Môže byť horšie (Život)

Ja by som uprednostňoval, aby bola kríza krátka a búrlivá. Náhle by zbankrotovali slabé firmy a banky, aktíva by sa predali novým ľuďom. Bol by to jednorazový prudký prepad, vyčistenie stola, urobenie poriadku a naštartovanie. Trvalo by to možno rok, dva. Keďže sa to nestalo a tvárime sa, že všetky banky sú solventné, tak sa riešenie krízy rozťahuje na mnoho rokov. Nezažijeme síce prudký prepad, ale ani rast, povedal v obsiahlom rozhovore pre časopis Život dňa 4.2. 2012 Juraj Karpiš z INESS.

JURAJ KARPIŠ (33) patrí k mladšej generácii ekonómov a doterajšie skúsenosti naznačujú, že jeho predpovede sa napĺňajú.

* Onedlho budú voľby, je kríza. Príde nová vláda, čo sa bude diať?

Nová vláda to nebude mať jednoduché, Slovensko je v relatívne zlej situácii. Máme veľký defi cit verejných financií, žijeme nad pomery, štát míňa omnoho viac, než vyberie. Slovensko má problémy požičiavať si peniaze na trhoch. Budeme musieť šetriť alebo zvyšovať dane.

* Čo to bude znamenať pre ľudí?

Nevyzerá to ružovo, lebo Slovensko je malá otvorená ekonomika, ktorá je závislá od toho, ako sa darí ostatným krajinám. Hovorí sa o recesii v Nemecku, čo bude mať vplyv na nás. Keď štát bude musieť zodvihnúť dane, firmy nebudú prijímať nových ľudí. Čo bude zlé, keďže nám porastie nezamestnanosť. A keď na nezamestnaných uvalíte ďalšie spotrebné dane, ktoré ich oberú o peniaze...

* Bude horšie?

Horšie, lebo aj ďalší môžu stratiť zamestnanie, keď sa nemecké spomalenie prenesie na našu ekonomiku. Štát musí navyše šetriť, čo znamená, že ľuďom dá menej peňazí na sociálnych dávkach, dôchodkoch, menej peňazí bude pre štátnych zamestnancov.

* Nedá sa týmto zlým správam nejako vyhnúť?

Nie. Štát bude musieť šetriť, to je jasné. Nemôžeme mať ďalej taký vysoký defi cit, lebo nám už nikto nepožičia peniaze a skončíme ako Grécko. Záleží na tom, aký mix šetrenia zvolí nová vláda.

* Stále sa však hovorí, že Slovensko je na tom relatívne dobre, v porovnaní s inými krajinami nie sme až takí zadlžení.

Celá Európska únia je na tom s dlhom veľmi zle. Priemer štátneho dlhu k hrubému domácemu produktu je v Únii vyše 80 percent, na Slovensku ani nie 45 percent. Lenže sme malá krajina a nemôžeme si dovoliť taký dlh ako napríklad Nemecko. Nám prestanú investori dôverovať omnoho skôr ako Nemcom. Navyše na Slovensku nie je hrubý domáci produkt dobrým ukazovateľom.

* Prečo?

Lebo zisky zahraničných firiem odchádzajú do zahraničia a my ich nemôžeme poriadne zdaniť. A mzdy, z ktorých ide najviac daní a odvodov, tvoria omnoho menší podiel na hrubom domácom produkte než v Nemecku. Čiže ukazovateľ zadlženia k hrubému domácemu produktu podceňuje naše vážne problémy.

* Sme na tom horšie, ako ukazujú čísla?

Áno.

* Čo to teda bude po voľbách znamenať?

Vláda dostane „domácu úlohu“ znížiť obrovský defi cit. Pravdepodobne bude musieť znížiť výdavky a zároveň zvýši dane.

* Ako zníži výdavky?

Dnes nevieme povedať, či napríklad vyhodí časť štátnych zamestnancov, alebo zníži dôchodky a sociálne dávky.

* Toto vládu zomelie, ľudia to nepochopia.

Asi nepochopia, ale iná možnosť nie je. No druhá otázka je, či to politici naozaj urobia. Slovensko sa zaviazalo znížiť do roku 2013 ročný defi cit verejných financií na tri percentá, inak by malo dostať pokutu. Minulý rok bol defi cit 4,6 percenta.

* Nemajú politici odvahu, aby to urobili?

Keby som mal teraz tipovať, či defi cit do roku 2013 takto znížia, tak poviem, že nie.

* Práve preto, že by to strany, ktoré budú vo vláde, zomlelo?

Áno, ľudia by riešenia považovali za príliš bolestivé.

* Čo sa potom s nami stane, ak to politici nedokážu?

