Grécke banky môžu rátať s pomocou ECB, aj tak ostanú zatvorené (aké sú scenáre pre Grécko) (Denník N)

Jedinou možnosťou pre Grécko, ako by sa ešte vyhlo bankrotu, je, že by sa v referende odsúhlasila ochota Grékov dohodnúť sa s veriteľmi a veľmi rýchlo by sa dohodol nový záchranný mechanizmus, komentoval vývoj v Grécku pre Denník N 28.6.2015 Martin Vlachynský.

Ak cestujete na dovolenku do Grécka, nespoliehajte sa na bankomatovú kartu. Dôvod rušiť dovolenku zatiaľ nie je.

Grécka vláda je takmer bez peňazí. Do utorka má splatiť 1,54 miliardy eur Medzinárodnému menovému fondu, ďalšie dve miliardy potrebuje na dôchodky, platy úradníkov, sociálne dávky. Peniaze na to jej však chýbajú.

Grécka vláda si cestu k pomoci zahatala sama, pripomeňme posledné udalosti:

    Grécka vláda sa päť mesiacov nevedela s veriteľmi (Medzinárodný menový fond, Európska komisia a Európska centrálna banka) dohodnúť na opatreniach, ktoré by jej uvoľnili cestu k sume 7,2 miliardy eur z druhého balíka gréckej pomoci. (Syriza zvíťazila v gréckych voľbách koncom januára.)
    V sobotu o jednej ráno premiér Alexis Tsipras oznámil, že o opatreniach, ktoré navrhujú veritelia, rozhodnú Gréci v referende 5. júla.
    Veritelia chcú, aby vláda zmrazila platy v štátnej správe a dôchodky, zastavila vyplácanie príspevkov dôchodcom s nízkymi príjmami, rozšírila zoznam tovarov a služieb, ktorým zvýši daň z pridanej hodnoty, a majú aj ďalšie požiadavky.
    Ministri financií eurozóny následne v sobotu odmietli predĺžiť Grékom program pomoci, ten teda v utorok o polnoci skončí. Referendum na poslednú chvíľu všetkých zaskočilo.
    Šéfka MMF Christine Lagardeová povedala, že grécke referendum o novom záchrannom pláne veriteľov bude neplatné, lebo ponuka platí len do 30. júna, keď vyprší terajší program pomoci. To celú situáciu ešte viac komplikuje. (viac aktuálnych informácií v Minúte po minúte)

Bankrot Grécka sa zdá byť teda neodvratný. Otázka znie, kedy k nemu technicky dôjde a či Grécko zostane v eurozóne. Európski politici zatiaľ zdôrazňujú, že „nie“ od euroskupiny neznamená odchod Grécka z eurozóny.

Grécky premiér Alexis Tsipras je už menej láskavý: „Včera nás veritelia vydierali hrozbou, že nás pripravia o hotovosť, teraz nás strašia návalom ľudí na banky,“ povedal Tsipras vo svojom prejave v parlamente, ktorý v sobotu v noci odsúhlasil grécke referendum.

Čo sa stane v pondelok

Grécke banky zostanú v pondelok zatvorené, hoci Európska centrálna banka zatiaľ potvrdila ďalšie pôžičky gréckym bankám. Z jej strany išlo tiež o niečo ako program pomoci, bez ktorého by grécke banky nemali dosť peňazí.

Posledné stanovisko ECB z nedele popoludní hovorilo, že zatiaľ sa finančné linky pre grécke banky nepretrhnú.

“Rada guvernérov je pripravená kedykoľvek toto rozhodnutie zmeniť,” píše ECB v stanovisku. (Aktualizované v nedeľu o 15:20)

Stanovisko ECB sa zrejme extra rýchlo nezmení. “V tomto štádiu neočakávame ďalší komentár k rozhodnutiu Rady guvernérov,” odpísali nám z banky. Otázne je, do akej miery bude extra financovanie gréckym bankám stačiť. Zostane totiž na pôvodnej úrovni, čiže sa nenavýši, čo by mohli grécke banky potrebovať.

Gréci si len túto sobotu, keď boli banky zatvorené, vybrali z bankomatov asi 600 miliónov eur. V mnohých bankomatoch došla hotovosť, dá sa tiež predpokladať, že banky do bankomatov doplnili menej bankoviek ako obvykle.

Už pred víkendom nebolo otázkou, či ostanú niektoré alebo všetky banky zatvorené, ale či a na ako dlho ich nechá vláda zavrieť aj príkazom. V každom prípade musí grécka vláda zaviesť kontrolu kapitálu, inak nebude môcť nechať banky otvoriť ani napríklad po týždni. Tak sa aj stalo. Banky budú zavreté do 6. júla, denný výber je pre Grékov povolený do výšky 60 eur, karty vydané v zahraničí nemajú žiadne obmedzenia.

