Gréci útočia na banky. Vybrali už desiatky miliárd eur (Finweb)

Banky podnikajú na čiastkových rezervách. Je to nestabilný systém, ktorý sa zrúti, keď ich Európska centrálna banka ako štátny veriteľ poslednej inštancie odstaví od eur, konštatoval pre Finweb 19.6.2015 Juraj Karpiš.

Desiatky miliárd eur vybraných z bankových účtov. Posledné nádeje na dosiahnutie dohody s veriteľmi. A postupná rezignácia bežných Grékov. Tak momentálne vyzerá situácia v kolíske demokracie. Dnes jej hrozí, že doslova o pár dní zbankrotuje.

Gréci preto nenechávajú nič na náhodu a snažia sa zachrániť, čo sa dá. Len od októbra vybrali z účtov viac ako 30 miliárd eur. Krach totiž v plnej sile udrie najmä na bežných obyvateľov. Vláda podľa expertov spustí "vojnovú" ekonomiku a znárodní banky. Ľudia stratia prístup k úsporám a obmedzí sa vývoz kapitálu za hranice. Mohlo by prísť aj k potravinovým prídelom.

Včera sa na poslednú chvíľu snažili s Gréckom dohodnúť ministri financií eurozóny, podľa zdroja HN však ich názory boli príliš rozdielne. "Všetci vedia, že ak dôjde k dohode, bude to nie o päť minút dvanásť, ale päť minút po dvanástej, čo bude až v júli," povedal pre HN Alexander Kazamias, šéf Katedry politológie na britskej Coventry University.

Krajina totiž podľa neho bojuje o prežitie a nemá vyjednávaním čo stratiť.

"Musíme bojovať, hoci je tu riziko návratu k drachme, ktorú si neželám." Takto komentoval aktuálnu situáciu v Grécku štátny zamestnanec Christos Michailidis, ktorý sa zúčastnil na nedávnom proteste proti úsporným opatreniam.

Hoci si návrat k drachme želá len málokto, Grékom sa nechce ani šetriť. V krajine už nikto neverí, že sa politikom podarí odvrátiť bankrot krajiny. Svedčí o tom aj veľký únik vkladov z bánk, ktorý sa za posledné mesiace pohybuje v desiatkach miliárd eur. Nárast výberov vkladov sa pritom geometricky zrýchľuje - tento týždeň len za jeden jediný deň dosiahol 400 miliónov eur.

Rezignovaní Gréci
Bežní Gréci sú rezignovaní a od politikov už neočakávajú žiadnu dohodu. "Sú pripravení aj na bankrot," hovorí pre HN Juraj Buček, futbalový brankár a bývalý slovenský reprezentant, ktorý žije v gréckom meste Xanthi.

Vrie to skôr medzi tamojšou centrálnou bankou a vládou. Tá obvinila vedenie centrálnej banky, že šíri medzi ľuďmi paniku. Práve šéfovia centrálnej banky totiž zverejnili, že od októbra minulého roka do apríla tohto roka zmizlo z účtov bánk až 30 miliárd eur. A odlev pokračuje.

Navyše si guvernér dovolil povedať, že ak sa politici nedohodnú, bude nasledovať odchod Grécka z eurozóny a možno aj z Európskej únie. Tieto slová dohnali Grékov k ešte väčšiemu zúfalstvu. Mnohí z nich húfne investujú napríklad do virtuálnej meny bitcoin, ktorá vôbec nie je bezpečná a už sa na naj veľa investorov popálilo. "Za posledné dva mesiace nákupy bitcoinu z počítačov s gréckou IP adresou stúpli o 124 percent," povedal pre Reuters spoluzakladateľ bitcoinovej burzy Vaultoro.com Joshua Scigala.

Odvrátiť finančný kolaps krajiny sa na včerajšej schôdzke v Luxemburgu snažili ministri financií eurozóny. "Nemyslím si, že sa veriteľom podarí s Grékmi dohodnúť, ale rozhovory budú pokračovať do konca júna," uviedol pre HN zdroj priamo z miesta stretnutia.

Obe strany majú podľa neho záujem sa dohodnúť a vyhnúť sa tak neriadenému bankrotu Atén. Podobný názor majú aj analytici "Dohoda je pravdepodobnejšia ako krach. Neviem, či to bude teraz alebo neskôr," hovorí Juraj Karpiš, analytik INESS.

Ak sa strany dohodnú, dôjde aj k odpisu časti dlhu Grécka. Teda i naša krajina príde o peniaze. "Pôžička Slovenska voči Grécku v pomere k HDP je najvyššia zo všetkých členov eurozóny s výnimkou Malty," dodáva Karpiš.

Kedy Grécko zbankrotuje?
Zatiaľ sa dá iba odhadovať, ako rýchlo po prípadnom krachu rokovaní v Luxemburgu môže prísť grécky bankrot a zavedenie kapitálovej kontroly. Proces bankrotu by sa mohol začať už začiatkom júla, keď Grécko nezaplatí 1,6-miliardovú splátku pre Medzinárodný menový fond.

Grécky premiér Alexis Tsipras už avizoval, že splátku nepošle, ak sa dovtedy nedohodne s veriteľmi. Po nezaplatení splátky sa spustí reťaz opatrení v podobe straty financovania pre grécke banky od Európskej centrálnej banky. Zrýchli sa odlev bankových vkladov a spustí sa kontrola toku kapitálu.
Záchrana gréckych bánk bude záležať na dobrej vôli Európskej centrálnej, ktorá má právomoc vyhodiť Grécko z eurozóny. "Banky podnikajú na čiastkových rezervách. Je to nestabilný systém, ktorý sa zrúti, keď ich Európska centrálna banka ako štátny veriteľ poslednej inštancie odstaví od eur," pripomína Karpiš.

Na druhej strane, Zsolt Darvas, analytik bruselského think-tanku Bruegel, považuje taký scenár za nepravdepodobný. "Ak Grécko nezaplatí splátku Medzinárodnému menovému fondu, nemusí to ovplyvniť rozhodnutie Európskej centrálnej banky a nemusí znamenať okamžitý krach," vysvetľuje pre HN Darvas.

Reálny bankrot Grécka sa môže začať až po 20. júli, kedy majú Gréci vyplatiť 3,8 miliardy eur Európskej centrálnej banke. Ak to neurobia, grécke banky stratia prístup k eurám, nastane ďalší odlev kapitálu a vkladov a banky skrachujú.

Hoci krach krajiny nemusí hneď znamenať prechod na drachmu, bežných Grékov by čakali ťažké časy. Na nejaký čas prestane fungovať bankový systém. Banky sa zavrú, výbery z bankomatov budú limitované zrejme na 300 eur a vláda zavedie aj kapitálové kontroly.

Ak sa krajina vráti k drachme, Gréci si nebudú môcť dovoliť kupovať veci v zahraničí, pretože nová mena bude slabá. Prípadný pokus o znovuzavedenie drachmy by vôbec nebol ľahký. Podľa Karpiša by sa do toho musela zapojiť aj armáda, ktorá by mala kontrolovať hranice, čo je veľmi náročné. "Snaha zaviesť novú menu nemusí byť úspešná a grécka ekonomika by ostala fungovať z veľkej časti na eurách," dodáva analytik.

Jozef Ryník

Finweb, 19.6.2015