To je veľká otázka. Pravdepodobne sa to nepodarí viacerým krajinám. Práve teraz sa lídri Nemecka a Francúzska dohadujú, ako potrestajú štáty, ktoré deficit neznížia. Keby štát dostal za nedodržanie pokutu, musel by si na jej zaplatenie vziať ďalšiu pôžičku a situácia už bude možno taká zlá, že nám nikto nebude chcieť požičať. A budeme musieť žiadať o pomoc z Európskeho stabilizačného programu, čo je stála forma terajšieho eurovalu.

* V akej sme teda situácii?

Máme dieru vo verejných financiách, trhy nám už prestávajú veriť, rastú úroky na štátnom dlhu a budeme mať novú vládu, ktorá nebude chcieť robiť nepopulárne opatrenia. Nikto nechce uhnúť, ale niekto bude musieť. Podľa mňa sa politici rozhodnú šetriť, ale nebude to dosť na zníženie defi citu. Začína to byť zaujímavé.

* Majú sa ľudia báť?

Podľa mňa áno, ale bazény pri rodinných domoch ešte nemusia vypúšťať. Isté je, že ľudia budú chudobnejší, ako si dnes myslia, že sú.

* Prídu aj o úspory?

O časť prídu cez infláciu. Lebo v európskom bankovom sektore sú obrovské straty a európski predstavitelia sa rozhodli, že bankový sektor zachránime. Všetky straty zaplatia daňoví poplatníci, obyčajní ľudia. Buď cez zvýšenú infláciu, alebo zvýšením daní. Myslím si, že to urobia zvýšením infl ácie, čiže euro bude strácať silu, porastú ceny v obchodoch a tým sa úspory ľudí znehodnotia.

* Ceny pôjdu hore, dôchodky dolu?

Pravdepodobne. A možno budú aj vyššie dane.

* A aj tak to nemusí stačiť?

Stále je možný aj katastrofický scenár, že úradníci z Bruselu nestihnú zareagovať a dôjde k neriadenému rozpadu eurozóny. A nevieme, či by sa to nerozšírilo aj na rozpadnutie Európskej únie. Teraz sa v zákulisí hrá o to, že ak chceme predísť katastrofickému scenáru, tak kto straty zaplatí a medzi koho sa rozdelia.

* Ako sa majú ľudia správať? Majú radšej ostať v tej práci, v ktorej sú, nemajú sa púšťať do podnikania, majú šetriť?

Ale veď nenastane koniec sveta. Ten zlý scenár nemusí byť zasa až taký zlý, aký sme na Slovensku prežili v rokoch 2000 a 2001. Po roku 1998 už nám nikto nechcel požičať peniaze, museli sme mať premosťovacie úvery. Preto museli byť radikálne škrty, nezamestnanosť bola 20 percent. My si veľmi ťažké časy dobre pamätáme z nedávnej minulosti. Naša životná úroveň v predchádzajúcom desaťročí radikálne narástla a teraz sa spomalí, prípadne klesne. Zlé by to však bolo, ak by sa všetko neriadene rozpadlo a medzi krajinami by vzrástlo napätie, zatvorili by sa hranice, štáty by medzi sebou neobchodovali. Vtedy by životná úroveň radikálne klesla, ale pravdepodobnejší scenár je len nejaká korekcia.

* Slovensko zostane aj pri prípadnej korekcii konkurencieschopné?

Samozrejme. Keď Nemec alebo Francúz chce ušetriť na výrobe nejakých produktov, stále je preňho racionálne postaviť firmu napríklad na Slovensku. Naše mzdy sú štvrtinou z tých nemeckých, máme relatívne nízke dane a kvalifi kovanú pracovnú silu. Určite sme na tom lepšie ako mnohé staré členské krajiny Európskej únie. Navyše Slováci sú veľmi fl exibilní a dobre si pamätajú, aké to bolo, keď sme mali 20-percentnú nezamestnanosť.

* Môže sa aj počas súčasnej krízy stať, že opäť vzrastie nezamestnanosť na 20 percent?

Áno, ale teraz to nevyzerá na skokovú záležitosť. No stať sa môže všeličo aj počas pár mesiacov. Situácia sa vie veľmi rýchle zmeniť. Veď si spomeňte, ako v roku 2008 ministerstvo financií predpokladalo rast hrubého domáceho produktu na ďalší rok vo výške plus 6 percent a nakoniec to bolo mínus 6 percent. Z toho vidieť, aké rýchle môžu zmeny byť. Z dnešného pohľadu to však vyzerá skôr na spomalenie rastu ako na drastickú depresiu.

* Ako sa teda majú ľudia pripraviť?

