INESS - 15.11.2012
Prečítajte si, prečo sa socializmus musel zrútiť (TVNoviny.sk)
Centrálny plánovač ani pri tých najlepších úmysloch nedokáže vyrátať, koľko kusov klincov budú ľudia o tri roky potrebovať, a koľko železa na to bude treba. To dokáže len trhová súťaž s voľnou tvorbou cien, vysvetľoval pre TVNoviny.sk dňa 12.11. 2012 Martin Vlachynský z INESS.
V sobotu 17. novembra uplynie 23 rokov od momentu, ktorý u nás spustil revolúciu.
V sobotu 17. novembra uplynie 23 rokov od momentu, ktorý v niekdajšom Československu vyústil do revolúcie a neskôr k pádu socializmu. Často však možno naďalej počuť povzdychy, ako bolo za "starého režimu" dobre.
Bez ohľadu na to, či sa za socializmu naozaj žilo lepšie, kľúčovou sa javí byť otázka, prečo nevydržal konkurenčný tlak kapitalizmu a padol. Teda aspoň v tej podobe, ako ho poznali postkomunistické štáty.
Jednou z najvážnejších príčin bolo príliš veľké plytvanie, vyplýva z odpovedí analytikov. No jeden z nich zdôraznil, že vážnejším problémom než ekonomika bol v socializme pocit neslobody.
Zlom v 70. rokoch
Z pohľadu ekonómov prehrali socialistické štáty súboj s kapitalistickými, pretože boli menej účelné vo využívaní zdrojov.
Napríklad každý mal nárok na prácu a tak sa živili aj podniky, ktoré by v kapitalizme neprežili.
Nízke rozdiely medzi platmi usilovných a lenivých pracovníkov znižovali motiváciu zlepšovať sa. Socialistické krajiny síce napriek tomu dokázali relatívne dlho držať krok so "západom", no v sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa to zmenilo.
V kapitalistických štátoch totiž dokázali lepšie prepojiť výrobu s výskumom a vedeckým bádaním, čo spôsobilo, že nové, kvalitné a tým pádom žiadané autá, prístroje či počítače sa vyrábali práve tam.
"V zásade platí, že socializmus nedokázal motivovať k vedecko- technickému pokroku," zhrnul analytik spoločnosti Capital Markets Vladimír Gešperík.
"Centrálny plánovač ani pri tých najlepších úmysloch nedokáže vyrátať, koľko kusov klincov budú ľudia o tri roky potrebovať, a koľko železa na to bude treba. To dokáže len trhová súťaž s voľnou tvorbou cien," napísal Martin Vlachynsky z INESS.
"Socializmus využíval zdroje s ďaleko nižšou produktivitou, ako v značnej miere trhové ekonomiky na západe, a dokázal tak vyprodukovať značne menej pre ľudí žijúcich v krajinách so socialistickým zriadením. Dôsledkom bolo ekonomické zaostávanie," pridal sa Kamil Boros z X-trade Brokers.
Na strane druhej, socializmus podľa neho skončil najmä preto, že ľudom chýbala sloboda.
Socializmus vracia úder
V súboji so socializmom zaznamenal kapitalizmus veľké víťazstvo - zriadenie prežilo už len v Číne, Vietname, Severnej Kórei a na Kube, pričom okrem Kórei sa režimy značne uvoľňujú - ale ani kapitalizmus sa nevyhol dramatickej kríze.
Práve od spomínaných sedemdesiatych rokov začali rásť dlhy domácností aj štátov do súčasných katastrofálnych úrovní.
"Aktuálna kríza vznikla, pretože vďaka úverom bolo HDP v minulosti vyššie, ako by bolo bez úverov. Teraz je čas tieto úvery splácať," poznamenal Gešperík.
Kedže si však medzičasom ľudia zvykli na množstvo "socialistických" výhod, ktoré im kapitalizmus poskytuje, napríklad prídavky na deti, návrhy politikov na škrtanie verejných výdavkov narážajú na odpor. Voliči navyše politikom často nedôverujú. Sú presvedčení, že zverené peniaze "rozkrádajú".
Pod vplyvom týchto okolností sa predstavitelia štátov snažia udržať životnú úroveň za cenu obrovského štátneho dlhu.
V poslednom období je majstrom v jeho kopení vzor kapitalizmu a demokracie - USA. Každý rok nasmeruje štát do ekonomiky cez nové dlhy obrovskú sumu asi bilióna dolárov, čím vplyv vlády na hospodárstvo rastie priam do socialistických úrovní.
"Súčasný systém je taký mačkopes. Do ekonomiky dokáže štát vo veľkej miere zasiahnuť práve skrz dlh. Napríklad tým, že sa sám zadlžuje, tak odoberá zdroje od súkromnej sféry," priblížil Boros.
Ako dlho sa týmto spôsobom podarí kolaps oddialiť, experti nedokážu odhadnúť.
Miro Grman
ocenenia
