Zdravý zisk (.týždeň)

Zdravie nie je tovar! A nemôže byť preto ani predmetom
obchodovania! V takomto a podobnom duchu sa vedie diskusia na tému
zisku v zdravotníctve na Slovensku, ale nie len u nás.

Bohužiaľ, diskusia je
nabitá viac emóciami ako argumentmi a je zrejmé, že emócie existujúce
problémy skôr prehlbujú ako riešia. Áno, zdravie tovar nie je. Rovnako ako
pocit z rýchlej jazdy či láska k našim najbližším. A každý
z nás vie, že tieto hodnoty nevyvážime žiadnymi peniazmi. Niečo iné je
však zdravotná starostlivosť. Tá už je službou ako každá iná a podlieha
preto všeobecne platným ekonomickým pravidlám a princípom vzácnosti.

Všetci hovoria
o nedostatku financií v zdravotníctve. Áno, zdrojov je málo. Žijeme
vo svete, kde nie je všetkého nekonečne veľa a tak sme nútení posudzovať
a rozhodovať sa, ktoré potreby budú uspojené skôr, ktoré neskôr
a ktoré nebudú uspojené vôbec. Ak to aplikujeme na zdravotníctvo, musíme
sa rozhodnúť kto, koho, ako, kedy, prečo a za čo vyšetrí, zoperuje či
predpíše liek. Obzvlášť v zdravotníctve platí, že dopyt vysoko prevyšuje
ponuku a zdroje, ktoré máme k dispozícii.

Zlý zisk?

Kde hľadať príčiny
negatívneho postoja k zisku ako takému? Prečo ak v jednej vete
spomenieme zdravotníctvo a zisk, mnohým sa zježia všetky chlpy na tele?

Príčiny možno hľadať
v ďalekej minulosti. V časoch, keď sa naši predkovia naháňali
s oštepmi za divokou zverou, aby nepomreli od hladu. Neprítomnosť
technologického progresu neumožňovala vytvárať nové hodnoty v spoločnosti
a v takomto statickom svete ľudia zomierali rovnako chudobní, ako
prišli na svet. Ak niekto niečo získal, spravidla sa tak udialo na úkor niekoho
iného. Ak mal niekto niečoho viac, bolo na mieste upodozrievať ho, že niekto
iný musel o niečo prísť. V ekonomickom žargóne sa tomu hovorí hra
s nulovým súčtom. Za posledných dvesto – tristo rokov sa však situácia
dramaticky zmenila. Technologický vývoj, ktorý dennodenne posúva okraje
ľudského poznania v kombinácii s trhovými mechanizmami, ktorým zase
vďačíme za deľbu práce a špecializáciu, vytvárajú nové hodnoty. Vďaka nim
pozorujeme v dlhej histórii ľudstva krátkodobo nebývalý nárast bohatstva.
Je zarážajúce, ako hlboko sú zakorenené mýty z dielne Karla Marxa
s jeho statickým pohľadom na svet, aj napriek tomu, že boli vyvrátené ekonómami
pred viac ako storočím. Život dávno prestal byť hrou s nulovým súčtom
a vytváranie nových hodnôt umožňuje, aby pri dobrovoľnej výmene bohatli
obe strany. Marxova teória nadhodnoty, podľa ktorej kapitalista bohatne na úkor
robotníka, je mylná. Práve vytváranie nových hodnôt v spoločnosti
umožňuje, aby naraz bohatli obaja – kapitalista aj robotník. Kto stále
pochybuje, nech sa pokúsi vysvetliť eventuálnu stratu kapitalistu – je to azda
vykorisťovanie kapitalistu zo strany robotníkov? Chybou statického pohľadu je
teda názor, že hodnoty sa iba prerozdeľujú. V dynamickej realite sveta
okolo nás sa hodnoty aj tvoria.

Čo je to ten zisk?

