INESS - 26.06.2015
Grécky plán narazil na odpor (Finweb)
Súčasný návrh zvýšiť korporátnu daň na 29 percent a ešte aj zvýšiť špeciálnu korporátnu daň považujem za mimoriadne nerozumný, vyjadril sa pre Finweb 25.6.2015 Martin Vlachynský.
Gréci mali včera ťažký deň. Ráno sa premiér Alexis Tsipras stretol s trojkou veriteľov a predniesol im svoje návrhy na riešenie dlhovej krízy. S niektorými bodmi mali veritelia vážny problém. "Nikdy predtým nedošlo k opakovanému odmietaniu takýchto opatrení, a to ani v prípade Írska či Portugalska. Tento postoj naznačuje, že buď nie je záujem o dosiahnutie dohody, alebo sa presadzujú niektoré špecifické záujmy," komentoval Tsipras postoj veriteľov na svojom twitterovom účte.
Privysoká daň pre firmy
Zástupcovia Európskej centrálnej banky, Medzinárodného menového fondu a Európskej komisie mali výhrady najmä k vyššej dani z príjmu pre firmy. Tú Atény navrhujú zvýšiť z 26 na 29 percent. Veritelia ju však chcú nižšiu - na úrovni 28 percent.
Nepáči sa im ani jednorazové 12-percentné zdanenie obchodných transakcií so ziskom prevyšujúcim 500-tisíc eur. Veritelia stále trvajú na zosekaní výnimiek pri DPH najmä pri hoteloch a reštauráciách. Na poli dôchodkov sa predovšetkým Medzinárodnému menovému fondu nepáčilo, že Gréci chcú získavať príjmy zvyšovaním sociálnych odvodov pre zamestnávateľov. Skôr by si predstavovali zosekanie výdavkov na predčasné dôchodky.
Napokon chce trojka reformu dôchodkov spustiť už v júli tohto roka, a nie až na jeho konci, ako to plánovali Atény. Postoj veriteľov podporujú aj experti. "Súčasný návrh zvýšiť korporátnu daň na 29 percent a ešte aj zvýšiť špeciálnu korporátnu daň považujem za mimoriadne nerozumný," hovorí Martin Vlachynský, analytik INESS.
Štedré dôchodky sa osekajú
Grécko urobilo ústupky v dôchodkoch, kde chce vek odchodu na odpočinok v priebehu 25 rokov dvíhať zo 60 na 67 rokov. "Radikálne zlé bolo nastavenie gréckeho dôchodkového systému, ktorý výraznou mierou prispel k súčasnému stavu ich ekonomiky. Na porovnanie, v Grécku išlo v roku 2012 na dôchodky 17,5 percenta HDP, čo bolo najviac v celej EÚ. Na Slovensku to bolo okolo ôsmich až deviatich percent HDP," vysvetľuje Vlachynský.
Slovensko má stanovený strop pre verejný dlh na 60 percent HDP a v minulom roku bol na úrovni 53,6 percenta, takže sme stále v limite. Naopak, grécky dlh je neudržateľný na úrovni 177,1 percenta a bez odpisu je nesplatiteľný.
Jozef Ryník
ocenenia
