Vyššia minimálna mzda? Ľudí začínajú nahrádzať stroje (Aktuality.sk)

Príkladom nahrádzania ľudskej práce robotmi môžu byť prevádzky rýchleho občerstvenia vo Francúzsku, kde už často namiesto predavačov za pultmi nájdete jednoduché automaty s dotykovými displejmi, alebo samoobslužné pokladne v hypermarketoch už aj na Slovensku, upozornil 19.8.2015 pre portál aktuality.sk Róbert Chovanculiak.

 Profesie s nízkou kvalifikáciou už začínajú nahrádzať stroje. Prispieva k tomu aj zvyšovanie minimálnej mzdy

Vo fastfoode vás obslúži kiosk, v hoteli vás ubytuje robotická recepčná a aj v hypermarkete nezaplatíte pokladníkovi, ale stroju. Scéna ako zo sci-fi filmu sa však pomaly stáva realitou. Americký denník Wall Street Journal poukazuje na to, že za to môže aj zvyšovanie minimálnych miezd.
Pridrahí zamestnanci

Prezident Barack Obama žiada zvýšenie minimálnej mzdy v celých USA zo 7,25 dolára na 10,10 dolára za hodinu. Ľavicoví politici v niektorých štátoch túto mzdu vyhnali až k 15 dolárom. Fastfoodový reťazec Wendy's však upozorňuje na to, že na túto sociálnu výhodu doplatia najmä tí, ktorým mala pomôcť. Uvažuje preto o nahradení predavačov strojmi.

Šéf Wendy's Emil Brolick pre WSJ povedal, že budú skúmať hlavne možnosti zníženia počtu personálu, skrátenie odpracovaného počtu hodín a ďalších úspor.

„Viem, že sú ľudia, ktorí si naivne myslia, že tieto mzdy možno jednoducho preniesť do rastu cien. Nemyslím ale, že tomu verí naša obvyklá franšíza,“ uviedol šéf hamburgerového reťazca.
Rast nezamestnanosti

Zvyšovanie minimálnej mzdy je témou 21. storočia. V niektorých krajinách neexistuje vôbec, niekde má symbolickú výšku a niektoré krajiny ju stále zvyšujú. Nedá sa preto povedať, či je minimálna mzda zlo, alebo naopak, pomáha zamestnancom.

Najčastejším argumentom proti minimálnej mzde je zvyšovanie nezamestnanosti. Podnikatelia jednoducho neradi zamestnávajú drahých ľudí. Obhajcovia zase poukazujú na to, že vyššia nezamestnanosť nehrozí, ale zamestnanci majú väčšiu istotu.

„Neplatí, že minimálna mzda automaticky vedie k nárastu nezamestnanosti. Empirické výskumy v prípade mierneho zvýšenia minimálnej mzdy dokazujú opak,“ hovorí analytik z Inštitútu medzinárodných vzťahov v Prahe Tomáš Profant.

Podľa neho minimálnej mzde vďačíme aj za nižšiu fluktuáciu. Zamestnanci sa napríklad menej ulievajú, takže sú produktívnejší, menej sú vyhadzovaní z práce a menej z nej odchádzajú, takže sú nižšie náklady na prijímanie a prepúšťanie zamestnancov.
Budúcnosť je teraz

Zamestnávateľ sa však môže rozhodnúť človeka vyhodiť a nahradiť ho strojom. A nie je to žiadna ďaleká budúcnosť, ale realita. Robot aj dnes nahradí človeka tam, kde by sme si to ešte pred pár rokmi ani nevedeli predstaviť.

„Príkladom nahrádzania ľudskej práce robotmi môžu byť prevádzky rýchleho občerstvenia vo Francúzsku, kde už často namiesto predavačov za pultmi nájdete jednoduché automaty s dotykovými displejmi, alebo samoobslužné pokladne v hypermarketoch už aj na Slovensku,“ upozorňuje analytik INESS Róbert Chovanculiak.

Podľa Profanta však môže proti masívnej robotizácii zasiahnuť aj štát.

„Robotizácia nie je prirodzený jav, ale niečo, čo môžu občania demokraticky regulovať. V prípade, že dôjde k protestom proti nahradeniu zamestnancov vo fastfoode strojmi, vláda môže reagovať na túto politickú požiadavku demokratickým opatrením, ktoré bude využívanie práce strojov regulovať,“ vysvetľuje analytik.

Kto príde o prácu?

„Robotmi sú najviac ohrozené nízkokvalifikované manuálne práce. Tieto už do veľkej miery robotizované sú. V prípade masívnej robotizácie by zrejme došlo k vzniku nových sektorov pre takto nahradených ľudí,“ myslí si analytik Tomáš Profant.

Výskumníci z Oxfordu tvrdia, že až 45 percent amerických pracovných miest dokážu v najbližších dvadsiatich rokoch nahradiť stroje. Žiadna profesia nie je v bezpečí. Agentúra Reuters nedávno oznámila, že testuje robotov na písanie krátkych správ.

Autori štúdie uvádzajú, že prevzatie súčasných zamestnaní prebehne v dvoch fázach. Najprv počítače začnú nahrádzať ľudí v obzvlášť zraniteľných oblastiach, akými sú doprava, logistika či administratívna podpora.

V prvej fáze môžu prísť o prácu aj zamestnanci služieb, obchodu a stavebníctva. Strojárstvo, v ktorom je výroba značne automatizovaná už v súčasnosti, by mohlo stratu pracovných miest spomaliť.

Druhou fázou by mal byť nástup novej výpočtovej techniky s umelou inteligenciou. To by mohlo ohroziť pracovné miesta v oblasti riadenia, vedy, techniky a umenia.

Ivana Sladkovská

Aktuality.sk, 19.8.2015