Nižšie mzdy sú v eurozóne realitou (Hospodárske noviny)

Dňa 29.10. 2012 vyšiel Martinovi Vlachynskému z INESS autorský článok v Hospodárskych novinách na tému rigidita miezd. 

Rigidita miezd smerom dole, teda akési zablokovanie cenového mechanizmu na trhu práce, ktoré bráni poklesu miezd, „vyčisteniu“ trhu práce počas recesie a spôsobuje nezamestnanosť, patrí ku základným pilierom neo-keynesiánskej teórie. Zároveň je to jeden z argumentov obhajcov politiky inflácie, ktorí by radi znížili  “zaseknuté” mzdy na “reálnu” úroveň ich zinflovaním. Pridávajú sa aj zástancovia tvrdej línie – Grécko a ďalší by mali z eura vystúpiť a prijať vlastnú menu, ktorá by následne zdevalvovala. Ich mzdy by sa stali konkurencie schopnejšími, a svet by bol hneď krajší.

Je však rigidita miezd závažným ekonomickým problémom dnešnej Európy? Skutočne sú grécki či španielski pracujúci takí iracionálni, že sa tvrdohlavo bránia zníženiu miezd, aj keby ich to malo stáť pád do nezamestnanosti?

Nie, nie sú. Doslova milióny zamestnancov sa dočkali zníženia miezd. Priemerná mzda v gréckom hospodárstve tento rok padne podľa odhadov takmer o štvrtinu. Pritom prví prepustení bývajú zamestnanci s najnižšími príjmami, v dôsledku čoho v časoch krízy štatisticky priemerná mzda stúpa. Vzhľadom k obrovskej nezamestnanosti mladých v Grécku si to ťažko môžeme vysvetliť tým, že starí skúsení dobre zarábajúci zamestnanci dostali výpoveď a nahradili ich mladí nízko zarábajúci.

No ešte pálčivejším spochybnením argumentov o rigidite miezd v Európe je príklad tisícov zamestnancov, ktorí sú ochotní pracovať aj niekoľko mesiacov za nulovú mzdu. Deje sa tak najmä v Grécku a Španielsku, kde stále rastúci počet ľudí pokračuje v práci napriek tomu, že v niektorých prípadoch nedostali mzdu už od jari. Zasiahnuté sú všetky povolania, od upratovačiek, cez mestských policajtov až po doktorov. Nakoniec, pre príklad nemusíme ísť ďaleko. Väčšina z nás má ešte v pamäti prípad z leta, keď zamestnanci vranovského SLOTEXu chodili do práce dva mesiace zadarmo. Pokiaľ je šanca na nájdenie iného zamestnania minimálna, samotná udržanie zamestnaneckého vzťahu je pre zamestnancov motiváciou na pokračovanie v práci. Ťažko si predstaviť, že ľudia s nulovou reálnou mzdou by neakceptovali zníženie zmluvnej mzdy, ak by im bola reálne vyplatená.

Ako sa ukazuje, Tobinovské heslo „inflácia premazáva kolesá pracovného trhu“ v realite neplatí. Ak máte radšej akademické texty než príklady z reálneho života, ku podobnému záveru prišli napríklad aj Gertler a Senaj z NBS. Z (vtedajších) 25 členov EÚ našli ekonomicky významné rigidity na trhu práce len v 4 štátoch, v ktorých nie je ani jeden z dnešných členov PIIGS (konkrétne Rakúsko, Holandsko, Belgicko, Francúzsko).

Milióny prázdnych domov postavených z prílevu lacných eur sa bezbolestne nezlikvidujú, tak ako sa bezbolestne nezlikvidujú miliardové pomníky politikov postavené z verejných peňazí, či dusiaca chobotnica byrokracie. Jednotlivé vlády sa snažia udržať chybné investície pri živote a sanujú svoje pyramídové sociálne systémy zvyšovaním daní, ktoré v štátoch ako Grécko či Španielsko už narážajú na limity. Prirátajte k tomu všeobecnú neistotu v prostredí, kde sa ráno dohodnuté pravidlá už večer porušujú a biliónové programy varí hŕstka ľudí za zavretými dverami. Nádeje, že súčasnú krízu sa podarí vyriešiť zatiahnutím správnej páčky v ECB (a to už poťahali za všetky páčky, na ktoré natrafili) sú len zbožným prianím, ktoré však stojí narastajúci počet ľudí ich živobytie.

Martin Vlachynský, INESS

Hospodárske noviny, 29.10. 2012