Jemnejšia dlhová brzda? (TA3)

Telefonický rozhovor Radovana Ďuranu s Marekom Mašurom, redaktorom TA3, na tému potencionálneho zjemňovania dlhovej brzdy zo dňa 10.1.2017

Marek Mašura, moderátor:
"Úvahy o zjemnení dlhovej brzdy sú témou môjho rozhovoru s Radovanom Ďuranom, analytikom INESS, s ktorým sa v tejto chvíli spájam telefonicky.
Pán Ďurana, prajem príjemný dobrý deň."

Radovan Ďurana, analytik INESS, (telefonát):
"Dobrý deň prajem."

Marek Mašura:
"Pán Ďurana, povedzme si na začiatok nášho rozhovoru, prečo vôbec politici pred rokmi schválili dlhovú brzdu? Prečo je potrebné sledovať výšku nášho dlhu?" Radovan Ďurana:
"Myslím, že to bol tretí štvrťrok roku 2011, keď ministerstvo financií neúspešne ponúkalo slovenské dlhopisy na finančných trhoch. To bola taká akoby posledná kvapka a už dávno známej veci, že na verejné financie potrebujeme mať nejaké pravidlá, pretože politici prirodzene sú nastavení na míňanie, a nie sú nastavení na dlhodobú starostlivosť o verejné financie. To znamená, že v ich záujme je počas štyroch rokov byť populárni, ale to, čo bude o dvadsať rokov, o tridsať rokov, to ich nezaujíma. Dlhová brzda je práve silný nástroj toho, ako udržať ich šafárenie s verejnými prostriedkami v akých-takých medziach."

Marek Mašura:
"A prečo je vlastne potrebné sledovať výšku nášho dlhu? Povedzme si o tom trochu viac."

Radovan Ďurana:
"Za prvé, zadlženie sa, pokiaľ nie je motivované nejakou skutočne prospešnou investičnou výstavbou, znamená spotrebu, rast spotreby do budúcnosti a prenášanie tohto bremena na ďalšie generácie. To znamená, že pracujúci, ktorí sa teraz ešte ani nenarodili, budú niesť úrokové náklady, ako aj náklady splácania za potrebu, za luxus, ktorý si my dopriavame teraz. Za druhé, v prípade finančnej krízy, alebo ekonomickej krízy, ktorá sa Slovensku rozhodne nemôže vyhnúť, a nikto ešte neprišiel na liek, ktorý by zrušil ekonomické krízy, tak ten, kto bude mať príliš vysoký dlh, si nebude vedieť požičať, a môže ho dobehnúť osud Grécka. A za tretie, pokiaľ sú podmienky nastavené benevolentne, tak aj politici míňajú benevolentne.
Existencia takéhoto kritéria núti politikov prioritizovať, to znamená, vyberať tie projekty, ktoré sú investične najdôležitejšie a prinášajú najvyššiu hodnotu."

Marek Mašura:
"My sme v príspevku pred chvíľou spomenuli aj to, že dlhová brzda má trestať šafárenie, teda nadmerné míňanie našej vlády. Akým spôsobom? Povedzme si o tom viac."

Radovan Ďurana:
"Dlhová brzda je nastavená momentálne tak, že existuje pásmo od 50 do 60 percent HDP, a v rámci tohto pásma je niekoľko menších pásiem, kde sa stupňujú sankcie za neplnenie tohto kritéria. Napríklad aktuálna výška dlhu je zhruba 52,5, možno 53 percenta HDP, a prvé sankčné pásmo sa končí práve pri 53 percentách HDP a znamená, že minister financií musí v parlamente zdôvodniť, prečo nie je plnené to pravidlo, resp. prečo je prekročených 50 percent HDP. Spolu s týmto zdôvodnením by mal predstaviť aj opatrenia, ktoré by mali viesť k zníženiu dlhu. V tom ďalšom pásme, každé ďalšie pásmo pridáva sankcie a je tvrdšie, a napríklad pri 57 percentám, ak si dobre pamätám, vláda nemôže predložiť rozpočet, ktorý obsahuje schodok. Musí predložiť vyrovnaný rozpočet, a to je extrémne silný nástroj, lebo nevieme, či... vláda si nevie predstaviť vyrovnaný rozpočet ani teraz, a to nezažívame žiadne nejaké problémové extra problémové fiškálne obdobie."
Marek Mašura:

"Pán Ďurana, vy ste hovorili, že výška nášho dlhu je v súčasnosti 52,5 percenta, resp. 53 percent výkonu ekonomiky. Ako vnímate túto hodnotu? Je to veľa? Je to dostatočné? Ako sa na to pozeráte?" Radovan Ďurana:
"Pozerám sa na to tak, že je to hranica, na ktorej sa politici zhodli, a zhodli sa ústavnou väčšinou, a to je kľúčové. Neexistuje ekonomický konsenzus, ktorý by vedel určiť pre krajinu nejakú správnu hranicu, a omnoho dôležitejšie je určiť takú hranicu, ktorá bude dodržiavaná. A treba povedať, že tie sankcie pri dlhovej brzde skutočne pôsobia. My sme si zažili stav, keď dlh bol vyšší ako 55 percent, vláda musela viazať výdavky a skutočne sa správala podľa tohto pásma. To je v príkrom rozpore napríklad s pravidlami Paktu stability a rastu, tých známych maastrichtských kritérií, 60 percent... 3 percentá HDP, ktoré nie sú vôbec dodržiavané a hlavne sankcionované tak, ako by mali byť."

Marek Mašura:
"Dobre, tak teraz sme našim divákom ozrejmili, čo vlastne to tá dlhová brzda je. Poďme sa teraz venovať tej aktuálnej téme. Čo je to tá investičný výnimka, o ktorej hovorí premiér Robert Fico a minister financií Peter Kažimír?" Radovan Ďurana:
"Tak, z nášho pohľadu a z pohľadu verejných financií je to akýsi zástupný problém, ktorý sa na seba snaží pritiahnuť pozornosť a vyvolať predstavu, že sú tu nejaké pravidlá, ktoré bránia vláde v investíciách. To rozhodne nie je pravda. Rozhodne to nie je pravda v situácii, keď vláda nestíha prepisovať daňové prognózy a jej príjmy neustále rastú. Vláda ako keby nám hovorila, vážení občania, my by sme aj radi investovali, ale zároveň potrebujeme utrácať aj na iné veci, potrebujeme zvyšovať platy, chceme zvyšovať počet verejných zamestnancov, rozhodne nechceme škrtať neefektívne výdavky, ale chceli by sme stavať viacej diaľnic, a preto potrebujeme investičnú výnimku. V tom aktuálnom nastavení, v tom, ako je postavená dlhová brzda, ako rastú daňové príjmy, je táto požiadavka viacmenej irelevantná, a okrem toho sú tam ešte aj ďalšie faktory. Tým najdôležitejším je, že stavba diaľnic na Slovensku rozhodne nepatrí medzi tie, za ktoré by sme mali vládam vystaviť pochvalu. Pokiaľ minister dopravy ignoruje napríklad závery samotného analytického oddelenia ministerstva financií, ktoré hovorí, že diaľnice staviame strašne draho, a zároveň zastáva názor, že diaľnice treba stavať za každú cenu, tak práve s takýmto postojom a zásobníkov projektov v takomto duchu by sme mali mať obavu, že investičná výnimka umožní rozšírenú výstavbu diaľnic, ktoré majú ale minimálny ekonomický prínos. My nechceme, aby sa stavali diaľnice, ktoré budú prázdne, a po ktorých bude chodiť málo áut."

Marek Mašura:
"Ako teda všeobecne hodnotíte úvahy o uvoľnení dlhovej brzdy? Mala by zostať podľa vás zachovaná v takých hraniciach, ako v súčasnosti je?"