Zisk plní v celom
hospodárstve niekoľko kľúčových úloh. V prvom rade je signálom
uspokojovania potrieb spotrebiteľov. Je tiež signálom vytvárania nových hodnôt
v spoločnosti. Pomáha vzácne zdroje umiestňovať tam, kde ich je najviac
treba. Pomáha vytvárať ceny, bez ktorých sa nedá ekonomicky kalkulovať, inými
slovami rozhodovať sa čo, koľko, za čo, kde a pre koho vyrábať. Jeho asi
najvýznamnejšou funkciou je funkcia motivačná. Zisk je hlavnou hybnou silou
motivujúcou k hľadaniu inovatívnych riešení a k čo najvyššej
efektivite. Zisk motivuje výrobcov vyvíjať nové lieky, distribútorov ich
efektívne dodávať, lekárne zase ponúkať lieky, ktoré pacienti potrebujú alebo
žiadajú. Viete si predstaviť, ako by sa celý tento reťazec správal, keby sa
zakázala jeho hlavná hybná sila?

Viete si predstaviť, čo
by malo motivovať lekára vo zvyšovaní kvality starostlivosti, ak nie vyššia
odmena, ktorá ho odlíši od toho lekára, ktorý pre pacientov urobí len to, čo
musí? A ak si za ošetrenie neplatíme priamo, ale nás zastupuje poisťovňa,
akú by mala mať poisťovňa motiváciu hľadať pre nás tých najlepších
a najefektívnejších lekárov?

V tejto súvislosti je dôležité spomenúť
aj stratu, pretože podnikanie nie je len sedenie za stolom a rátanie
peňazí. Zisk je výsadou najúspešnejších podnikateľov, nie všetkých. Podľa
niektorých štúdií až 90% nových projektov končí krachom. Ak chce byť podnikateľ
úspešný, musí sa v dynamickom prostredí konkurencie, kde ako supy čakajú
na príležitosť zástupy ďalších inovátorov, usilovný, kreatívny a inovatívny.
Inak jeho konanie môže viesť k strate.

A aké sú najčastejšie argumenty proti zisku
v zdravotníctve?

Najobľúbenejším
argumentom je poukazovanie na skutočnosť, že ak do systému nasmerujeme určitý
balík prostriedkov zo zdravotného poistenia, ziskom určitých subjektov sa tento
balík zmenší a v konečnom dôsledku ostane menej pre pacienta. Tento
pohľad si pletie náklady s vytvorenou hodnotou a vôbec neberie do
úvahy skutočnosť, že rovnaké náklady môžu pre pacienta vyprodukovať rôznu
hodnotu. Inými slovami, ani navýšenie zdrojov do zdravotníctva nemusí viesť pri
zlom nastavení motivácií k lepšej zdravotnej starostlivosti.

Zisk sa zvykne považovať
za niečo nemorálne. Ako môžeme dovoliť, aby niekto profitoval na utrpení
chorých? počúvame zo všetkých strán. Chyba je však v samotnej úvahe. Nie
je pravda, že pekár profituje z hladu nás všetkých. Profituje na
odstraňovaní nášho hladu. A podobne zisk v zdravotníctve nepochádza
z utrpenia iných, ale z odstraňovania tohto utrpenia.

Emotívne ladeným tvrdením
je tiež výtka, že zdravotníctvo je príliš dôležité na to, aby ho zabezpečoval
trh. Čo však znamená príliš dôležité? Prečo nechávame nemenej dôležité oblasti
hospodárstva, ako napríklad produkciu a predaj potravín, elektriny či obrovských
budov, v ktorých žijeme, výlučne na trh?

Zákaz zisku obhajujú aj
zástancovia neziskových foriem organizácií. Tvrdia, že neziskovosť je signálom
dôvery pre pacientov, že cena ich ošetrenia nebude zvyšovaná so zámerom
dosahovať vysoký zisk. Ide však len o ilúziu,
že formálna zmena na neziskový charakter zmení podstatu ľudí. Empíria ani
skúsenosti v zahraničí vyššiu kvalitu pri neziskovkách nepotrvdzujú. Naopak.
Zisk sa stále tvorí, aj keď nie formálne. Dostáva sa von akurát inou formou –
tunelovaním, uzatváraním nevýhodných zmlúv, transakciami
s nehnuteľnosťami, nadsadenými platmi či neštandardnými benefitmi vedúcich
pracovníkov, ako sú napríklad luxusné kancelárie, špičkové autá či
zamestnávanie kamarátov. V neziskovom režime chýba orientácia na pacienta,
absentuje tu totiž motivácia k efektivite a inováciám. Prečo by sa
mali snažiť? Neziskový charakter navyše nepriťahuje kapitálové investície, či komplikuje možnosť
predaja subjektu. Tieto faktory eliminujú prirodzený tlak na fungovanie
manažmentu.

