Elektrina na svetových trhoch veľmi lacnie, naša kvôli rozhodnutiu vlády nie()Sme

Martin Vlachynský 4.2.2016 vysvetlil pre Sme zložky výkupnej ceny elektriny. 

Za posledných 8 rokov ide o najvyšší doplatok vyrobenej elektriny z hnedého uhlia. Za šesť rokov stúpla z 52,1 milióna eur na 95,4 milióna.

BRATISLAVA. Elektrina na svetových trhoch padla na svoje niekoľkoročné minimá. Na pražskej burze vo štvrtok stála necelých 24 eur za megawatthodinu. Napriek tomu ľudia na Slovensku platia stále za elektrinu veľa. Začiatkom roka po novembrom rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví síce zlacnela, ale len o približne jedno percento.
Cenu elektriny na Slovensku nemôžu kopírovať nízke ceny na trhov aj pre dotácie na výrobu elektriny z hnedého uhlia. Tá v tomto roku bude najvyššia za ostatných osem rokov. V dotáciách ju domácnosti zaplatia sumou vyššou ako 95 miliónov eur.
Taký je verdikt Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ten o nových cenách rozhodol vlani. Cenu za jednu megawatthodinu stanovil na tento rok približne o 5 eur vyššiu ako v roku 2015. Kým vlani jej výška bola na úrovni približne 66 eur za megawatthodinu, tento rok sa pohybuje na úrovni 71 eur.

Drahé uhlie
Slovenské elektrárne musia elektrinu z domáceho hnedého uhlia vyrábať vo všeobecnom hospodárskom záujme. Prvý krát o tom rozhodla ešte v roku 2005 druhá vláda Mikuláša Dzurindu. Rozhodnutia o podpore stratových baní však rezort hospodárstva vydával najviac na jeden rok. Prvú výnimku urobilo ministerstvo za terajšej vlády Roberta Fica v roku 2014, keď rozhodlo o všeobecnom hospodárskom záujme na roky 2015 a 2016.

Pričom podpora ťažby hnedého uhlia bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Začiatkom septembra ministerstvo hospodárstva pod vedením pod vedením nominanta Smeru Vazila Hudáka rozhodlo, že je vo všeobecnom hospodárskom záujme, aby Slovenské elektrárne od roku 2017 do roku 2030 stále vyrábali elektrinu aj zo slovenského hnedého uhlia.
Stalo sa to aj napriek tomu, že výroba zo slovenského hnedého uhlia postupne klesá. Najviac elektriny z hnedého uhlia sa vyrobilo v roku 2011 - 1 755 gigatwatthodín. V tomto roku jej však bude len 1 350 gigawatthodín. Za elektrinu z hnedého uhlia zaplatia tento rok slovenskí odberatelia celkovo 95,4 milióna eur. Za viac vyrobenej elektriny v roku 2008 to bolo len 52,1 milióna eur. Vtedy sa jej vyrobilo 1 717 gigawatthodín.

Výkupnú cenu elektriny, ktorá sa vyrobí z domáceho uhlia stanovuje vyhláška. Analytik INESS Martin Vlachynský objasňuje, že ide o kombináciu uznaných variabilných nákladov, teda napríklad cenu uhlia, fixných nákladov a zákonom stanoveného primeraného zisku.

Regulačný úrad do uzávierky denníka SME neodpovedal, prečo vlani na jar zvyšoval doplatok za elektrinu, ktorú Slovenské elektrárne z hnedého uhlia vyrobili. Podľaportálu energia.sk však Úrad pre reguláciu sieťových odvetví rozhodol zmeniť výšku tarify i hodnoty zohľadnených ekonomických parametrov, spomedzi ktorých oproti minulým rokom vypadla napríklad jadrová inflácia i staršie formy nákladov a odpisov.

"Doplatok stúpa z dôvodu poklesu ceny elektriny, za ktorú sú Slovenské elektrárne schopné predať vyrobenú elektrinu v Novákoch. Preto ani navýšenie doplatku nie je dostatočné na ďalšie prevádzkovanie a investovanie do Elektrární v Novákoch," vraví hovorkyňa Slovenských elektrární Jana Burdová. Len uhlie vyjde elektrárne na viac ako stomiliónov eur ročne.
Analytici majú na poplatok jasný názor. Analytik Inštitútu pre energetickú bezpečnosť Peter Marčan hovorí, že poplatok za výrobu z domáceho uhlia by mal byť zrušený. Aj analýzy vládnych analytikov ukázali, že, omnoho lacnejšie by bolo už len vyplácanie miezd baníkov bez toho, že by vôbec ťažili v rizikových podmienkach uhlie, dodáva Marčan.

Sociálna politika baníkov by sa podľa Vlachynského malo riešiť z rozpočtu. Zrušenie tohto poplatku by znížilo tzv "elektrickú daň" bežnej domácnosti približne o 12 eur ročne, vypočítal Vlachynský. Zároveň by podľa neho skončila paradoxná situácia, keď spotrebitelia platia za to, aby sa dym ušetril, na čo slúžia dotácie na obnoviteľné zdroje, za ktoré spotrebitelia platia v cene za elektrinu a zároveň vyrobil - teda dotácie na uhlie, za čo tiež platia spotrebitelia.

Slovenské elektrárne už dnes pritom nedostávajú preplatené všetky náklady a primeraný zisk pri prevádzke elektrárne v Novákoch. Splniť povinnosť, ktorú im štát nariadil v minulom roku, budú môcť len po realizácii ďalších významných investícií do Novák.

Na začiatku tohto roka elektrárne v Novákoch odstavili dva bloky, ktoré boli najstaršie. Firma svoje rozhodnutie v minulosti zdôvodnila tým, že tieto dva nespĺňajú nové európske normy pre životné prostredie. Aj preto podľa Burdovej objem výroby medziročne mierne klesol.

Podľa informácii SME za menší objem elektriny môže byť aj požiadavka rezortu hospodárstvu, keďže elektrina z hnedého uhlia je dnes veľmi drahá a tým sa znižuje aj jej dopyt.

Poplatok však môže v budúcnosti ešte narastať. Slovenské elektrárne potvrdili, že plánujú podať návrh na nové cenové konanie. Stane sa tak až po tom, čo regulačný úrad zverejní novú vyhlášku na nové regulačné obdobie počas rokov 2017 až 2021. Ide o vyhlášku, ktorou sa stanoví regulačná politika štátu na spomínané roky.

"Na nastavení slovenských cien elektriny je zaujímavé, že podporujeme takmer všetko - domáce uhlie, solárne elektrárne, slovenskú biomasu, ruský plyn, dovážané uhlie z Českej republiky, či opäť z Ruska, ale aj jadrovú energetiku," vraví analytik portáluenergieprevas.sk Jozef Badida.

Jeden vlastník
Z výroby elektriny ťažia Hornonitrianske bane Prievidza. Tie vlastní podnikateľ Peter Čičmanec. Koncom minulého roka získali do svojho portfólia nové bane, najmladšiu hnedouhoľnú baňu na Slovensku - Baňu Čáry neďaleko Kútov.
Pôvodný vlastník, skupina Energy Group, zároveň predal svoj minoritný podiel v Hornonitrianskych baniach.

Marek Poracký
Sme, 4.2.2016