Kontrola kapitálu v zásade znamená, že sa povie, kto si koľko môže maximálne vybrať a či sa povolia prevody do zahraničia. Grécko na to vyzvali aj európski ministri financií. To by pomohlo zabrániť bankrotu bánk, zabránilo by to neriadeným výberom vkladov.

Ale tak, ako banky nemôžu byť zatvorené dlho, ani toto opatrenie nemôže byť dlhodobé, podporilo by to len paniku medzi bežnými Grékmi.

Dá sa však očakávať, že politici – vrátane tých európskych – sa budú snažiť situáciu upokojovať, a bude sa čakať, ako dopadne nedeľňajšie referendum.

Čo sa bude diať v utorok

Grécky minister financií Janis Varufakis v nedeľu odmietol úvahy o zavedení kontroly pohybu kapitálu. Neskôr sa objavili informácie, že grécka vláda navečer mimoriadne zasadne a bude sa zaoberať práve možnosťou zatvoriť v pondelok banky a nastoliť jasne stanovené limity pre výbery z bankomatov či iný pohyb kapitálu.

Šéf banky Piraeus však po zasadnutí Rady pre finančnú stabilitu informoval, že banky v pondelok neotvoria. BBC ho cituje s tým, že zasadnutie vlády to už má len potvrdiť a informovať o tom verejnosť.

V utorok je posledný termín, keď má Grécko zaplatiť 1,54 miliardy eur Medzinárodnému menovému fondu (MMF). Ak nezaplatí, okamžite sa ešte nič nestane. Ak nerátame ďalší zlý signál. MMF vo všeobecnosti čaká asi mesiac, kým dlžník splátku uhradí. Ak ju nezaplatí, technicky sa to berie tak, že je v omeškaní s platbou. Dlhšie meškanie je už problém.

Väčší problém pre grécku vládu je, ako dajú dokopy 2,2 miliardy, aby mali na platy zamestnancov v štátnej správe, dôchodky aj sociálne dávky. Platy a dôchodky sa možno budú krátiť, pretože Grécko si na trhu nevie požičať peniaze.

Už v júli musí splatiť ďalších sedem miliárd eur: pol miliardy MMF a asi 6,5 miliardy držiteľom gréckych štátnych dlhopisov (má ich vo veľkej miere ECB).
Čo sa stane o týždeň v pondelok po referende

Bude to závisieť od jeho výsledku. „Jedinou možnosťou pre Grécko, ako by sa ešte vyhlo bankrotu, je, že by sa v referende odsúhlasila ochota Grékov dohodnúť sa s veriteľmi a veľmi rýchlo by sa dohodol nový záchranný mechanizmus,“ hovorí analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský. ECB by obnovila pôžičky gréckym bankám. Grécko pri tomto scenári zostáva v eurozóne.

Ak Gréci povedia v referende „nie“ opatreniam vlády, Grécko sa nevyhne odchodu z eurozóny a dá sa hovoriť aj o jeho bankrote. „Hlavným spúšťačom problémov je, keď ľudia vyberajú peniaze z bánk. Následná reťaz udalostí vedie k tomu, že banky nevedia fungovať s vlastnou menou,“ hovorí analytik Tatra banky Juraj Valachy.

Bankrot by pre Grécko znamenal paradoxne uťahovanie opaskov a zníženie životnej úrovne domáceho obyvateľstva. Grécko by sa vrátilo k drachme a nevyhlo by sa jej prudkej devalvácii.

Podľa Vlachynského nie je vylúčené ani to, že by grécka ekonomika používala paralelne drachmu aj euro.

Čo to znamená pre nás

Stanislav Macko, prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr, odporúča turistom, aby si v každom prípade brali na dovolenku do Grécka hotovosť. Hovorí, že nie je prečo obávať sa cestovať do Grécka, aj keby krajina zbankrotovala. „Hotelieri, majitelia reštaurácií aj taverny budú žiť ďalej, lebo tí žijú z cestovného ruchu,“ dodal Macko.

Oliver Kluch z cestovnej kancelárie Koala Tours súhlasí. Upozorňuje, že väčšina klientov má aj tak v Grécku objednaný all inclusive zájazd. Myslí si tiež, že opätovné zavedenie drachmy v Grécku by bolo dobrou správou pre turistov, pretože by dovolenky v tejto destinácii mohla pôvodná grécka mena zlacniť.

Aj prípadné demonštrácie obyvateľov Grécka sa očakávajú skôr vo veľkých mestách ako prímorských strediskách.

Koľko by stál grécky bankrot Slovensko? Ak by Gréci nevrátili už ani euro, stálo by nás to priamo asi 1,7 miliardy eur. Najviac by nás stála naša záruka za pôžičku Grécku z eurovalu, už je to zarátané v našom dlhu.

Nepriame dôsledky sa teraz odhadujú iba ťažko. V takejto situácii, ako je Grécko, nebol zatiaľ žiadny člen eurozóny.

Marianna Onuferová, Daniela Krajanová

Denník N, 28.6.2015