Rozladená harmónia daňových systémov v EÚ (Pravda)

Harmonizácia v oblasti daní sa už dávno začala. V Európskej únii platí
harmonizované minimum pre daň z pridanej hodnoty vo výške 15 percent.
Harmonizované sú tiež postupy a čiastočne aj sadzby napríklad pri
zdaňovaní úrokov, len nedávno sme tiež zvyšovali dane z cigariet, aby
sme splnili harmonizačné požiadavky.

Ak sa pozrieme na štruktúru daňových výnosov EÚ 25, zistíme, že už viac
ako polovica výnosov podlieha viac či menej prísnej harmonizácii.
Návrh harmonizovať priame dane preto nemohol nikoho prekvapiť, ide o pokračovanie dávno začatého procesu.
Iniciátori deklarácie o daňovej suverenite na to mali myslieť, keď
hlasovali za vstup do EÚ. Únia dnes síce zaručuje krajinám posledné
slovo pri rozhodovaní v oblasti priamych daní, nie je však jasné
dokedy. Politické kupčenie v Bruseli sa ničím nelíši od toho v
Bratislave.

Zavádzajúce argumenty

Návrhy harmonizácie priamych daní prichádzajú pochopiteľne zo štátov s
vyšším daňovým zaťažením. Tí odvážnejší hovoria priamo o zjednocovaní
daňových sadzieb, opatrnejší predkladajú zjednotenie určovania daňového
základu. Dôvody sa uvádzajú dva. Rozdielne sadzby v únii vraj vedú k
presunu firiem a pracovných miest do krajín s nižšími daňami. To v
krajinách s vyššími daňami vedie k zvyšovaniu nezamestnanosti. Druhým
dôvodom na zavedenie jednotných sadzieb je údajné zneužívanie
prostriedkov európskych fondov na udržanie nízkych sadzieb daní. Inými
slovami, Slovensko si vraj môže dovoliť nízku daň z príjmu vďaka tomu,
že časť verejných výdavkov nemusí kryť z daní, ale z prostriedkov z EÚ.
Obidva argumenty sú zavádzajúce. Daňová sadzba je len jedným z faktorov
pôsobiacich na investorov pri presúvaní kapitálu a pracovných miest.
Rovnako dôležitá je cena práce, dostupnosť kvalifikovanej pracovnej
sily, ceny pozemkov, lokalita či pružnosť pracovného trhu. Z toho
vyplýva, že len samotné zjednotenie sadzby dane z príjmov by odlevu
pracovných miest nezabránilo. Navyše problém s nezamestnanosťou v
starej Európe nevznikol po prijatí nových členských krajín.
Nezamestnanosť tam bola prítomná dávno predtým, vyživovaná vysokými
daňami, prebujneným sociálnym systémom a nepružným pracovným trhom.
Ukazovanie prstom na krajiny s nižšími daňami teda nie je ničím iným,
ako odvádzaním pozornosti od vlastných problémov. A pomaly to chápu už
aj v Nemecku, kde minulý týždeň schválili mierne zníženie firemných
daní.

Zvýšenie nemusí znamenať zlepšenie

Ani druhý argument nemožno nazvať inak ako zavádzajúcim. Bilancia
odvodov nových členských krajín do rozpočtu EÚ a čerpaných fondov je
ledva plusová. Slovensko za posledné tri roky podľa výpočtu
Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika na fondoch získalo o 4,4 mld.
Sk viac, ako odviedlo. V tohtoročnom rozpočte prevyšujú výnosy z fondov
EÚ naše odvody o zhruba 15 mld. Sk. To je menej ako 5 percent celkových
výdavkov štátneho rozpočtu.
Ak by sme mali výnosy z fondov nahradiť zvýšením daní, našu
„devätnástku" by sme museli zvýšiť na dvadsať percent. Také symbolické
jednopercentné zvýšenie daní by však nezamestnanosť v Nemecku určite
neznížilo.
Hľadanie argumentov v prospech daňovej harmonizácie je ťažká, ak nie
nemožná úloha. Zmena v daňových systémoch štátov EÚ by bola
ospravedlniteľná jedine vtedy, ak by priniesla ich zlepšenie v každom
jednom štáte. Aby sme však posúdili túto otázku, musíme sa pozrieť aj
na druhú stranu mince, a tou sú výdavky financované z daní. Medzi
krajinami EÚ sú obrovské rozdiely. Kým slovenská vláda prerozdeľuje
zhruba tretinu národnej produkcie, švédska vláda prerozdeľuje dve
tretiny.
Platíme nižšie dane, pretože mnohé služby si nakupujeme voľne na trhu
namiesto toho, aby nám ich poskytovala verejná správa. Takýto systém
znamená vyššiu kontrolu politikov a menej plytvania.
Zatiaľ čo teraz tvrdíme, že vo verejnej správe je prezamestnanosť a
naše dane sa využívajú neefektívne, skúste si predstaviť, ako by to
vyzeralo s daňami dvakrát takými vysokými.
Harmonizácia daní by v súčasnosti pre Slovensko najpravdepodobnejšie
znamenala zvyšovanie daňových sadzieb. Bolo by to pre Slovensko
zlepšenie?
Priniesli by vyššie dane úspornejších a nepodplatiteľných úradníkov?

Zmeškaná šanca

Konkurencia v daňových sadzbách je rovnako prospešná ako v iných
oblastiach života. Predstavuje prirodzenú brzdu pre každú vládu, ktorá
by chcela neúmerne zvyšovať vládne výdavky. V súčasnosti sa firmy a
občania môžu takému správaniu vlád brániť presunutím do inej členskej
krajiny. Harmonizácia daňových sadzieb by túto možnosť definitívne
zavrela.
Slovenská vláda sa diskusii o harmonizácii daní nemusí vyhýbať.
Nevýhody harmonizácie a absentujúce dôvody pre tento krok sú zrejmé.
Slovenský daňový systém navyše nie je dokonalý a stále sa dá zlepšovať.
To, že vláda dokáže šetriť vo výdavkoch na správu, nám môže dokázať
napríklad znižovaním daní. Jednu príležitosť už táto vláda prepásla.
Keby nenavyšovala výdavky štátneho rozpočtu viac ako o infláciu, mohli
sme pri tom istom schodku platiť už len 18-percentnú DPH.

Radovan Ďurana, Autor je analytik INESS

Pravda, 27.3.2007