Nočná mora Grékov sa stáva realitou. Krajina sa bude musieť zbaviť eura (Aktuality.sk)

Grécka vláda si nateraz minula všetky tromfy, zhrnulpre Aktuality.sk 30.6.2015 Martin Vlachynský.

Grécko sa v eurozóne pravdepodobne neudrží, pokiaľ tamojší obyvatelia odmietnu v referende požiadavky veriteľov. Zhoduje sa na tom väčšina analytikov.

„Návrat k drachme je takmer istý, keďže v eure bez pomoci nedokážu fungovať ani deň,“ vyhlásil analytik spoločnosti Capital Markets Lukáš Lóci.

Podľa neho je grécka vláda už v koncoch. Chce sa zbaviť zodpovednosti a preniesť ju na obyvateľov Grécka prostredníctvom referenda. Aby sami rozhodli, či sú ochotní pristúpiť na podmienky veriteľov.
Cyperský scenár

„Grécka vláda si nateraz minula všetky tromfy,“ zhrnul situáciu analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský. Možné sú už len dva scenáre - rýchla a rozsiahla pomoc zo strany veriteľov alebo rovnako rýchly odchod Grécka z eurozóny.

„Ekonomický život sa v krajine zastavil, takže odpoveď sa dozvieme veľmi rýchlo,“ pokračoval.

Ako analytici poukázali, od pondelka sa na Peloponézkom poloostrove opakuje situácia, v ktorej bol Cyprus pred dvoma rokmi. Vďaka kontrole toku kapitálu tak máme v eurozóne dve eurá - normálne a grécke. V tejto situácii bol Cyprus v roku 2013. Nakoniec v eurozóne zostal.

„Grécko by preto muselo rýchlo a kompletne kapitulovať pred všetkými požiadavkami veriteľov, a tí by zase museli nájsť politickú vôľu na ďalší veľký a hlavne rýchly balík pomoci,“ vysvetlil Vlachynský.

Gréci bez pomoci nezostanú

Okrem 5. júla, kedy budú známe výsledky referenda, bude dôležitý aj termín 20. júl. „Medzinárodný menový fond povolil odloženie splatnosti dlhu o 20 dní, a preto práve vtedy by malo dôjsť zo strany Grécka k opusteniu eurozóny,“ dodal Lóci.

Na druhej strane odborníci nepredpokladajú, že by veritelia nechali Atény napospas osudu pri prechode na drachmu. „Neviem si predstaviť, že by si veritelia kompletne nad Gréckom umyli ruky a ponechali ho jeho vlastnému osudu. To by nedopustilo ani USA,“ uviedol ekonóm finančnej skupiny Roklen Lukáš Kovanda.

Krajina je totiž veľmi významná z geostrategického hľadiska. „Nakoľko by sa tam mohol štát rozvrátiť a stal by sa nevyspytateľným jazýčkom na váhach geopolitickej šachovnice,“ doplnil Kovanda.
Minimálne dopady na Slovensko

Ekonómovia upokojujú, že grécky bankrot by nemal mať veľké negatívne dopady na ekonomiky zvyšných štátov eurozóny. Tamojšia ekonomika predstavuje len 2 percentá z celkového hospodárstva krajín platiacich spoločnou menou.

„Globálna depresia, ktorá nastala po páde banky Lehman Brothers v roku 2008, by sa nemala opakovať. Ekonomika Slovenska a ani Česka by namala byť citeľne zasiahnutá,“ dodal Kovanda.

V súčasnosti Grécko dlhuje štátom a verejným inštitúciám približne 240 miliárd eur. Táto čiastka je kombináciou úverov od členských štátov eurozóny, Medzinárodného menového fondu a zahrňuje taktiež grécke dlhopisy, ktoré nakúpila Európska centrálna banka.

Súkromní veritelia momentálne držia dlhopisy za zhruba 40 miliárd eur. Táto čiastka však bola pred rokom 2012 vyššia ako 100 miliárd eur. Tamojšia vláda taktiež dlhuje svojim bankám 15 miliárd eur v podobe krátkodobých dlhopisov.

Martin Odkladal

Aktuality.sk, 30.6.2015