Je zisk skutočným problémom slovenského
zdravotníctva?

Neustále sa zadlžujúce
slovenské zdravotníctvo nie je v poriadku, s tým asi súhlasí každý. Každého
z nás napadne, ako je možné, že doma máme zdravotníckeho materiálu, že by
mohla začať tretia svetová, ale v nemocnici nám nemajú čím obviazať nohu,
pretože im došiel obväz. Prečo sú naše pracoviská častokrát útulnejšie ako
nemocničná izba? Prečo sa na nás usmeje skôr predavačka v obchode ako
sestrička, od ktorej by vzhľadom na naše utrpenie úsmev potešil oveľa viac? Prečo
všetci máme dostatok informácií o tom, koľko stoja uhorky
v supermarkete na konci mesta, nevieme však už, ktorá nemocnica je
v čom lepšia ako iná, či ktorá má lepšie doplnkové služby pre pacientov? V identifikácii
problémov nášho zdravotníctva sa vláda priveľmi nenamáhala a prstom
ukázala na zisk niektorých subjektov. Skutočné problémy sú však niekde inde. Príliš
rozsiahle verejné zdravotné poistenie, ktoré neúmerne zvyšuje dopyt zo strany
pacientov a zároveň umožňuje lekárom ignorovať nákladovú efektivitu
poskytovanej zdravotnej starostlivosti a poskytovať nepotrebnú alebo predraženú
starostlivosť. Nedokončená transformácia nemocníc na akciové spoločnosti
s transparetným účtovníctvom a tlakom na efektivitu z dôvodu
hrozby exekúcie. Vysoká miera regulácie zo strany štátu so všetkými dôsledkami.

Politické riešenia týchto
problémov so sebou prinášajú arbitrárnosť, korupciu, sledovanie osobných
záujmov a straty z neefektivity. Potláčanie trhových síl
v zdravotníctve obmedzuje schopnosť zdravotného systému reagovať na
neustále sa meniace potreby pacientov. Preto zákaz zisku a obmedzovanie
konkurencie za účelom šetrenia verejných zdrojov prináša presný opak –
plytvanie. Ak zo systému odstránime zisk, odstránime aj hlavnú motiváciu
subjektov čo najefektívnejšie napĺňať želania pacientov, neustále inovovať
a zlepšovať svoje služby a v neposlednom rade investovať kapitál
potrebný na zvýšenie produktivity v odvetví.

Absolútnu kontrolu zo
strany štátu si už naše zdravotníctvo vyskúšalo. A dnes znáša dôsledky
tohto experimentu. Je teda na mieste uvoľniť opraty štátnej regulácie
a štátneho vlastníctva a pustiť aj do zdravotníctva podnikavých
inovátorov a hybnú silu, ktorá už 18 rokov neustále zlepšuje všetky
ostatné oblasti nášho života. A ak sa aj niekto nazdáva, že niekto iný
dosahuje „neprimeraný“ zisk, jeho regulácia či zákaz situáciu len zhoršia.
Najlepšou kontrolou je konkurencia a voľný vstup do odvetvia, ktorý
zabezpečí, že čo i len trochu „nadpriemerný“ zisk pritiahne ďalších
konkurentov, ktorí cenu, a tým aj zisk, stlačia dole. Zdravý zisk
slovenskému zdravotníctvu neuškodí.

Richard Ďurana, Juraj Karpiš

INESS
– Inštitút ekonomických a spoločenských analýz

.týždeň, č. 44, 29.10.2007