Gréci vôbec nie sú za vodou. Budúcnosť krajiny ostáva čierna (Aktualne.sk)

Ako povedal k situácii v Grécku 24.7.2015 Martin Vlachynský, zlepšenie trhu práce, zníženie byrokracie a zefektívnenie súdnictva sú síce chvályhodné plány, ale ich reálne zavedenie môže trvať roky.

Ratingová agentúra Standard & Poor's (S&P) síce v utorok zvýšila rating Grécka na CCC+, no ešte nie je dôvod na radosť.

Pre krajinu to znamená, že jej dlhopisy sú naďalej rizikové. Pozitívom je, že toto zvýšenie oddialilo to najhoršie – odchod z eurozóny.

„Vyzerá to tak, že aktuálne je otázka grexitu na istý čas v úzadí, keďže aj medzinárodná ratingová agentúra S&P zlepšila rating krajiny,“ vysvetľuje analytička Poštovej banky Dominika Ondrová.

Ako dodáva, agentúra sa opierala o svoje hodnotenie situácie v krajine –  bankrot Grécka v období najbližších šesť až dvanásť mesiacov nepovažuje za neodvrátiteľný.

Obyvatelia južanskej krajiny však naďalej chcú platiť eurom, tak možno očakávať, že aj v najhoršom prípade sa urobia kroky, aby Grécko odísť nemuselo. Pozitívne svetlo vrhli na Grécko aj údaje o verejnom dlhu.
Dlhy majú naďalej

Podľa údajov Eurostatu sa dlh v prvom kvartáli znížil na 168,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), no stále zostáva najvyšší v EÚ. Išlo však o najlepší pokles v rámci celej únie od posledného štvrťroka 2014, keď grécky dlh padol o vyše osem percent z 177,1 percenta HDP.

K ďalšiemu znižovaniu by mohli pomôcť aj niektoré (napríklad daňové) reformy, no napriek všetky snahe, pôjde o priveľmi dlhú dobu. Navyše, môže ísť o dvojsečnú zbraň.

„Zvyšovanie daní, najmä DPH, sotva pomôže splácať gigantický dlh, skôr bude len ďalšou ranou pre ekonomiku v šesťročnej depresii,“ varuje analytik INESS Martin Vlachynský.

Grécko má však dlhy aj voči veriteľom. V utorok zaplatilo záväzky v hodnote 4,2 miliardy eur Európskej centrálnej banke (ECB).

Aj v tomto prípade ešte nie je dôvod na radosť – Gréci sa ani zďaleka tak nevzchopili, aby mohli začať splácať podlžnosti veriteľom.

„Gréci zaplatili v uplynulých dňoch splátky len vďaka tomu, že na ne dostali pár dní pred tým ďalší úver. Ekonomická budúcnosť krajiny ostáva naďalej veľmi čierna,“ dodáva Vlachynský. Čierne prognózy o Grécku prinášajú aj zahraničné banky.
Pomalší motor ekonomiky

Grécka Alpha Bank vo svojej štúdii tvrdí, že motorom gréckej ekonomiky by mala byť domáca spotreba.

Do karát jej majú hrať nižšie ceny, zvýšenie disponibilného príjmu domácností a služby, konkrétne turizmus.

Spotreba ťahala ekonomiku v prvom štvrťroku 2015 a medziročne vzrástla o 1,6 percenta. Tá ide ruka v ruke so spotrebiteľskou náladou viac míňať. Optimizmus gréckej banky sa však bije s prognózou analytického portálu Trading Economics.

Trading Economics na základe údajov z Eurostatu očakáva klesajúcu spotrebiteľskú náladu. Už len súčasný index záporných -46,8 spadá do relácie -100 až 0, čo znamená veľmi negatívnu spotrebiteľskú náladu, nula predstavuje neutrálnu a následne rastie až po číslo 100.

Podľa prognóz klesne v treťom štvrťroku 2015 na -49,3, v závere roka na -53,52 a v prvom štvrťroku 2016 index spadne až na -58,94.
K lepšiemu možno až o rok

Vzchopiť by sa mala až potom. Rovnako klesajúcu krivku by mal sledovať aj disponibilný príjem spotrebiteľov. Gréci tak budú kupovať menej a navyše budú mať menej a v peňaženkách. Spotrebu obmedzí aj zvýšenie daní. Odrazí sa to aj na ich životnej úrovni.

Ako uvádza analytička Poštovej banky Dominika Ondrová, v roku 2009 predstavoval v Grécku ukazovateľ osobnej spotreby – HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily – 94 percent priemeru EÚ. O rok na to klesol na 87 percent, v roku 2011 až na 80, v uplynulom roku už len 72 percent priemeru únie. Pokles životnej úrovne by mal pokračovať.

„Bez toho, aby Grécko vyriešilo problémy, s ktorými už dlho bojuje, možno len veľmi ťažko očakávať nárast životnej úrovne v krajine,“ dodáva Ondrová.
Malá a uzavretá

Ružovú budúcnosť nemá ani trh práce – hoci parlament schválil reformy, podľa prognózy OECD sa nezamestnanosť zníži až v roku 2016. Nebude to však žiaden radikálny skok k lepšiemu.

