sa nebojí konkurencie. Tí pochopili, o čom je naozaj voľný trh. A tento model by bol podľa mňa vhodný pre väčšinu menších európskych krajín – nie je to tak, že by jeden model politiky sedel všetkým, ako to často počujeme z Bruselu. 

    V súčasnosti sú úroky veľmi nízke a je pre štáty lacné zadlžovať sa- je toto cesta ako naštartovať ekonomický rast? Alebo je nevyhnutné ďalej šetriť a pokračovať v reformách?

Domáce úlohy, teda reformy, sú základný predpoklad rastu. Samy o sebe však nestačia, ale sú kľúčové. Kvantitatívne uvoľňovanie a s ním spojené lacné úvery nie sú v žiadnom prípade riešením. Len to predlžuje agóniu. Je to kupovanie času. Presne ako v prípade Grécka. Naliali sme tam miliardy a nič sa nevyriešilo. V skutočnosti tieto miliardy zachraňovali aktíva medzinárodných bánk, ale samotným Grékom nepomohli ani trochu. A tlačenie peňazí tento problém ešte predĺži, pretože vzrastie inflácia, a tým pádom všetky životné náklady – bývanie, tovary, služby. A samozrejme, aj pre Grékov.

    Takže podľa vás tlačenie peňazí zo strany ECB iba zhoršilo situáciu a k rastu neprispeje?

Presne tak. Keď sa pozrieme na vyrovnané rozpočty krajín, Rakúsko patrí medzi tie najhoršie krajiny. Nemôžete minúť viac, ako si môžete dovoliť. Míňanie zo strany vlády nikdy rast ekonomiky nevytvorí. Takýmto postupom dosiahnete iba to, že daňoví poplatníci budú dovtedy kŕmiť vládu, až kým nezomrú od hladu.

    Čo si myslíte o Grécku? Zatiaľ to vyzerá tak, že Draghi a trojka ho plánujú z eurozóny vykopnúť.

No, v prvom rade treba povedať, že Merkelová sa pomaličky pohybuje vzad. Keď kríza začala, povedala, že musíme zachrániť euro za každú cenu. Ak prežije euro, prežije aj Európa. Je to síce múdry politický ťah, no je absolútne odtrhnutý od reality a ekonomiky. Toto urobila pred štyrmi rokmi. Ale teraz to už neplatí, pretože nemeckí daňoví poplatníci sa už nechcú podieľať na prerozdeľovaní na nadnárodnej úrovni. Inak povedané, EÚ nájsť cestu, ako Grécko v eurozóne udržať a zároveň, aby si konečne urobilo spomínané domáce úlohy. Grécka vláda sa však s ostatnými hrá- flirtuje s EÚ, s USA, Trojkou aj Ruskom. Ak ale nebudú opatrní a nevyvarujú sa stúpaniu ostatným na prsty, prehrajú. Nebudú schopní sa sami financovať a už vôbec nie cez EÚ a trojku. Nakoniec to ešte môže dopadnúť tak, že ich prefinancujú USA alebo Rusi. A teraz to vyzerá, že to budú Rusi. A tí tu majú politické záujmy. S tým musíme počítať a nezabudnúť na to. A tak, ako si Rusi kúpili prístav v Nórsku, môžu si kúpiť aj Grécko.

    Aký vplyv by to malo na EÚ a geopolitickú situáciu?

No, je to hypotetická otázka, pretože sa to ešte nedeje. Na jednej strane si myslím, že vplyv gréckej ekonomiky na Európu sa preceňuje. Ale z geopolitického hľadiska je jeho úloha kľúčová. A ak by si ho Rusko kúpilo, znamenalo by to pre Európu veľkú zmenu. A s tou sa bude musieť Európa vysporiadať, ak Grécko nenájde spoločnú reč so Západom.

    Pôsobí to totiž zvláštne, keď má Rusko na jednej strane napäté vzťahy s EÚ a jedným dychom dodá, že je ochotné zachraňovať krajinu eurozóny.

Áno, je to čudné, ale opakujem – Rusi sa na Grécko pozerajú z geopolitického pohľadu. Nevnímajú ho ako člena eurozóny, ale ako štát, ktorý vystúpil z NATO (potom sa doňho vrátil, pozn. ed.) a cez ktorý by mali skvelý prístup do Stredomoria.

    A čo financovanie Ukrajiny? Mala by EÚ zasiahnuť a naliať do ukrajinskej ekonomiky peniaze?

EÚ má jednu veľkú chybu, a síce to, že je pomalá a ťažkopádna. Trvalo viac ako rok, kým sa v otázke Ukrajiny vôbec rozhýbala. A keď už sa rozhýbala, bol výsledok hrozný. Kľúčové je, čo môže EÚ urobiť pre priemysel a ekonomiku. Ak Ukrajina nebude rešpektovať vládu zákona a nebude bojovať s korupciou, potom nemá budúcnosť. Úlohou súčasnej vlády je pobiť sa s týmito problémami a opäť pritiahnuť zahraničné investície.

    Pýtam sa aj preto, lebo náš bývalý premiér a minister financií, teda Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš na Ukrajinu odišli, aby mohli vláde radiť. Je to podľa vás dobre?

Áno, myslím si, že im veľmi pomôžu ukotviť zákonné princípy, nižšie dane a podobne. Ivan Mikloš na Ukrajine robí dobrú robotu. Okrem toho, mimochodom, ak by on neznížil na Slovensku dane, Rakúsko by neznížilo korporátnu daň v roku 2002. Takže mu musíme poďakovať, že aj z Rakúska pomohol urobiť o niečo viac konkurencieschopnú krajinu.

Ivana Sladkovská

Aktuality.sk, 25.4.2015