Časť rizika arény na seba zoberie štát (SME)

V súvislosti s výstavbou štátnej
hokejovej haly odporučil cez denník SME Radovan Ďurana z INESS dňa
24.5.2008 vláde iný postup ako PPP: pripraviť pozemok a ponúknuť ho zahraničným
investorom. Tak totiž zistí, kto je ochotný na ňom stavať, prípadne najviac
zaplatiť. Ak sa taký investor nenájde, potom to nie je výhodné.

Časť rizika arény na seba zoberie štát (SME)

Ak majstrovstvá sveta budú v roku 2011 v Bratislave,
hokejoví fanúšikovia si ich prídu pozrieť do štátnej haly. Po tom, čo vláda
odsúhlasila, že sa zaplatí formou PPP ­projektu, ostáva už len otázka, či je to
jediné a najlepšie riešenie.

BRATISLAVA. Možností, za čo halu postaviť, je viac. Peniaze môžu byť zo
štátneho rozpočtu, z úveru, či za súkromné zdroje. Podľa predbežných odhadov
náklady majú dosiahnuť zhruba štyri miliardy korún.

Vláda rozhodla, že najlepšie to bude metódou súkromno-verejného partnerstva
(PPP). Minister školstva Ján Mikolaj má už aj predstavu, kto na seba prevezme
riziko podnikania.

„Investor postaví halu, ktorá bude patriť štátu. Štát mu ju tridsať rokov
nechá. Investor bude spravovať štátny majetok, a čo si zarobí, je jeho. Štát mu
bude splácať to, že halu postavil,“ povedal Mikolaj.

Vládny model je z pohľadu štátu nevýhodný

To, že investor má dostať od štátu
splátky, ale nechá si aj príjmy z koncertov či športových zápasov, je podľa
Radovana Ďuranu z inštitútu INESS nevýhodná investícia z pohľadu štátu. „Už
dopredu sa predpokladá, že príjmy z prevádzky nebudú stačiť,“ povedal.

Vláde by preto navrhol iný postup:
pripraviť pozemok a po­núknuť ho zahraničným investorom. Tak totiž zistí, kto
je ochotný na ňom stavať, prípadne najviac zaplatiť. „Ak sa taký investor
nenájde, potom to nie je výhodné,“ povedal Ďurana.

Proti vládou schválenému PPP ­projektu má výhrady aj Peter Goliáš z Ineka.
Skôr by odporučil súťaž na postavenie haly. „Štát by ju financoval buď formou
úveru, alebo z rozpočtu,“ povedal.

Prekáža mu najmä to, že takéto projekty môžu stavbu predražiť. Uznáva síce,
že projekty verejno­súkromného part­nerstva môžu byť aj výhodné, ale iba keď
ich vláda dokáže dobre riadiť. „To by sa však mala učiť najskôr na menších projektoch,“
povedal.

Peter Chovanec z Dexia banky tvrdí, že by sa nemalo zabúdať ani na výhody
PPP ­pro­jektov. Tie vidí v tom, že súkromník je efektívnejší ako štát, a to
najmä v údržbe a prevádzke.

Úspešnosť PPP projektuvisí najmä od zmluvy

Všetci traja pozorovatelia sa však zhodujú, že to, či bude spojenie so
súkromníkom prínosom, bude závisieť od podmienok dohodnutých v zmluve.

„Treba presne povedať, čo sa stane, keď súkromník bude meškať so stavbou, a
množstvo ďalších podmienok,“ povedal Goliáš.

Minister Mikolaj hovorí, že je na to pripravený. Zmluva, ktorá bude mať
niekoľko sto strán, má byť totiž veľmi detailná. „Nadiktujeme milión vecí, čo
všetko musí investor zabezpečiť. Len čo ich nezabezpečí, štadión sa mu zoberie.
Vždy bude štátny,“ povedal.

Všetko sa to podľa neho môže ešte skončiť aj tak, že hala nebude stáť
občanov nič. Rozhodnú o tom nakoniec ponuky.

Do súťaže sa podľa neho môže prihlásiť aj súkromná firma Well­free, ktorá
ohlásila, že chce postaviť viacúčelový štadión bez štátnych peňazí.

„Nech sa prihlási do súťaže. Veľmi radi jej to celé dáme a štát to nebude
stáť nič,“ povedal minister.

Dôvod, pre ktorý stavba štadióna má ísť cez PPP, je podľa ministra aj ten,
že si štát chce záujemcov preveriť. „Musíme sa pozrieť na to, či majú peniaze a
či sú schopní.“

Mikolaj: Čakám

Medzi mestom Bratislava a bratislavskou župou vznikol spor o
lokalitu pre halu na majstrovstvá sveta v hokeji. Mesto odhlasovalo pozemok
na Kalinčiakovej ulici, čo je širšie centrum. Kraj je za Petržalku. Môže
ministerstvo do tohto problému zasiahnuť?

