Rok 2300. Hrozí, že vymrieme (Hospodárske noviny)

K možným vplyvom na demografický vývoj
Slovenska sa pre Hospodárske noviny vyjadril Radovan Ďurana z INESS. Menia
sa podľa neho preferencie mladých ľudí a väčší dôraz ako v minulosti
sa kladie napríklad na kariéru či cestovanie.

Slovensko starne a ľudí v dôchodkovom veku bude pribúdať
čoraz rýchlejšie. Takýto osud čaká podľa demografov krajinu aj v ďalších
rokoch. Dokonca hrozí, že o zhruba 300 rokov Slováci vymrú. "Ide o čisto
teoretický výpočet," povedal pre HN demograf Boris Vaňo.

Vplyvy demografického vývoja na seba nenechajú dlho čakať -
už o dvadsať rokov bude naša spoločnosť vyzerať inak ako dnes. Ekonomika sa
nezaobíde bez zvýšenia veku odchodu do dôchodku na 65 až 67 rokov. Menej
pracujúcich bude potrebné vyrovnať prisťahovalcami. Zmeny sa prejavia aj v
politike. Podľa Vaňa budú programy politických strán populistické a
konzervatívne, orientované na potreby a záujmy starých ľudí. "Ciele
spoločnosti sa nebudú orientovať na rozvoj, ale na starostlivosť o staršiu
generáciu, ich sociálne a zdravotné zabezpečenie," povedal pre HN. V
budúcnosti sa tak "preje" viac štátnych peňazí. Stúpne záujem o
menšie byty, v školstve sa ťažisko presunie na celoživotné vzdelávanie.

Čoraz viac sa rozvádzame
Starnutie populácie potvrdzujú aktuálne čísla, ktoré včera zverejnil
Štatistický úrad SR. Vlani sa narodilo na Slovensku 54-tisíc detí. Na
porovnanie - v roku 1955 sa narodilo v našej krajine takmer 96-tisíc detí a v
roku 1979 ich pribudlo 98-tisíc. Populačný pokles sa začal od roku 1991 a tento
vývoj sa zastavil až s príchodom nového tisícročia.
Rastie aj počet rozvodov - vlani sa rozviedlo 14-tisíc párov. Slováci pritom
uzavreli zhruba 26-tisíc sobášov. Aj vstup do manželstva sa odkladá - muži sa
ženia priemerne 31-roční, ženy sa vydávajú vo veku 28 rokov. Čoraz viac detí sa
narodí rodičom "bez obrúčky". Štatistiky hovoria aj o tom, že na
každé štyri narodené deti pripadá jeden umelý potrat.

Prednosť má kariéra
Záujem o deti nezávisí len od stavu
peňaženky, menia sa preferencie mladých ľudí. "S rastúcou životnou úrovňou
sa do popredia dostávajú aj iné hodnoty, ktoré negatívne vplývajú na pôrodnosť
- napríklad kariéra alebo cestovanie," upozorňuje analytik INESS Radovan
Ďurana. Vplyv hodnôt nedokážu zmeniť ani štátne dávky v rámci rodinnej
politiky. "Príkladom je klesajúca či stagnujúca pôrodnosť v západnej Európe."

Liek? Byty a práca
Dávky "nevoňajú" ani sociologičke a poslankyni Ivete Radičovej
(SDKÚ-DS). "Pomôžu, ale určite nie sú nástrojmi, ktoré menia rozhodnutie
mladého človeka, či mať alebo nemať dieťa." Ak chce štát podporiť rodinu,
musí podľa nej sprístupniť bývanie a vytvoriť priestor na stabilné zamestnanie.
"Čiže - stavať byty a zvyšovať zamestnanosť." Tá je prvoradým liekom
aj podľa ministerky práce Viery Tomanovej (Smer-SD). "Dávky nastupujú až v
prípade, ak zlyháva príjem rodiny." Vláda sa podľa nej snaží robiť
politiku orientovanú na rodinu - tvrdí však, že "vzhľadom na charakter
dôchodkovej reformy" nemá dosť zdrojov na výrazné opatrenia. "Ale
každý krok, ktorý robíme, smeruje proti chudobe detí, na podporu rodičovstva,
zaviedli sme príplatok pri narodení prvého dieťaťa." Ten sa podľa nej bude
zvyšovať z 15-tisíc zhruba na 25-tisíc korún.

Koľko nás bolo v roku 2006
- 5 393 637 obyvateľov Slovenska (z toho 51,5 percenta žien)
- 72 percent obyvateľov je v produktívnom veku
- 12 percent Slovákov sú dôchodcovia
- narodilo sa 54-tisíc detí a zomrelo 53 300 ľudí
Zdroj: ŠÚ SR

Tomáš Nejedlý, tan, Hospodárske
noviny, 29.6.2007