500 korún mesačne (SME)

Ľahkosť, s akou niektorí politici pristupujú
k zmenám v dôchodkovom zabezpečení, je zarážajúca. Jedným z ukážkových
príkladov je výrok poslanca Haleckého o zvyšovaní dôchodkov. Tvrdí, že: „Musíme
ich dostať aspoň na úroveň 50 percent priemernej mzdy“.

Na konci minulého roka dosiahol priemerný dôchodok 44%
priemernej mzdy. Treba sa však zamyslieť aj nad zmysluplnosťou tohto
porovnávania. Dôchodca dostáva dôchodok v čistom na ruku a neplatí
z neho žiadne poistenie ani dane. Rozumnejšie by teda bolo porovnávať
dôchodok s čistou priemernou mzdou. Vtedy sa dostaneme na 56%. Je to veľa
alebo málo?

Ťažko povedať. Inak sa žije s priemerným dôchodkom
v Bratislave a inak sa žije povedzme vo Vrútkach. O to
nepochopiteľnejšie je stanovovanie celoplošných kritérií, ako je spomínaných
50%. Samotný výrok pritom naznačuje nutnosť - musíme. Akoby žiadaný stav bol
jediný objektívne správny. Treba si však položiť aj otázku, ktorú obzvlášť
politici neradi počujú. Koľko by nás to stálo?

Šesťtisíc ročne

Ak by mali mať súčasní dôchodcovia dôchodky na úrovni 50% z priemernej
mzdy už dnes, na konci minulého roka by nebol priemerný dôchodok 8 885 Sk,
ale 10 078 Sk. Bol by tak o 13% vyšší oproti súčasnému stavu. Inými
slovami, pracujúci by na odvodoch museli odviesť zhruba o 14 mld. Sk viac,
ako minulý rok odviedli. Na každého pracujúceho to znamená 6 tisíc korún ročne.
Halecký nám teda hovorí, že nielen on, ale každý zamestnanec a pracujúci
občan „musí“ zvýšiť svoj príspevok súčasným dôchodcom „aspoň“ o 500 korún
mesačne. Tých 4 587 Sk, ktoré dnes na dôchodkové poistenie človek
s priemernou mzdou platí, je teda podľa Haleckého málo.

Ostať však pri „jednoročnej“ analýze by bolo veľmi
krátkozraké. Ak sa pozrieme do budúcnosti, zistíme, že Haleckého návrh je prskavkou,
ktorá sa čoskoro zmení na časovanú bombu hromadného ničenia. Dnes prispievajú
na dôchodok jedného dôchodcu v priemere dvaja pracujúci. O 40 rokov
to však už bude pomer jedna k jednej. Ak budú dôchodky naďalej financované
súčasnou formou odvodov zo mzdy, bude to znamenať, že v priemere každý
pracujúci človek bude musieť zo svojej mzdy uživiť seba, svoje deti
a dôchodcu. Táto úvaha nezahŕňa vplyv druhého piliera, ktorý tieto dopady
čiastočne eliminuje. Závislosť na jednom pracujúcom bude však určite platiť pre
tých dôchodcov, ktorí do druhého piliera nevstúpia. Ak sa teda podarí uplatniť
Haleckého návrh, polovica hrubej mzdy (!) pracujúceho bude použitá na výplatu
dôchodkov.

Kto by bol ochotný?

Historicky bola starostlivosť o starších vždy úlohou
mladšej generácie. V minulom storočí však došlo k zásadnej zmene,
ktorá rozbila rodinné väzby vo vzťahu generácií. Dnes podporujú pracujúci
dôchodcov, ktorých v živote nevideli. A na tento fakt by nemali
zabúdať všetci, tí, ktorí by v budúcnosti chceli poberať 50% dôchodky.
Mali by sa spýtať sami seba: Boli by ste dnes ochotní platiť 50% svojej hrubej
mzdy na dôchodky vašich otcov, ktorí sú dnes dôchodcami? Respektíve, myslíte
si, že budúce generácie budú ochotné dávať polovicu svojich príjmov na vaše
dôchodky?

Diskusia o 50% dôchodkoch sa totiž len okrajovo dotýka
súčasných dôchodcov. Kvôli tomu, že prvý pilier je mechanizmus, ktorý vytvára
záväzky na 40 rokov dopredu, má každá zmena prijatá dnes vďaka prebiehajúcim
demografickým zmenám omnoho väčšie dopady v budúcnosti. A problém
výšky súčasných dôchodkov sa dá riešiť aj inak, napríklad zvýšením kúpnej sily
dôchodkov. Jedna možnosť je poruke – zníženie DPH, ktoré umožňuje vysoký rast daňových
príjmov vďaka rastu ekonomiky. To by sa ale súčasná vláda musela uskromniť
v rozšafnom hospodárení. Veď len tento rok vzrástli výdavky rozpočtu
o 31 mld. Sk – dvakrát toľko ako by bolo potrebné na doplatenie dôchodkov
do 50%.

Radovan Ďurana

INESS

SME, 28.
5. 2008

Ak sa Vám článok páčil, hlasujte zaň na , prípadne dajte o ňom vedieť Vašim známym.