Radovan Ďurana:
"No ja by som si pomohol názvom jedného filmu, Pozri, kto to hovorí.
Nehovorí to vláda, ktorá by bola známa zodpovedným finančným hospodárením.
Je to vláda, ktorá si vlastný cieľ vyrovnaného rozpočtu radšej posunula o dva roky, len aby nemusela prijímať nejaké opatrenia. A myslím si, že pri takejto vláde by sme mali prísne dodržiavať súčasné pravidlá a rozhodne nezavádzať žiadne investičné výnimky. Za prvé, je to z pohľadu tých 35 miliárd, ktoré rozpočet minie, nepotrebujeme, za druhé, verejné investície na Slovensku nemajú takú známku kvality, aby sme mohli túžiť po vyššom objeme investícií, ako máme teraz."

Marek Mašura:
"Poďme sa posunúť trochu ďalej. Ten náš dlh, o ktorom sme tu hovorili, rastie, alebo rástol preto, lebo každý rok hospodárime s vyššími výdavkami ako príjmami, to je vlastne tá rozpočtová sekera, ktorú sme opakovane v tejto relácii spomínali. Predsavzatie vlády je vyrovnaný rozpočet do roku 2019, resp. hospodáriť už s miernym prebytkom. Ako vnímate tento termín?"

Radovan Ďurana:
"Tak ako som spomínal, došlo k jeho posunu, pričom aj minulý rok vláda zaznamenala daňové príjmy o 1 miliardu vyššie, ako pôvodne predpokladala.
To posúvanie znamená, že vláda má viacej zdrojov na míňanie, a aj ich skutočne míňa, a v poslednom roku vidíme, že dochádza k zvyšovaniu výdavkov, či je to doplnenie nadštandardnej valorizácie dôchodkov, alebo je to plošné zvyšovanie platov, alebo ďalší rast počtu zamestnancov verejnej správy, vláda jednoducho chce míňať viacej, daňové príjmy jej to umožňujú, a snaží sa vyhnúť, alebo nie že vyhnúť, ale tlak na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu sa, akonáhle má vláda schodok nižší ako 3 percentá, tak tento tlak je extrémne nízky. Vo vláde nevidíme reálny záujem na jeho dosiahnutí."

Marek Mašura:
"Tu by sme ešte mohli dodať aktuálne slová premiéra Roberta Fica o tom, že z vyrovnaného rozpočtu netreba robiť posvätnú kravu, a že teda nemôže byť, alebo teda nemal by byť dosiahnutý za každú cenu, keďže sú tu aj iné priority, ako napríklad zdravotníctvo, alebo platy učiteľov."

Radovan Ďurana:
"No to je krásna ilustrácia tej dichotomie, že o tom, že či máme, alebo nemáme dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, hovorí vláda, ktorá nechce robiť reformu ani v zdravotníctve, ani v školstve. I napriek tomu, že má v šuflíku množstvo materiálov o neefektivite v týchto oblastiach, tak nám hovorí, že my tam predsa nebudeme šetriť, pričom práve to by sme potrebovali. Mali by sme práve šetrením zvyšovať efektivitu v týchto rezortoch, a až potom tam pridávať viacej peňazí. Samozrejme, že vyrovnaný rozpočet by nemal byť posvätnou kravou, a napríklad jeho dosiahnutie prostredníctvom zvyšovania daňových sadzieb, čo vlastne robí aj táto vláda, si nemyslím, že je dobrou cestou, ale pre Slovensko by to malo byť mantrou práve preto, že my sme krajina, ktorú čakajú najväčšie problémy v Európskej únii z titulu starnutia, a to starnutie znamená málo pracujúcich, veľa dôchodcov, a čím nižší budeme mať dlh, keď sa dostaneme do tohto obdobia, tak tým menšie problémy mám to spôsobí."

Marek Mašura:
"Tak, to boli slová Radovana Ďuranu, analytika INESS, k vyrovnanému rozpočtu, dlhovej brzde, ale aj k investičnej výnimke. Pán Ďurana, ďakujem veľmi pekne, že ste si našli čas na moje otázky, a prajem vám ešte príjemný deň."

Radovan Ďurana:
"Pekný deň prajem."