Určite by sa nemali zadlžiť tak, aby dlhy ohrozili v prípade krízy ich existenciu...

* Veľa ľudí zadlžených je, majú napríklad hypotéky.

Ak je to len trochu možné, tak by si mali vytvoriť rezervu. Ak človek príde o prácu, aby mal aspoň na pár mesiacov na splátky, kým si nájde nové zamestnanie. Nezamestnanosť rásť bude a úroky z úverov tiež, tak sa treba pripraviť.

 *Čo podnikanie? Začať s podnikaním, alebo čakať?

Pokojne môžu ľudia začať podnikať, aspoň si vybudujú iný zdroj príjmu. Ale nie podnikať za cenu takého zadlženia, ktoré by v prípade nezdaru viedlo k tomu, že človek nemá z čoho žiť.

* Ľudí asi nepotešia takéto prognózy...

Ja tiež nevidím do budúcnosti. Možnože zažijeme parádny rast ekonomiky, Merkelová so Sarkozym vymyslia ideálny recept, krízu vyriešia, zrazu to bude klapať...

* Teraz asi žartujete.

Trochu. Lebo je to málo pravdepodobné, skôr by sa všetci mali pripraviť na potácanie. To, že sa bude musieť šetriť, znamená, že veľa ľudí nedostane toľko, koľko dnes.

* Ste aspoň v niečom optimista?

V tom, že Európa je natoľko vyspelá, aby sme nedopadli ako pred pár rokmi Južná Amerika, kde bola počas krízy hyperinflácia a boli vážne problémy.

* Tam už si ľudia museli kupovať zbrane, aby si ochránili svoj majetok, svoju záhradku...

V tomto som optimista, že nám to nehrozí. Aj keď...

* Čo?!

Prípad Maďarska. Nevyzerá dobre, ľuďom sa nedarí a hľadajú príčinu v zástupných problémoch, rastie nacionalizmus. Ale ak sa tamojšia nálada nerozšíri do iných krajín, tak by som v tomto nebol pesimistický. Dúfam, že aj Slovensko sa už posunulo ďalej.

* Ktoré odvetia budú padať pri kríze prvé?

Nehnuteľnosti sa nebudú predávať tak ľahko a nebude sa stavať tak veľa ako doteraz. Nemyslím si však, že budeme mať prázdne sídliská novostavieb ako v Španielsku. Je však pravdepodobné, že niektoré projekty sa budú predávať výrazne horšie. Ďalšie postihnuté budú aj odvetvia, ktoré žijú z nešetrenia ľudí -dovolenky, televízory, čiže veci, ktoré nepotrebujete nutne na život. Úplne luxusné veci však zažívajú boom, veď napríklad Ferrari malo rekordný rok.

* Čím to je, že najbohatším sa darí?

Je to dôsledok monetárnej politiky, pri ktorej sa centrálne banky snažia sypať peniaze do systému. Rastú tým ceny v obchodoch, ale zároveň rastú aj aktíva najbohatším. Najbohatší majú možnosť nakúpiť si komodity, ktoré ich peniaze ochránia pred infláciou. Napríklad zlato, ropu alebo čokoľvek iné - firmy, podiely vo firmách, poľnohospodárske komodity.

* Ktorým odvetviam sa, naopak, bude dariť?

Tradičným, bez ktorých sa nezaobídeme - energie, zdravotníctvo, potraviny. Televízor si nemusím kúpiť každý deň, ale potraviny áno.

* Ako dlho bude trvať kríza?

Ja by som uprednostňoval, aby bola kríza krátka a búrlivá. Náhle by zbankrotovali slabé firmy a banky, aktíva by sa predali novým ľuďom. Bol by to jednorazový prudký prepad, vyčistenie stola, urobenie poriadku a naštartovanie. Trvalo by to možno rok, dva. Keďže sa to nestalo a tvárime sa, že všetky banky sú solventné, tak sa riešenie krízy rozťahuje na mnoho rokov. Nezažijeme síce prudký prepad, ale ani rast.

* Dlhšie budeme stagnovať?

Podobne ako v Japonsku, kde pri problémoch štát nalial nové peniaze do systému. Japonci tak zažili dvadsať rokov potácania. Žiaľ, je to najpravdepodobnejší scenár aj Európe.

* Naša generácia si teda to dobré už odžila, bude už len horšie, alebo rovnako ako teraz?

Optimistický odhad je desaťročie, menej optimistický dlhšie. Infl ácia ľudí pripraví o časť úspor preto, že to vyhovuje štátu aj bankám. Hodnota úspor ľudí bude ničená infl áciou, na čo doplatia napríklad dôchodcovia, ktorí svoje výdavky hradia nielen z dôchodku, ale aj z úspor. Je strašne ťažké zobrať ľuďom peniaze cez dane, lebo to pocítia hneď a budú nadávať na politikov. Pri inflácii budú hundrať na pumpára na benzínke, na hypermarket, že zvýši ceny, ale nikdy nehundrú na centrálnu banku a vládu, ktorá je za tou infl áciou. Politici využijú to, čomu ľudia najmenej rozumejú.

* Na internete sa objavilo video spred rokov, v ktorom ste hovorili niektoré ekonomické prognózy, ale iní ekonómovia aj politici vám oponovali. Nakoniec sa ukázalo, že ste mali pravdu vy. Upozorňovali ste napríklad aj na vážne riziká pri zavedení eura... 

Videl som, že nefunguje to, čo má držať euro ako zdravú menu. Krajiny nedodržiavali pravidlá už predtým, ako Slovensko vstúpilo do eurozóny. Vravel som, že keď sa jedna krajina správa nezodpovedne, budú to musieť zaplatiť iné krajiny.

* Keby sme euro nemali, čo by sa dialo?

Nemuseli by sme dávať garancie do eurovalu a ďalších inštitúcií, ktoré už dnes vychádzajú 1 850 eur na každého Slováka. Naša centrálna banka by nekupovala pochybné grécke dlhopisy. Boli by sme v situácii ako Česká republika, ktorá je na tom síce podobne zle ako my, ale nemá náklady na zachraňovanie eura. Nehovorím, že by sme mali raj na zemi, ale aspoň by sme tu nemali diskusie, či poslať peniaze do Grécka. Čo je absurdné, aby Slovák s priemernou penziou 300 eur platil vyššiu DPH preto, lebo treba poslať peniaze inej bohatšej krajine. Už pred rokmi som tvrdil, že netreba vstúpiť do menovej únie a stačí používať euro ako platidlo. Tak ako to robí Čierna Hora.

* Najsilnejšie štáty pracujú na tom, aby sa Európa centralizovala. Čiže z centra donúti všetky štáty eurozóny správať sa normálne. Bude to fungovať?

Smeruje to k centralizácii, ale ja si neviem predstaviť, že napríklad nemecký úradník rozhodne o znížení dôchodku talianskeho penzistu. V skutočnosti to bude fungovať tak, že krajiny eurozóny pošlú napríklad do Talianska peniaze s tým, že sa budú správať zodpovedne. Po roku, dvoch zistíme, že sa nesprávajú zodpovedne, tak im prikážeme - znížte dôchodky. Taliani povedia nie. A vtedy dôjde k problému. Neviem si predstaviť, ako sa to bude riešiť potom.

* Čiže iba ďalšie európske pravidlá, ktoré sa aj tak nebudú dodržiavať?

Asi tak. Už pred dvoma rokmi rozhodli, že Grécko má privatizovať za 65 miliárd eur. Ale Gréci privatizovali iba za dve miliardy. Keď ani Grékov nevedia donútiť robiť to, o čom Únia rozhodne, ako chcú donútiť Talianov, Francúzov?

* Čo sa potom stane?

Môže sa rozpadnúť menová únia. Lebo tá bude dobre fungovať, len ak dlhy krajiny zostávajú jej dlhmi. To sa v roku 2010 porušilo.

* Nemci si potom s najsilnejšími krajinami založia svoju menu?

Možno s Holandskom, Rakúskom alebo inými si založia novú marku.

* Vezmú k sebe Slovensko?

Je toľko možností, že sa nedá predpovedať, ako dopadneme. Panuje obrovská neistota. Nedal by som ruku do ohňa ani za to, že o rok bude existovať euro. Myslím si, že bude, ale tvrdiť to s istotou neviem. Špekulovať, čo sa stane o tri roky, je už z ríše rozprávok. Navyše na súčasnej kríze je fascinujúce, že problémy má aj zámorie, nielen Európa.

* Čo Čína?

To je zdroj môjho veľkého optimizmu. Aj tam je určite nejaká bublina, ktorá spľasne. Napríklad aparátnik dostal za úlohu postaviť nové mesto pre milión ľudí, tak ho postavil, ale je prázdne a v najväčšom shopping centre na svete je len pár fungujúcich obchodíkov. No zároveň sa stovky miliónov ľudí v Číne dostali z chudoby do normálneho života, obrovským tempom doháňajú západ, a skôr či neskôr to prázdne mesto niekto naplní. Čína bude onedlho najväčšia ekonomika sveta a odtiaľ príde ekonomický rast.

Život, 4.2. 2012

Scany si môžete pozrieť tu a tu.