Minimálna mzda: firmy chcú vzorec, nie rokovania (Finweb)

 Finweb publikoval 28.4.2017 článok o návrhu Konfederácie odborových zväzov na medziročné zvýšenie minimálnej mzdy o 13%, ktorý komentoval Róbert Chovanculiak

 Odborári žiadajú zvýšenie hranice o 13 percent.

Zamestnávatelia možno ani nezasadnú za rokovací stôl o výške minimálnej mzdy. Tá by v budúcom roku mala vzrásť zo 435 na 492 eur. To je predstava Konfederácie odborových zväzov, ktorá presadzuje až 13-percentný medziročný nárast. Podľa vyjadrenia firiem to ony neutiahnu.

Na 60 percent priemeru

"Vychádzame z odporúčania Európskeho výboru pre sociálne práva, ktorý hovorí, že minimálna mzda by mala dosahovať aspoň 60 percent z priemernej mzdy," vysvetlila hovorkyňa odborárov Martina Nemethová. V prípade nimi požadovaného zvýšenia by sa dostali na približne 50 percent.

Zástupcovia zamestnávateľov teraz zvažujú, či má akékoľvek vyjednávanie zmysel. "Po nedobrých skúsenostiach z minulosti sa na tom v tomto roku s najväčšou pravdepodobnosťou nebudeme podieľať. O minimálnej mzde je rozhodnuté dávno pred tým, než si niekto s nami sadne za rokovací stôl," upozorňuje viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Luboš Sirota.

Ministerstvo práce oponuje, že vždy uprednostňuje dohodu sociálnych partnerov. Čas dohodnúť sa majú do 15. júla. "Keďže však k ich dohode počas pôsobenia ministra Jána Richtera zatiaľ nikdy nedošlo, zakaždým, v súlade so zákonom, vláde navrhol také razantné zvýšenie minimálnej mzdy, že sme sa stali za pár rokov európskym skokanom," píše tlačový odbor a pripomína slová ministra Jána Richtera, aby sa minimálna mzda v roku 2019 začínala číslicou päť.

Koniec vyjednávaní

Podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení by bolo najlepším riešením skončiť s každoročným vyjednávaním. "Požadujeme dohodu na mechanizme, ktorý bude predvídateľný a nebude znamenať každoročné doťahovanie sa," hovorí viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Vzorec by mohol zahŕňať napríklad výšku priemernej mzdy a infláciu.

Nápad sa pozdáva aj opozičnému poslancovi a exministrovi práce Jozefovi Mihálovi: "Všetci by vedeli, čo ich čaká, a napríklad zamestnávatelia by sa na to vedeli pripraviť z hľadiska zvyšovania mzdových nákladov." Návrh nezavrhujú ani odborári, problémom by však podľa nich bolo dohodnúť sa s partnermi, ako by mal konkrétny výpočet vyzerať.

Naopak, ministerstvo práce nesúhlasí, vláda by podľa hovorcu rezortu Michala Stušku prišla o jednu z mála možností, ako ovplyvňovať mzdy v národnom hospodárstve. "Vláda pri určovaní výšky minimálnej mzdy vždy prihliada na ekonomickú kondíciu krajiny," vysvetľuje s tým, že napríklad v čase ekonomickej krízy by bolo náročné zabezpečiť nárast minimálnej mzdy.

Zopakovali riziká

Zamestnávatelia už tradične opakujú, že zvýšenie minimálnej mzdy podľa návrhu odborárov ohrozí nízkopríjmové skupiny. Predovšetkým v chudobnejších regiónoch môže spôsobiť odchod firiem a rušenie tisícov pracovných miest, upozorňuje riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Kremský: "Napríklad textilný a obuvnícky priemysel tým veľmi trpí, keďže už teraz je pre nich Slovensko veľmi drahé." Odborári však oponujú, že ide iba o strašenie a k odchodu firiem z dôvodu zvyšovania minimálnej mzdy nedochádza. "Nikdy sa tak nestalo, realita je iná," odkazuje Martina Nemethová.

Podľa odborárov je na razantnejšie zvyšovanie priestor najmä vďaka dobrému hospodárskemu vývoju, s čím súhlasí aj analytik MESA 10 Tomáš Meravý. "Pri klesajúcej nezamestnanosti a rastúcej produktivite práce je to v poriadku," vysvetľuje. Analytik INESS Róbert Chovanculiak však upozorňuje, že napriek dobre vyzerajúcim ekonomickým ukazovateľom sa nedarí všetkým rovnako. "Napríklad veľkým zahraničným investorom sa darí viac a iným, napríklad malému podnikateľovi, ktorý vlastní reštauráciu niekde na východe Slovenska, zase menej. Minimálna mzda však negatívne vplýva predovšetkým na toho druhého," dodáva.

Matej Vanoch
Finweb, 28.4.2017