Naozaj rastú výdavky na energie domácností? (Aktuálne.sk)

Dostupnosť energií na Slovensku za posledné štyri roky neklesla, naopak navzdory tvrdeniam vlády vzrástla.

Návrh v podstate neobmedzenej regulácie akýchkoľvek cien mnohých iste zarazil. Spomienka na časy, keď sa za samotné vrecko na zemiaky platilo 5 korún, lebo zemiaky mali cenu regulovanú, nie je až taká stará, ale snáď sa nám vyhne. Ak „zodpovedné“ orgány budú možnosť regulácie využívať triezvo, najlepšie vôbec.

Podľa všetkého sa nám však nevyhne regulácia cien elektriny a plynu. Mnohí sa iste potešia, nepoznajúc neblahé ekonomické dôsledky takéhoto kroku. Popisoval som ich v predchádzajúcom príspevku, teraz by som sa však chcel zamyslieť nad dôvodom pre ich reguláciu, a to tvrdenie vlády, že podiel výdavkov na energie na príjmoch obyvateľstva je príliš vysoký.

Medzinárodné porovnanie výdavkov na bývanie, vrátane energií zverejnené Eurostatom už komentoval Euractiv. Vyplýva z nich, že slovenské domácnosti dávajú menej percent z príjmov na tento účel ako je priemer EÚ (28% vs. 33%). Hodnoty však obsahujú aj výdavky na zariadenie domácností a údržbu domácností, po ich odrátaní sú výdavky slovenských domácností mierne nad priemerom (25,4% vs. 21,9%). Z oboch štatistík vyplýva, že priemerná domácnosť na Slovensku sa nevymyká zásadne priemeru európskemu. Avšak dáta v štatistikách pochádzajú z rokov 2005, resp. 2006.

Čerstvejšie údaje má náš Štatistický úrad. Umožňuje dokonca medziročné porovnanie vývoja položky bývanie, voda, elektrina a iné palivá ako aj jej podielu ma celkových výdavkoch domácností. Posúďte sami „dramatický“ nárast podielu výdavkov domácností na bývanie (prepočítané na osobu a mesiac). Zámerne uvádzam aj výdavky na potraviny, aby bolo vidieť vývoj v posledných rokoch u ďalšieho „kandidáta“ na reguláciu cien:

Za posledné štyri roky vykazuje Štatistický úrad pokles podielu výdavkov na bývanie, vodu a energie. Výnimku tvoria domácnosti dôchodcov, u ktorých došlo k 1,1% nárastu. Akú mimoriadnu situáciu v roku 2008 majú teda na Ministerstve hospodárstva a premiér Fico na mysli? Mimochodom, podiel ani rásť nemohol, veď ceny plynu pre domácnosti vláda v spojení s SPP zamrazila. Ak by sa tak nestalo, pravdepodobne by sme v štatistike videli mierny nárast, ale určite nie dramatický skok.

Zároveň si treba uvedomiť, čo všetko uvedená položka upravuje. Nielen náklady na energie, ale aj výdavky na nájomné, resp. výdavky na vlastníctvo nehnuteľnosti. Štatistici však evidujú aj jednotlivé výdavky na energie, uvádzam posledné dostupné údaje:

(Peňažné výdavky súkromných domácností podľa účelu použitia v členení podľa spoločenských skupín na osobu a mesiac v Sk v štvrťrokoch)

V priemerných domácnostiach k žiadnemu dramatickému nárastu nedošlo, naopak, za posledné 4 roky došlo k poklesu relatívneho podielu na celkových výdavkoch! Je to spôsobené hlavne rastúcimi príjmami domácnosti, relatívne pomalému rastu cien energií, či postupnému príklon k efektívnejšej spotrebe energií. Výnimku predstavujú domácnosti dôchodcov, ktoré sú však často obývané jednou osobou, v neefektívnych starých bytoch (domoch) čo podstatne zvyšuje priemerné čísla. Aj táto štatistika však ukazuje, že plošné zníženie ceny nie je na mieste, ak sa má pomáhať, tak vybraným skupinám ľudí – a lepšie formou znižovania ich spotreby, nie znižovaním ceny.

Niektorí môžu tvrdiť, že štatistiky znesú všetko. No uvedené výdavky potvrdzujú aj prepočty vyplývajúce z cenníkov plynu a elektriny. Uvažujme domácnosť so spotrebou 1400 kWh, ktorá elektrinou nekúri, má nasledujúce ročné výdavky na elektrinu:

ZSE: 7560 Sk, VSE: 8036 Sk, SSE: 8563 Sk ; priemer 8053 Sk
Zdroj SME, prepočty autora

Výdavky na plyn na ohrev vody a dodávku tepla pre priemernú domácnosť v byte so spotrebou 12,7 MWh (1200m3) dosahujú ročne 18512 Sk. Údaje za elektrinu a plyn sú však nákladmi na celú domácnosť, počítajme teda s tým, že v domácnosti bývajú dvaja ľudia (štatistici uvádzajú priemer 2,73).

Vhodným spôsobom ako zistiť relatívnu váhu výdavkov na energie v rodinných rozpočtoch je ich porovnanie s výdavkami na iné tovary a služby. Nasledujúca tabuľka pomôže vytvoriť predstavu:

Pozn: ARPU- hodnota uvádzajúca priemerné výnosy Orange a.s. na jedného užívateľa siete.

Čo z toho vyplýva:
1) Výdavky na energie za posledné 4 roky priemernému jednotlivcovi klesli z 18% na 12%
2) Výdavky na energie nehrajú v rozpočte jednotlivca priemernej domácnosti dominantnú rolu (tvoria zhruba 12%). Na iné tovary, ktoré zďaleka nemôžeme považovať za „pre život nevyhnutné“ vynakladáme viac peňazí ako na energie.
3) Zvýšenie cien elektriny alebo plynu povedzme o 20% by ( rast výdavkov na elektrinu o 67 Sk, resp. o 154 Sk za plyn mesačne) by priemerného obyvateľa domácnosti nezruinovalo (znamenalo by to vyfajčiť o tri škatuľky a vypiť o tri pivá mesačne menej)
4) Súčasnú situáciu na základe uvedených čísel nemožno považovať za mimoriadnu – tzn. vyžadujúcu opatrenia z titulu všeobecného hospodárskeho záujmu. Dostupnosť energií sa neznížila, naopak vďaka rastúcim príjmom vzrástla

V kalkulácii hovorím o priemernej domácnosti, priemernej spotrebe v byte. Je zrejmé, že vykurovanie veľkého rodinného domu môže byť na osobu dva až trikrát také drahé. O tejto skupine však neuvažujem, nakoľko vlastníci veľkých nehnuteľností by nemali patriť do zorného poľa sociálne orientovanej vlády. Navyše počet obyvateľov veľkých domov je obyčajne vyšší ako 2 osoby, preto priemer na osobu nebude tak vysoký. Na druhej strane treba priznať, že rast výdavkov na energie o 20% môže spôsobovať problémy napríklad dôchodcom, či osamelým matkám s deťmi, ktorí majú príjmy rozrátané do poslednej koruny a nemajú výdavky na pivo a cigarety, ktoré by mohli ušetriť. Ich problémy však nie sú dôsledkom vysokých cien energií, ale nízkych príjmov, ktoré by sa nemala vláda snažiť neadresne zvyšovať celoplošným zmrazením cien so všetkými negatívami, ktoré k tomu patria, ale adresným poskytovaním príspevkov ľuďom, ktorí sa ocitli v problémoch. Aj v tomto prípade by však k pomoc mala byť rozdávaná s rozumom, s energiami totiž stále veľa domácností plytvá, a jedine rastúca cena je dostatočnou motiváciou k úsporám.

Je pravdepodobné, že relatívne výdavky domácností vo vyspelejšej časti EÚ na energie sú nižšie ako u nás (pravdepodobne preto, že zahraničné domácnosti používajú klimatizáciu, dvojdverovú chladničku a pod.). Treba však povedať, že je to dôsledkom desaťročia trvajúceho ekonomického rastu, ktorému cenové regulácie škodia.

Nechcem nikomu vnucovať svoj názor, že napr. elektrina je lacná vzhľadom na to, čo všetko treba zabezpečiť na jej výrobu (celý proces od ťažby uránu až po zasvietenie). Ani si nemyslím, že ceny energií by mali rásť každý rok o 20% a prial by som si, aby zisky slovenských takmer-monopolov držala nie regulácia ale konkurencia na uzde. Chcem len poukázať na relatívnu dostupnosť energií. Zvykli sme si na komfort takmer zadarmo, a ak by jeho cena mala vzrásť o 20% máme pocit, že sa rúca svet. Pritom vďaka technologickému pokroku môžeme dnes pozerať televíziu, chladiť potraviny, piecť, svietiť a hrať sa na počítači za menej ako jeden hot-dog denne (alebo menej ako 4 sms denne). Fakt, že tretina Slovákov, ktorá denne prefajčí viac, ako sú náklady na dodanie teplej vody a vyhriatie radiátorov, je však pre mňa takmer uistením, že relatívne ceny energií nie sú také vysoké, ako nám o nich súčasná vláda neustále hovorí. Vysoké ceny sa dotýkajú marginalizovaných skupín, ktorých problémy môže vláda riešiť efektívnejšie inými metódami. Tvrdenia o potrebe plošného zásahu z dôvodu významne negatívnych dopadov očakávaného rastu cien energií nie sú podložené číslami.

Na záver doplnenie porovnania relatívnych nákladov na jedného občana Slovenska:

Zdroj: Cena štátu.

FYI: Zaujímavá je aj relatívna cena vody. Je 8 halierov za liter veľa? (Jedno sprchovanie je lacnejšie ako jedna smska (25 litrov vody))

Radovan Ďurana, INESS

Článok s reakciami nájdete na tejto stránke, kde zaň tiež môžete zahlasovať na vybrali.sme.sk