„Zodpovednosť za výber pozemku nesie samospráva. Nám je úplne jedno, kde
samospráva ukáže prstom. Musí však za to niesť zodpovednosť.“

O čom teda je ten spor?

„Fakt neviem. Možno je to o záujmoch, možno o individuálnych názoroch,
pretože veľa ľudí tvrdí, že to, čo vybralo mesto, je zlé. Iní tvrdia opak.“

Kde teda bude stáť šta­dión?

„Neviem. Čakám. Zatiaľ bolo povedané, že bude na Kalinčiakovej. Mesto so
župou sa dohodli, že tam namiesto základnej školy, ktorá sa má pre štadión
zbúrať, postavia združenú strednú školu, ktorú spoločne zafinancujú po 50
miliónoch korún. Taká dohoda tu padla. Ale v župe sú iné názory.“

Zasiahne ministerstvo, ak by hrozilo, že do termínu majstrovstiev
hala nebude?

„Ak nebude pozemok, tak štát nemá tú halu kde postaviť. A ak mesto pozemok
nedá, tak hala nebude. Je to stopercentná zodpovednosť poslancov. A termín sa
už blíži.“

Ste vnútorne presvedčený, že hala má byť postavená v širšom centre
mesta?

„Ako minister si počkám na územný plán. Ako odborník si myslím, že to tam
môže byť. Keby to bolo pri letisku, čo bola tiež jedna z možností, nemala by
všešportová hala takú využiteľnosť.“

Sú štyri miliardy primeranou cenou za takýto šta­dión?

„To máte ako jedno­ alebo štvorhviezdičkový hotel. V jednom máte tridsať
postelí a stojí tri milióny korún
alebo máte v druhom tiež tridsať postelí, ale stojí desať miliónov. Lebo je
štvorhviezdičkový. Ten­to štadión musí byť štvorhviezdičkový. Keď chcete robiť
majstrov­stvá sveta, musí mať svoje parametre, čiže preto možno bude trochu
drahší.“

Údajne je tu súkromný investor, ktorý chce štadión postaviť sám a
v inej lokalite. Musí sa zapojiť do projektu PPP, ktorý je schválený pre
výstavbu hokejovej haly?

„Ak chce stavať pre majstrovstvá sveta, musí sa zapojiť do projektu PPP.
Musíme sa na neho pozrieť, či má peniaze a či je schopný. Štát mu predsa
tridsať bude dávať na reprezentáciu.“

Daniela Krajanová

Haly, ktoré sa
uživia zo vstupného, nie sú výnimkou

Skúsenosti ukazujú, že stavba športovej haly sa môže za určitých podmienok
zaplatiť bez toho, aby sa siahlo na peniaze daňových poplatníkov.

V Litve postavili pred štyrmi rokmi halu pre dvanásťtisíc divákov. Toľko
ľudí by sa malo zmestiť aj do našej arény. Rozdiel je v tom, že v Litve štát
stavbu haly investorovi nesplácal, poskytol však pozemok. Halu vlastní
investor. O to, aby aréna zarábala, sa má postarať v Litve firma Rubicon
Eventus. Štát má v nej desaťpercentný podiel. Zisk firmy teda závisí od toho,
či sa jej podarí do arény prilákať návštevníkov.

Koncesionár našej haly bude mať aj príjmy z koncertov či zápasov, ale aj
splátky od štátu. Štát tak na seba prevezme časť rizika. Je preto dôležité,
aké vysoké budú štátne splátky a či zohľadnia aj to, že súkromník môže na
hale zarábať. „Až od pomeru príjmov z prevádzkovania haly k splátkam štátu sa
dá usúdiť, či je systém platieb nastavený motivačne, alebo či koncesionár
zorganizuje za rok dva koncerty,“ povedal Ďurana.

Organizovať množstvo výnosných akcií sa darí aréne v Budapešti. Jej
prevádzkovateľ je súkromník a na to, aby hala zarábala, je aj motivovaný. Či
sa mu vráti investícia do haly, závisí len od týchto príjmov. Má však aj
poistku. Za úver, ktorým stavbu financoval, sa zaručila maďarská vláda. Tá na
oplátku halu vlastní.

Tradíciu s väčším zapojením štátu majú napríklad Briti. Štadión v meste
Hull postavil za svoje štát. Prevádzkuje ho firma Stadium Management Company.
Namiesto toho, aby firma platila štátu nájomné, dohodli sa na podieloch zo
zisku. Štát sa významnejšie zapojil do stavby haly aj v Nemecku. Olympijský
štadión v Berlíne, ktorý stál dokopy 242 miliónov eur,
financoval v prevažnej miere štát. Vlastní ho Nemecko a mestský štát Berlín.
Na jeho prevádzku vytvorilo mesto spojenie so súkromníkom.

(dak)

SME,
24. 5. 2008 | Daniela Krajanová

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards