INESS - 22.07.2008
Štát podporí sporiteľov aj v budúcnosti (Hospodárske noviny)
Podľa Radovana Ďuranu z INESS je štátna
dotácia k stavebnému sporeniu je neadresnou dotáciou, ktorá ma príliš široko
definovaný účel a vedie k plytvaniu zdrojov. Povedal tak pre Hospodárske noviny
dňa 22.7.2008.
V spoločnosti sa ozývajú hlasy aj o tom, že stavebné
sporenie je produktom zastaraným a že peniaze, ktoré sú zo štátneho rozpočtu
vynakladané na štátnu prémiu, sú vynakladané neefektívne. Karl Peter Giller,
predseda predstavenstva spoločnosti Wüstenrot v rozhovore pre HN otvorene
hovorí, že minimálne ich stavebná sporiteľňa by v prípade zrušenia štátnej
prémie nedokázala poskytovať služby v takom rozsahu a objeme ako doteraz. V
začiatkoch stavebného sporenia bola štátna prémia veľmi štedrá - 4 000 korún
ročne, neskôr bola zrušená, aby bola opäť obnovená. Nepochybne patrí k jednej z
hlavných výhod stavebného sporenia, najmä pre tých, ktorí nemajú záujem o
čerpanie stavebného úveru. Výška štátnej prémie a to či vôbec štátna prémia
závisí od konkrétnej vlády a vôle politikov. Je isté, že v budúcom roku bude
poskytovaná v rovnakej výške ako v tomto roku. Pavol Ďurkovič z
finančno-poradenskej spoločnosti AWD predpokladá, že pri súčasnej sociálne a
ľavicovo orientovanej vláde je predpoklad, že štátna prémia bude poskytovaná aj
v ďalších rokoch, keďže ju využíva veľká časť ľudí.
Nesolidárna podpora
Radovan Ďurana z INESS-u, Inštitútu
pre ekonomické a sociálne analýzy, konštatuje, že štátna dotácia k stavebnému
sporeniu je neadresnou dotáciou, ktorá ma príliš široko definovaný účel a vedie
k plytvaniu zdrojov. "Systém podpory stavebného sporenia umožňuje vznik
situácií, v ktorých občania s nadpriemerným príjmom využívajú štátnu dotáciu na
výstavbu druhého alebo tretieho bývania či garáže. Takto poňatá podpora nemôže
mať charakter solidárnosti a ani nie je možné posúdiť, či použitie týchto
dotácií je v súlade s koncepciou rozvoja a údržby bývania na Slovensku,“ hovorí
Ďurana. Zároveň dodáva, že "možnosť 10-percentného bezrizikového ročného
výnosu zo stavebného sporenia umelo vytvára dopyt po stavebných službách,
materiáloch aj bytoch, čo nutne vedie k rastu cien, a teda k sťaženiu prístupu
sociálne slabších vrstiev k bývaniu“. Svoje miesto na trhu financovania potrieb
občanov by si podľa neho podnikatelia ponúkajúci stavebné sporenie mali
vybojovať kvalitným produktom. "Pokiaľ ich produkt bez štátnej podpory nie
je schopný na trhu prežiť, znamená to, že ostatné alternatívy, ako je napr.
hypotekárne financovanie, dostatočne kvalitne spĺňajú požiadavky
spotrebiteľov,“ hovorí Ďurana.
Zvýhodnené sú aj hypotéky
V oblasti podpory bývania je však štátna podpora realizovaná aj v oblasti
hypotekárnych úverov formou podpory mladých ľudí. Pavol Ďurkovič sa však
zamýšľa nad účinnosťou týchto podporných opatrení. "Kým pri hypotekárnom
úvere je splnenie účelu jasné, pri stavebnom sporení je to otázne, keďže štátnu
prémiu využívajú aj ľudia, ktorí len sporia a stavebný úver si nečerpajú,“
zamýšľa sa. Štát poskytuje mladým žiadateľom o hypotéku vo veku od 18 do 35
rokov, ktorých priemerný hrubý mesačný príjem za minulý kalendárny rok
nepresiahol 1,3-násobok priemernej hrubej mesačnej nominálnej mzdy v národnom
hospodárstve, štátny príspevok v podobe zníženia úrokovej sadzby o 2,5 percenta.
ocenenia