Ako uvádza ekonomický think-tank Centre for European Policy Studies (CEPS), Grécko je výnimočný prípad malej a takmer uzavretej ekonomiky. Jej orientácia na export je teda minimálna (naopak, napríklad Slovensko predstavuje veľmi otvorenú ekonomiku).

Podľa CEPS predstavuje grécky export 30 percent HDP, no za väčšinu toho môže ropa a globálna lodná preprava – obidve však do domáceho rozpočtu dávajú len malú čiastku. Ropu navyše Grécko nevyrába, iba prepravuje. Pomôcť môže aj turizmus, ktorý je v Grécku veľmi silný. No nie dostatočne.

„Nepochybne, turizmus je dôležitý pre grécku ekonomiku a keď pozeráme na určité ukazovatele, vyzerá, že rastie. No na záchranu to nemusí stačiť,“ píše sa v štúdii CEPS.

Vlastnými silami Grécko svoj gigantický nezvládne – aj preto sa nastolila myšlienka odpisu dlhu.
Odpísať či neodpísať?

Práve ECB na čele s guvernérom Mariom Draghim sa pripojila k stanovisku Medzinárodného menového fondu (MMF), podľa ktorého bude treba časť dlhov odpísať. Grécky dlh jednoducho nesplatiteľný.

„Chystajúci sa balík pomoci vo výške 86 miliárd eur síce poskytne krajine čas, ale viac ako 300-miliardový dlh je nezvládnuteľný. Bez jeho odpisu sa krajina nepohne z miesta,“ vysvetľuje analytik Vlachynský.

Podobný názor majú aj v zahraničí – ekonóm banky Commerzbank v Londýne Peter Dixon uviedol pre Bloomberg, že bez nejakého spôsobu odpisu dlhu nebude žiaden balíček nikdy dosť veľký.

„Tlačiť ďalšie pôžičky do krajiny, ktorá si ich nemôže dovoliť splatiť korešponduje s Einsteinovou definíciou šialenstva – robiť rovnakú vec dokola a čakať rôzne výsledky,“ hovorí Dixon.

S nevyhnutnosťou odpisu súhlasí aj Alan McQuaid, hlavný ekonóm Merrion Capital Group v Dubline, podľa ktorého túto situáciu chápe väčšina ľudí okrem Nemecka. V jednom sa však aj umiernené krajiny zhodnú s Nemeckom – grécke banky nemajú na ružiach ustlané.
Nedôveryhodné banky

Aj keď sa banky v Grécku otvorili a ECB sľúbila ďalšie navýšenie, ani zďaleka nie sú z najhoršieho vonku.

„Došlo k vážnemu naštrbeniu dôvery v grécky bankový systém," hovorí ekonóm špecializovaný na svetovú ekonomiku a medzinárodné vzťahy Tomáš Dudáš z Paneurópskej vysokej školy.

Ako dodáva, naštrbenie bolo jasne viditeľné už v posledných týždňoch pred zatvorením bánk. Občania vtedy vybrali miliardy eur a množstvo peňazí v obehu len vtedy narástlo o päť miliárd eur.

„Znovuzískanie stratenej dôvery môže trvať dlhé mesiace, keďže ide o veľmi delikátnu komoditu, ktorá sa ľahko stráca ale ťažko nadobúda naspäť,“ dodáva Dudáš.
Deštrukcia

Zlé časy prognózuje aj jedna z najstarších finančných inštitúcií JPMorgan v štúdii vydanej v piatok. Grécko totiž už dlhé roky trápia tzv. zlé úvery. Kapitálová kontrola ich rast na chvíľu zastavila, no i tak predstavujú 36 percent úverov. V roku 2007 ich grécky bankový systém mal len 4,6 percent.

„Posledné tri týždne gréckemu podnikovému sektoru rozhodne nepomohli, možno preto očakávať, že podiel zlých úverov v nasledujúcich týždňoch/mesiacoch ešte ďalej porastie,“ dopĺňa Dudáš.

Podľa najhoršieho možného scenáru JPMorgan ich rast môže dosiahnuť až 45 percent, čo by viedlo k totálnej deštrukcii bankového systému. Banky preto potrebujú prejsť cez sito.

„Dôležitou úlohou pre ďalšie obdobie je preto zhodnotenie reálneho stavu najdôležitejších gréckych bánk s tým, že by sa oddelili životaschopné, ktorým by sa pomohlo, od tých, ktoré sa nedajú zachrániť,“ vysvetľuje ekonóm Dudáš. Ani to však nie je otázka pár dní.
Potrvá to dlho

Grécko čakajú ťažké časy a pozitívna eufória z reforiem ešte neznamená, že ihneď začnú fungovať.

Aj podľa analytičky Ondrovej vyžadujú reformy čas a nemožno očakávať okamžité výsledky.

„Zlepšenie trhu práce, zníženie byrokracie a zefektívnenie súdnictva sú síce chvályhodné plány, ale ich reálne zavedenie môže trvať roky,“ dodáva analytik INESS Vlachynský.

Radovan Kopečný

Aktualne.sk, 24.7.2015