INESS - 23.09.2015
Víťazom predčasných volieb v Grécku je Brusel a veritelia (Hospodárske noviny)
Grécka vláda musí svoju ekonomiku zbaviť ilúzie z rokov 2000 až 2007, keď si Gréci mylne mysleli, že krajina rapídne bohatne a že to tak bude na veky, uzavrel pre Hospodárske noviny 21.9.2015 Martin Vlachynský.
Volebné miestnosti sa v Grécku otvorili už po tretíkrát v tomto roku. Januárové voľby, ktoré do premiérskeho kresla posadili Alexisa Tsiprasa, a júlové referendum, v ktorom Gréci povedali nie úsporným opatreniam, dopĺňajú ďalšie predčasné voľby. Tu sú otázky a odpovede, ktoré by ste o nich mali vedieť.
Prečo šli Gréci opäť k urnám?
Ešte len v januári sa na čelo krajiny dostal šéf ľavicovej strany Syriza Alexis Tsipras. Od začiatku vystupoval nekompromisne, keď sa bez kravaty snažil v Bruseli vyjednať lepšie podmienky splácania dlhu a ostro vystupoval proti veľkým škrtom. Avšak v hodine dvanástej, keď Grécko stálo na pokraji bankrotu, sa s veriteľmi dohodol na treťom záchrannom balíku vo výške 86 miliárd eur. A podmienky, ktoré bude musieť krajina splniť, nie sú o nič ľahšie. Zefektívnenie daňového systému, reforma dôchodkového systému či zníženie verejných výdavkov sú súčasťou dohody. Po celonočnej debate dohodu síce parlament odobril, ale viac ako 40 členov Syrizy hlasovalo proti alebo sa zdržalo. Tsiprasa tak podržali iba tri opozičné strany a v podstate stratil svoju parlamentnú väčšinu. "Rezignujem, pretože som vyčerpal mandát, ktorý mi v januári dala verejnosť. Teraz sa musíte vy rozhodnúť, či ste svojím výberom spravili dobre," odkázal Tsipras voličom s tým, že je na nich posúdiť, či jeho vláda ukázala dostatok odvahy pri vyjednávaní s veriteľmi a či finančná pomoc naozaj pomôže Grécku spamätať sa.
Kto zvádzal najväčší súboj?
Po augustovom ohlásení predčasných volieb nikto nepochyboval, že do premiérskeho kresla sa Alexis Tsipras vráti. A to ešte v silnejšej a stabilnejšej pozícii. Za posledné dni však jeho popularita začala klesať. A naopak stúpať obľúbenosť predsedu strany Nová demokracia Evangelosa Meimarakisa. Ten sa na čelo opozičnej strany dostal ešte len v júli tohto roka po odstúpení Antonisa Samarasa. Napriek tomu sa však stihol ukázať ako politik, ktorý dokáže zaujať. V politike pôsobí dlhé roky a práve jeho spojitosť s predošlými garnitúrami využíva Tsipras ako protiargument. Posledné predvolebné prieskumy však hovorili nejasne, keďže nemali jasného favorita. "Strany idú do volieb bok po boku. Rozdiel, ktorý ich v prieskumoch delí, je malý a nehovorí nič," povedal pred voľbami politický analytik John Loulis. Bolo tak zrejmé, že o väčšinu v parlamente sa pobijú práve Syriza a Nová demokracia, ostatné strany viac či menej avizovali, že sa v prípade potreby pridajú k víťazovi. Na 151 jednofarebných kresiel v 300-člennom parlamente to totiž nevyzeralo.
S čím sa bude musieť nový premiér porátať?
Novú vládu nečaká ľahká úloha. Grécko je krajina, v ktorej nezamestnanosť rastie do rekordných čísel. Predpoklad na budúci rok hovorí o 26,7 percenta ľudí bez práce. Okrem toho ho sužuje aj rozvrátený bankový systém. Podľa analytikov bude práve rekapitalizácia bánk nevyhnutným krokom novej vlády, pretože každý pokračujúci deň kapitálových kontrol poškodzuje ekonomiku. V rámci záchranného balíka od veriteľov Grécko na to dostalo 25 miliárd eur. K tomu všetkému však nová vláda bude čeliť tlaku medzinárodných veriteľov, aby dodržala podmienky stanovené tretím záchranným balíčkom. Dá sa preto očakávať, že reformy budú šité takou horúcou ihlou, ako rýchlo budú do ohňa prikladať veritelia. "Grécka vláda musí svoju ekonomiku zbaviť ilúzie z rokov 2000 až 2007, keď si Gréci mylne mysleli, že krajina rapídne bohatne a že to tak bude na veky," povedal analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský.
Ako môžu voľby ovplyvniť vzťah s veriteľmi?
Ide o prvé voľby v krajine od podpisu prvého záchranného balíka v roku 2010, keď ani jeden z hlavných favoritov nebojuje o voliča protiúspornou agendou. Inými slovami, ktokoľvek vyhrá, Grécko sa bude snažiť o dodržiavanie domácich úloh, ktoré mu nadelili veritelia. K veľkým zmenám v nastavenom kurze pravdepodobne nedôjde. "Očakávam, že nová vláda sa pokúsi dodržať všetko, k čomu sa zaviazala, plniť bod za bodom a dúfať, že veritelia, keď uvidia progres, ako odplatu odpustia Grécku časť dlhu," vysvetľuje ekonóm Moody's Analytics Tomáš Holinka s tým, že skôr než o dva roky žiadne odpustenie dlhu nevidí reálne. Navyše už v auguste šéf pracovnej skupiny Euroskupiny Thomas Wieser povedal, že predčasné voľby nezmenia tretí záchranný balík pre Grécko. "Tento krok sme skutočne očakávali a mnohí ľudia ho aj požadovali, aby sa vyjasnila štruktúra gréckej vlády. Na októbrovom stretnutí budeme rokovať o prípadnom znížení dlhovej záťaže," uviedol Thomas Wieser.
Ako by mohla nová vláda nakopnúť grécku ekonomiku?
Podľa odhadov ekonómov agentúry Bloomberg do konca roka klesne HDP krajiny o 1,4 percenta. Oživiť ekonomiku nebude ľahké. "Výsledky prvej a druhej pôžičky ukazujú, že ani Európska únia, Medzinárodný menový fond či Európska centrálna banka nevedia, ako nakopnúť grécku ekonomiku. Kľúč bude v dôraze na export a na znížení podielu domáceho dopytu na raste HDP," hovorí Tomáš Holinka. Ten zároveň dodáva, že zabrať by mohla orientácia na proexportne založené firmy, keďže v súčasnosti dochádza k oživeniu ekonomík eurozóny. Privatizácia štátnych podnikov podporí prílev zahraničného kapitálu. "Potrebujeme investície, ale aj zmenu mentality. Musíme sa naučiť myslieť ako podnikatelia, nie ako služobníci. Musíme tiež vytvoriť prácu na polovičný úväzok, verejnoprospešné práce pre ľudí na dôchodku," myslí si grécka historička a spisovateľka Soti Triantafallou.
Tatiana Jurašková
ocenenia
